Ľudstvo nad priepasťou
Milosť! Milosť, Stvoriteľ náš!
Otec náš nebeský, k Tebe voláme.
Pomôž! Dlho sa ničíme, pravdu máš.
Pane zmiluj sa! Pokánie konáme.
Dopraj nám radosť ešte jednu.
Ešte nás trochu podrž.
Podrž tú planétu Tvoju biednu,
ešte ruku trestajúcu zadrž!
Utekáme od Teba lebo nevieme čo činíme,
ale daj nám trochu času, ako zo sna zlého,
úprimne Ťa prosíme,
snáď sa ľudstvo preberie z ošiaľu strašného.
Mnohí, ktorí šíriť Tvoju múdrosť majú
upadli do hriechu.
namiesto k Tebe, Satanovi sadajú.
Nie je nám do smiechu.
No, nie všetci, nie všetci sa šalejú.
Zmiluj sa Pane!
Žobrotíme k Tebe a máme nádeju,
že sa každý neutopí v morálnom bahne.
Upadli sme, ľudia! Sme zvrhlíci.
Proti sebe konáme.
So znakom Lucifera na líci
zúrivo, bezdušne po smrti voláme.
Hej, smrť ľudstvo dneska vzýva
a život svojvoľne ničí.
Tupo do hmoty sa díva,
dieťa v matke v kŕči smrteľnom kričí.
Štrngáme zbraňami. Zem, vzduch, život zabíjame.
Dnes všetko zlé je vraj dobré.
Hriechy svoje vedome odmietame,
pritom pravda Božia u dverí Zeme žobre.
Odpusť nám Bože!
Netrestaj nás zvrhlosťou našich zbraní!
Nie naše bomby, rakety a laserové nože,
ale Tvoje svetlo na nás vrhni z Tvojich dlaní.
Odpusti! Odpusť nám naše viny!
Ty nás miluješ Tvoj Syn nás učí.
Nájde sa desať spravodlivých medzi nami?
Kto z nás za to ručí?
Vypočuj duší našich kvílenie!
Zmerav naše samovražedné ruky!
Bôľne je k Tebe naše volanie.
Naša svojvôľa strašné sú nám muky.
Vypočuj duší našich kvílenie!
Zmerav naše samovražedné ruky!
Bôľne je svätých volanie,
naša svojvôľa strašné sú nám muky.
Ozdrav nás! Ozdrav duše naše!
I telá sa už váľajú v nahote.
Znič jedov naše plné čaše
a zabráň peklu na našej planéte!
Ak Ťa požiadame o odpustenie,
Obdaruješ nás svojou milosťou?
Ty vieš dobre i cez Tvoje zmilovanie
podvedieme Ťa znova našou podlosťou.
Vzhliadni na nás! Blaznieme!
Vedci patentujú byliny, človeka i zviera.
Už dielo Tvoje kradneme.
Tápa človek. Nevie kde je jeho miera.
Už takmer všetci sme zbabelí,
prijať nový život odmietame,
iba rozkošou a hmotou sme posadlí,
ako čisto zabiť premýšľame.
Keď budeme do pekelnej padať priepasti,
s konečným zadosťučinením,
napriek plaču a nevernosti,
budeme Ťa vitať pred sebazničením.
Maranata !
Jerry Krupa, USA