Vymedzovači hraníc a strojci osudov: Na rade je Saudská Arábia?

Cez všetky protichodné postoje rôznych strán v hodnotení situácie na blízkom východe je tu jeden fakt, na ktorom sa všetci zhodnú. Občianska vojna v Iraku a v Sýrii vedie k úvahám o potrebe prehodnotiť súčasné hranice.

Prerozdelenie hraníc týchto trpiacich krajín je dnes prakticky každý deň diskutované na stránkach svetových médií. Len pred pár dňami zverejnil nemecký Der Tagesspiegel mapu, na ktorej boli krajiny Iraku a Sýrie zlúčené a novovytvorené územie je rozdelené na tri časti.
[...]

Navyše mali tieto tri časti na mape už názov "budúcich štátov": Kurdistan, Sunnistán a Šíistán. Mapa obsahovala ešte ďalšie dve krajiny, potenciálnych kandidátov na zmenu hraníc: Líbya a Jemen. Tieto krajiny sú dnes skutočne na pokraji rozpadu. Roky nepretržitých kmeňových občianskych vojen v Líbyi a Jemene nenávratne rozdeľujú národy.

Európski politici by už dávno mali pochopiť, že nastal čas, aby sa vzdali svojej brutálnej vášne pre určovanie hraníc, osudov a ľudských životov. Nie je žiadnym tajomstvom, že mapa moderného blízkeho východu bola nakreslená Britániou na začiatku 20. storočia. Spomeňme mená týchto "vymedzovačov a strojcov" osudov na strednom východe: Gertruda Bell, Winston Churchill, Thomas Edward Lawrence (čoby Lawrence z Arábie), Mark Sykes, generál Edmund Allenby, Arthur J. Balfour, generál Reginald Wingate, Herbert Samuel a ďalšie.

Svet potrebuje vedieť, čí "úsilie" viedlo k tomu, že je táto oblasť sto rokov ponorená v sérii nekonečných vojen a krviprelievania, kto priviedol blízky východ k dnešnej tragédii. Ale udalosti súčasných dní ukazujú, že sa nikto nepoučil z tohto najväčšieho zločinu 20. storočia. Svet stále obdivuje a vychvaľuje historické zásluhy spomínaných strojcov osudov. Tisíce kilometrov od stredného východu "stratégovia" naďalej podľa ich príkladu prekresľujú hranice a kujú nové plány, ako prinútiť svet, aby akceptoval ich pravidlá hry. A len veľmi málo ľudí si pripomína stovky miliónov blízkovýchodných ľudí, židov, kresťanov, moslimov, Arabov a Kurdov, Asýrčanov a Maročanov, šiitov, wahhábistov a sunnitov, nikto nepočuje ich hlasy, nikto sa nepýta, či chcú žiť a umierať v nekonečných vojnách.

Ešte jedna mapa z pera Robina Wrighta, amerického novinára a medzinárodného analytika, na ktorú by sme chceli upozorniť, bola uverejnená v roku 2013 v New York Times. Z nej srší obrys ďalšie hrozby. Mapa ukazuje, že najbohatšia krajina na zásoby ropy a s najväčšou rozlohou na strednom východe, Saudská Arábia, bude rozdelená na 5 štátov. Vykreslený scenár predpokladá vytvorenie nového štátu - Východný Arábia - pozdĺž pobrežia Hormuzského prielivu, Hijaz bude patriť do Západnej Arábie, krajiny hraničiace s Jemenom prešli pod Južnú Arábiu, časť severných oblastí krajiny bola umiestnená do Severnej Arábie, hlavné mesto Rijád by sa malo stať hlavným mestom nového Wahhábistánu. Mapa bola v skutočnosti zostavená veľmi verne na základe geografického rozloženia arabských kmeňov.

Je úplne očividné, že zverejnenie takejto mapy v druhom najväčšom americkom liste znamená americký zámer prikročiť v blízkej budúcnosti k rozdeleniu svojho najbližšieho spojenca v regióne - Saudskej Arábie.

Možno sa toto tvrdenie bude zdať niekomu absurdné. Ale pozrime sa na vývoj udalostí od zverejnenia mapy v New York Times v roku 2013. A vyvíjali sa veľmi zaujímavo, ako podľa vopred napísaného a riadeného scenára. Južný sused Saudskej Arábie Jemen sa v roku 2013 ponoril do dlhotrvajúceho kmeňového konfliktu, ktorý prešiel do ťažkej občianskej vojny. Saudská Arábia bola nútená vytvoriť koalíciu a zasiahnuť do situácie v Jemene. Následkom toho v radoch Šiitov, ktorí predstavujú 15% obyvateľov Saudskej Arábie, vypukli nepokoje a protesty. Šiitsky región, ktorý sa nachádza na západe krajiny, poňal zámer k odtrhnutiu od kráľovstva a pripojeniu k Bahrajnu. Po smrti kráľa Fahda vypukla umelo vyprovokovaná kríza medzi dedičmi trónu. A čo vidíme dnes? Saudská Arábia je zo všetkých strán obklopená horiacimi krajinami zmietaným hrôzami občianskych vojen: Líbya, Irak, Sýria a Egypt, ktorého situáciu tiež nemožno považovať za príliš stabilnú.

250 rokov histórie Saudskej Arábie pozostáva z nekonečného radov občianskych a kmeňových vojen a z politických vrážd. Od konca 18. storočia vznikli v krajine tri kráľovstvá a všetky sa rozpadli v dôsledku vojen. Moderná Saudská Arábia je už štvrté kráľovstvo, štvrté štátne zriadenie tejto krajiny. Poznamenajme, že všetky arabské vojny začali kvôli neochote niektorých arabských kmeňov uznať nadradenosť iných kmeňov. A samozrejme Veľká Británia využívala nepriateľstvo medzi kmeňmi s maximálnym úžitkom pre seba.

Umelé hranice štátu boli Saudskej Arábii vnútené pod vojenským a ekonomickým tlakom Veľkej Británie na káhirskej konferencii roku 1921. Potom, čo Veľká Británia uznala nezávislosť kráľovstve, získala Saudská Arábia v roku 1932 pod vedením sultána Abdul-Aziza status štátu. Avšak vyhlásenie štátu neukončilo vnútorné napätie a kmeňové strety. Kráľ Saud, ktorý nastúpil na trón po Abdul-Aziz ako jeho syn, bol zosadený rodinou radou. Saúdov brat a následník trónu kráľ Faisal bol čoskoro zabitý svojím vlastným synovcom. Počas následníckej vlády kráľov Khalida, Fahd a Abdullaha síce došlo k čiastočnému upokojenie kmeňových konfliktov, ale nikdy sa nepodarilo zabezpečiť mier a pokoj v krajine, nieto potom vytvoriť jednotný arabský národ. Spomeňme opakované útoky na Mekku, Vojnu v zálive a vznik al-Káidy.

Medzi potenciálnymi príčinami kolapsu Saudskej Arábie spomína Robin Wright vo svojom článku konflikt vnútri kráľovskej rodiny.

V čase, keď kráľ Abdulláh bol na smrteľnej posteli, nastal v kráľovskej rodine boj o trón a prebehli niektoré provokatívne udalosti. Tie prenikli na stránky svetových médií vďaka úsiliu nevedno kým vlastnených novín "Mudžáhid", ktoré náhle začali publikovať stovky provokatívnych správ o všetkých žiadateľoch o trón, správ takého druhu, že boli schopné otráviť, ak nie priviesť ku konfliktu, všetkých členov kráľovskej rodiny. Tentoraz však rozvážnosť mala navrch a na trón zasadol Salmán bin Abd al-Azíz, ktorý k nemu mal nástupnícke právo.

Ekonomická prosperita krajiny, ktorá je často označovaná ako zadržiavajúci prostriedok nespokojnosti obyvateľov s vládnucou dynastiou, už niekoľko rokov zápasí s vážnou hrozbou. Saudská Arábia má v amerických investíciách a vo Veľkej Británii asi 1,5 bilióna amerických dolárov. V rovnakej dobe americký kongres hlasoval za návrh zákona vyzískať zo Saudskej Arábie 7,5 bilióna $ ako kompenzáciu za udalosti z roku 2001. Saudská Arábia dnes čelí v Spojených štátoch veľkému finančnému riziku.

Ďalším dôležitým faktorom nestability na Arabskom polostrove je šiitsko-sunnitský konflikt. Podľa veľmi pravdivého vyjadrenia iránskeho duchovného vodcu Chameneí-ho "britský šíismus" umelo provokuje a vyvoláva extrémnu agresivitu, nezmieriteľnú nenávisť Šiitov k Wahhábistom, a s výnimkou zanedbateľných pokusov otvoriť dialóg medzi oboma vetvami islamu, povedie k novým krvavým stretom medzi Wahhabistami a Šiitmi. Uväznenie šiitského vodcu al-Nimraha Saudmi v januári 2016 priviedlo Irán a Saudskú Arábiu na vojnovú cestu.

Z vleklej občianskej vojny v Jemene vzišlo veľké množstvo provokácií a reakcie Saudskej Arábie na ne vyvolali rozpaky a odsúdenie strán medzinárodného spoločenstva. Najväčšie masové zabíjanie civilistov v Jemene sa konalo v poslednom čase v septembri tohto roku, a bolo pri ňom zabitých 140 a zranených 535 ľudí. Bombový útok na dom, v ktorom sa obyvatelia mesta zhromaždili k pohrebnému obradu, si vyžiadal životy desiatok žien a detí. Zodpovednosť za tento útok padá na úrady Saudskej Arábie. V médiách USA sa takmer každý deň objavujú správy a vyhlásenia, že Saudská Arábia financuje teroristické skupiny. Vo svätej Medine teroristi odpaľujú bomby, v Mekke dochádza k tragédiám, ktorých následkom sú masívne straty na životoch počas svätých pútí. Tieto tragické udalosti, ktoré prenasledujú Saudskú Arábiu v posledných rokoch, viedli k veľmi zložitej zahraničnej aj domácej politickej situácii.

Nový kráľ Salmán bin Abd al-Azíz si je vedomý nebezpečnej situácie a hľadá nových spojencov. Čím ďalej jasnejšie sa javí túžba Saudskej Arábie pripojiť sa k aliancii či partnerstvu, aké rozvíja v posledných niekoľkých mesiacoch Putin a Erdogan. Saudský korunný princ Mohamed bin Najíf sformuloval smerovanie Kráľovstvo celkom jasne: "Turecko a Saudská Arábia sa stali terčom zasahovania vonkajších síl, preto sa teraz navzájom potrebujeme viac ako inokedy."

Nie je náhodou, že na zasadnutí venovanému analýze stavu americko-ruských vzťahov z minulého týždňa v USA boli Rusko, Turecko a Saudská Arábia označení ako potenciálny spojencami, a preto predstavujú hrozbu pre Spojené štáty.

Temní vymedzovači hraníc "umne" vykonávali svoju politiku v tomto regióne takmer 200 rokov. Oni boli strojcami osudu tejto oblasti, ovládali štáty, armády, kmene, politické strany i náboženských vodcov, svojimi vlastnými rukami tu viedli sebeckú politickú hru a rozvíjali geopolitické scenáre. V súčasnej dobe sa prakticky zo všetkých krajín regiónu ozývajú územné požiadavky, čo znamená, že sú všetci vo vážnom nebezpečenstve. Žiadny štát, ani štátnik, alebo vodca nemôže samostatne čeliť tomuto dobre naplánovanému útoku temných síl. Dnes viac ako inokedy je týmto krajinám v núdzi treba mocného zväzku, jednoty založenej na efektívnej, spravodlivej a dôveryhodnej vzájomnej podpore. Každý štát, ak sa snaží bojovať sám, môže byť veľmi ľahko pohltený a podľahnúť skaze. Nastal čas zomknúť radu, postaviť sa bok po boku a nestrácať už ani minútu. Spása národov celého regiónu spočíva teraz v jednote a vo vytváraní silných spojenectiev tvárou v tvár vonkajšiemu ohrozeniu. Zväz medzi Tureckom a Saudskou Arábiou by sa mohol stať zárodkom dobrovoľnej, uvedomelej a vytúženej jednoty, ktorá môže v krátkej dobe okolo seba zhromaždiť moslimov z celého stredného východu, zaštítiť a ochrániť región pred útokom novej generácie "vymedzovačov" hraníc a zabrániť ďalšiemu chaosu.

Adnan Oktar

Adnan Oktar - absolvent Istanbulskej univerzity v Turecku je popredným obhajcom islamského kreacionizmu v debate o vzniku života.

preklad - redakcia