Čitateľ sa môže spýtať na čo myslím? Zároveň vie, že už dlhodobo rozoberám fungovanie ekonomiky, a tak nadpis korešponduje s touto témou. Ten pocit nemajú politici a vlády.

Národy strednej Európy čelia viacerým paradoxom. Na jednej strane sú svojim obyvateľstvom otvorené ku spolupráci, ale na druhej strane, politiky strednej Európy nie sú otvorené tejto stredoeurópskej spolupráci, ktorá by mohla dať  strednej Európe potrebnú váhu.  Dôsledkom toho je, že tieto politiky pravidelne hľadali oporu vo veľmociach. Neraz medzi sebou aj súperiac, pokiaľ ide o voľbu patronátnej veľmoci.  Ako je to aj v súčasnosti.  Neraz obetujúc to, čo by nikdy nemalo byť obetované. Napríklad mier. A to napriek skúsenosti, na ktorú sa poukazovalo už celé minulé storočie, že veľmoci nikdy nedostali svojho záväzku. Namiesto toho aby založili účinné formy stredoeurópskej spolupráce. Namiesto  toho aby prehodnotili minulé chyby v pokusoch o strednú Európu.

SNAHY O SLOVANSKÚ VZÁJOMNOSŤ A SPOLUŽITIE SLOVANSKÝCH NÁRODOV „POD JEDNOU STRECHOU“ V DOTERAJŠEJ HISTÓRII NIKDY NEVYŠLI.