Slovensko a Európa v polykríze

Veľká hospodárska kríza bola celosvetovou ekonomickou krízou, ktorá začala obrovským prepadom akcií na americkej burze New York Stock Exchange 24. októbra 1929 a trvala až do polovice 30. rokov . Pojem polykríza ekonómovia zaviedli nedávno. Globalizácia je na rázcestí.

Nedávny vývoj v EÚ treba vidieť v kontexte neporiadku a polykrízy, ktorú predovšetkým vygeneroval proces dezintegrácie neoliberálneho svetového poriadku a vznikom megakorporácií, o čom píše viacero ekonómov, hlavne ekonómovia z EuroMemo Group, v ktorej som bol 12 rokov členom. V septembri bude mať konferenciu s názvom Európa a svet po polykríze: možné budúcnosti. Témami budú

• Európa vo svete ekologickej a sociálnej krízy
• Európa vo svete zintezívňujúceho sa geopolitického konfliktu
• Euro pri 25: teória a prax
• Euro a režim transnacionálneho ekonomického vládnutia
• Návrat k protekcionizmu vs globálny monetárny systém
• Zamestnanosť a práca vo veku digitálnej a zelenej transformácie (tiež a špeciálne poľnohospodárstva)
• EÚ ako globálny hráč v kontexte globálnej krízy a rôznych regiónov sveta

Všetko závažné ekonomické témy. Dnes mnohé štáty sveta čelia aj politickému chaosu, hlavne v dôsledku straty výhľadu prosperity a perspektívy ekonomického vývoja, rastúceho zadlženia ich ekonomiky a tlaku nezamestnanosti. Ekonómovia sú spoluzodpovední za ekonomický úpadok európskeho a západného sveta. Miesto aby nezaujate, nestranne a vedecky analyzovali zmeny v globálnej ekonomike Európy a sveta, aby mohli náležite reagovať, stávajú sa jednotlivé ekonomické školy otrokmi svojich ideologických princípov. Bežné je, že nerešpektujú, prehliadajú a zanedbávajú všetko, čo sa im do ich teórie nehodí.

Mnoho ekonómov je naviac skorumpovaných, nútení sú slúžiť záujmovým skupinám a politikom, zneužívajúcim demokratické princípy na svoje ciele. Slovenskí čitateľ bežne číta v tlači, že „Americký výrobca elektromobilov je blízko bankrotu, pomôcť nemusia ani veľké zľavy“, či „Státisícové dlhy a zlá povesť. Nemocnicu posiela banka do dražby“, či  „Vitajte vo svete deepfake. Neverte všetkému, čo vidíte a počujete“, „IBM v Bratislave hromadne prepúšťa, no dáva štedré odstupné. Vo firme vládne nervozita“, “ Vláda chce zatočiť s obchodníkmi“, „Američania si najímajú Slovákov na prácu, ktorú iní nezvládnu“. Aj to sú atribúty a prejavy polykrízy na Slovensku. Nehovoria o správnom fungovaní ekonomického systému SR.

Ekonómovia tvrdia, že polykríza vznikla multiplicitou šokov, ktoré sú rôznorodé, ale ktoré sú v interakcii a tak v celku, ako celok sa stávajú ešte viac hrozivými, otriasajúcimi, až desivými ako iba suma častí. V súčasnej európskej konfigurácii sa polykríza manifestuje cez množinu interaktívnych efektov, ktoré sa vzťahujú na, ako píšu viacerí ekonómovia, krízu morálky, klimatické zmeny, stratu biodiverzity, efekty COVIDu, problémy s energiami, rast životných nákladov, sociálnu starostlivosť, krízu reprodukcie obyvateľstva, rastúcu nerovnosť, vojnu na Ukrajine, vznikajúci nepredvídané rivalita medzi USA a Čínou, a žiaľ, krízu demokracie. Robert Skidelsky, člen britskej snemovne lordov, napísal článok v Denníku N s názvom Postkapitalistický pesimizmus.

Pozrime si ešte iné naše skutočnosti. Dlh verejnej správy v roku 2022 dosiahol 63,38 mld. eur, čo je ozaj hrozivé číslo. Ale po roku 1992 bolo na Slovensku zničených viac ako 140 priemyselných podnikov, ba až 140 000 ľudí odišlo pracovať do cudziny. Máme zničené poľnohospodárstvo, hoc aj Nemci aj Francúzi obdivovali naše JRD, sprevádzal som ich. Denne dovážame na Slovensko 800 vagónov potravín. Keďže aj konferencia EuroMemo Group bude mať, ako čitateľ vidí, tému problém poľnohospodárstva, pozrime si hlbšie reálne fakty o našom poľnohospodárstve.

Na Slovensku trvale rednú stáda dobytka, vrátane kráv. Kým ešte v roku 1990 sa chovalo 65 – 70 kusov dobytka na sto hektárov pôdy, z čoho bolo v intenzívnych okresoch 25 až 30 dojníc, teraz pripadá na sto hektárov pôdy už len šesť kráv! Za 27 rokov klesli počty dojníc z 565-tisíc zvierat na odhadovaných 115-tisíc a produkcia mlieka upadla z 1,850 miliardy litrov na tohto roku očakávaných okolo 800 miliónov litrov. Adekvátne klesla spotreba mlieka a mliečnych výrobkov z 265 kilogramov na čosi viac ako 160 kilogramov na osobu a rok. V spotrebe mlieka sme najhorší v Európe. Nič povzbudivé …

To sú tiež fakty, ktoré hovoria o polykríze na Slovensku. Aby sme si hlbšie uvedomili problémy ekonomiky SR, spomeniem zlikvidované a sprivatizované podniky iba za chemický priemysel:

SLOVCHÉMIA – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov a to:

Dovolím, ba musím, spomenúť aj tieto fakty. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu G. Myrdal navrhol zrealizovať komparáciu krajín regiónu EHK na báze I/O analýzy. Metodiku (mám ju) pripravil doc. J. Skolka a dr. P. Valppu (Fínka) pod názvom Note on the first analysis of the set of standardized input-output tables for ECE countries. Pracoval som na nej a bol som zodpovedný za I/O tabuľky niekoľkých krajín.

EÚ nám nič také pri vstupe neponúkla, iba vyžadovali kapitoly.

Načo?

Prehľad o výkonnosti našej ekonomiky mala EÚ dať naša I/O tabuľka. 29 kapitol sme nepotrebovali, mali sme I/O tabuľku o 300 odvetviach, teda skutočne priam mikroskopický pohľad na ekonomiku Československa. Naša I/O tabuľka mala 300 riadkov a 300 stĺpcov, najväčšiu mal ZSSR (400odvetví) a najviac chýb mala I/O Belgicka. Na veľkom regionálnom modely nám mali ukázať výhody nového združenia krajín, teda EÚ v niekoľkých variantoch.

Nevedeli to naši vyjednávači?

Čitateľ už iste zabudol, že Európska rada udelí krajine štatút kandidátskej krajiny na základe stanoviska Európskej komisie, ktoré sa vypracuje po predložení žiadosti danej krajiny o členstvo v EÚ. Počas prístupového procesu kandidátska krajina mala preukázať, že spĺňa prístupové (kodanské) kritériá a je schopná prevziať práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v EÚ. Ak majú kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny splniť podmienky členstva, vyžaduje sa od nich výrazné zameranie sa na základné reformy týkajúce sa právneho štátu, hospodárstva a fungovania demokratických inštitúcií aj verejnej správy. Veľmi všeobecné. Stav a fungovanie ekonomiky sa nedá exaktne opísať iba verbálne, čo boli kapitoly. Ekonomické vedy disponujú viacerými vedeckými metódami, ktoré využila aj EHK.

Čitateľovi si dovolím ešte pripomenúť, že  První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO) se konal v Praze 20.–24. července 1924. Teda pred 100 rokmi. Diel o vedeckom riadení je ozaj veľa. EÚ o tom nevedela? Mala využiť teda vedecké riadenie krajín EÚ. Analyzovala vedecky ekonomické pozície všetkých krajín, ktoré boli prijaté po roku 1999? Nepovedali nám toto a toto bude lepšie na Slovensku, ničili hospodársku kapacitu SR. Hovorili iba, že SR zaostáva. Mali nás presvedčiť, že presne vedia ako merať národohospodársku efektívnosť medzioblastného ekonomického vyrovnávania pristupujúcich krajín. Ba aj to, že v komplexe krajín porastie Váš export vďaka výkonnosti doterajších krajín EÚ.

 

Záver

Prečo je aj Slovensko v polykríze? Faktory sú iné ako vo Francúzku, či Nemecku. Zástupcovia EÚ mali poznať ekonomickú silu Slovenska pred vstupom, výkonnosť jeho ekonomiky, o ktorej som už písal v Reminiscenciách a iba pripomeniem, že Československo bolo v počte obyvateľov v Európe na 9. mieste. Pozície odvetví, zvlášť chemického, ich výkonnosť bola vždy vyššia ako pozícia 9.

Mali nám ukázať realizáciu konkrétnych atribútov EÚ, európske hodnoty, keďže EÚ fungovala už od roku 1993, mala 11 ročné skúsenosti.. Spoločnosť uhlia a ocele vznikla už v roku 1952 a to Francúzsko, Západní Nemecko, Taliansko, Belgicko, Luxembursko a Holandsko. Spoločné fungovanie týchto ekonomík teda už bolo dobre známe, a museli písať kapitoly?

Vlády EÚ by dnes mali pochopiť a hlboko, vedecky spoznať možné budúce dôsledky polykrízy v Európe a vedci ekonómovia by mali pochopiť budúce možné scenáre, možno až utopistické.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 15/4/2024