Z osudov slovenských geografických názvov (10)
Zachovala sa nám profesia lekára v názvoch obcí, alebo obec Lekár(i), Lekáre?
Jedna skupina geografických názvov, najmä názvov sídel, patrí do skupiny služobníckych názvov. Sú to názvy pomenované po výrobcoch rozmanitých výrobkov z hliny, z dreva, zo železa a z drahých kovov, ktorí sa špecializovali na výrobu hrnčiarskych výrobkov, železných úžitkových predmetov, okrasných predmetov z drahých kovov, alebo vykonávali žiaduce prospešné dobové aktivity, napr. stavali drevené stavby. Výrobky týchto výrobcov a úžitok z ich činností boli smerované nie iba na prospech panstvu, ale aj poddaným. Vznik takýchto geografických názvov R. Krajčovič datuje s pomocou datovania hmotných archeologických nálezov do raného stredoveku pred 11. alebo pred 10. storočie [3, s. 108-112]. Ako príklad môžeme uviesť Nitrianske Hrnčiarovce (písomný doklad 1113, 1324), Hrnčiarovce nad Parnou (doklad 1267, 1270), Lančár (pôvodne Hrnčár, doklad 1262 Kerencher, 1332 Guerencher), ale i viacero sídelných názvov s pôvodnou motiváciou názvu tesári, dvorníci (služobníci hradného panstva), štitári (výrobcovia štítov a inej ochrannej výzbroje), kováči, moniari/ moňári (výrobcovia ozdobných predmetov, náhrdelníkov, retiazok), zlatníci, vinári, diežnici, brodníci, zbrojníci, psiari, a i. V príspevku sa venujeme jednej neprávom zabúdanej profesii, ktorej stopu v geografickom názve sme v čerstvej minulosti nerozumne odložili do zabudnutia.
Obec Hronovce v okrese Levice vznikla v roku 1968 zlúčením troch vtedajších obcí Čajakovo, Domaša a Vozokany nad Hronom. Dovtedajšie samostatné obce získali po zlúčení status častí obce. Jedna časť obce má názov Čajakovo. Vývoj názvu dnešnej časti obce Čajakovo bol nasledovný: Sereful 1256, Serephel 1264, (de) Seraphino 1268, Leker 1293, Seraphyn 1320, Monasterium Seraphini de Leker 1340, Lekér 1773, Lekýr 1945, Čajakovo 1948, obec a od r. 1968 časť obce Hronovce, okres Levice. Teda pôvodný názov Čajakova bol Lekár(i) ako pomenovanie usadlosti – kláštora s liečiteľským strediskom. Pôvodný názov dnešnej časti obce Čajakovo, čiže Lekár(i), Lekáre, predstavuje pomenovanie usadlosti v blízkosti veľmi vzácneho liečiteľského strediska, čo bolo charakteristické v etape pomenovacieho procesu zrejme pre celé široké okolie. Názov Lekáre sa radí do sústavy služobníckych názvov usadlostí – osád sústredených v okolí administratívneho strediska župy - hradu v Starom Tekove ako Tlmače, Zbrojníky, Psiare, Žemliare, Čaka, zaniknutá obec Kadár. Podoba Lekér je výsledkom adaptácie slovenského názvu Lekár(i) do maďarčiny pôsobením samohláskovej harmónie v maďarskom jazyku (vyrovnanie samohlások do kategórie vysokých alebo hlbokých samohlások) podobne ako Tesár(i) – Teszér, Ščitár(i), Štitár(i) – Csetér, Mečiar(i) - Mecsér (obec dnes v Maďarsku pri Mosonmagyaróváre). Pôvodne slovenskú podobu názvu Lekár(i) v maďarčine adaptovanú do podoby Lekér neskôr späť prevzali Slováci a ona sa v slovenčine ďalej ustálila do podoby Lekýr, lebo v tom období už liečiteľský charakter kláštora ustupoval do pozadia a tým sa aj „priezračnosť“ názvu pre slovenského používateľa a jeho spojitosť s lokalitou začala zahmlievať. V ranom stredoveku obec mala aj názov Serafín alebo Kláštor Serafína podľa zakladateľa benediktínskeho kláštora (kláštor zanikol v 16. storočí počas tureckých vojen), pri ktorom vznikla obec, preto je reálne predpokladať, že motiváciou názvu bol liečiteľský dom - usadlosť mníchov, ktorí sa venovali zbieraniu liečivých bylín a nimi aj liečili. Skutočnosť, že v obci až do 16. storočia existoval kláštor, potvrdzuje reálnosť výkladu názvu. Dnešný názov obce od roka 1948 Čajakovo je podľa spisovateľa Jána Čajaka (1863-1944).
Podľa L. Kissa pôvod staršieho názvu bývalej obce Lekáre je z osobného mena Lekér a to maďarským pomenovacím procesom; osobné meno Lekér sa mohlo vyvinúť zo staroslovanského lěkar6 vo význame orvos (maďarsky) = lekár (slovensky) [2, 2. diel, s. 24]. Podľa J. Stanislava názov obce Lekýr je najskôr zo slovenského Lekár(i); ďalej argumentuje navyše aj tým, že mnísi bývali skutočne aj lekármi; slovenský tvar Lekýr je z maďarčiny [5, s. 282].
Dnešné poznanie problematiky hovorí, že táto zmena bola v roku 1948 vykonaná nedostatočne citlivo, unáhlene a škodlivo, zrejme v presvedčení nahradiť údajne neslovensky znejúci názov Lekér/ Lekýr iným, slovensky znejúcim, názvom. Ak bolo prijaté rozhodnutie o zmene názvu obce Lekýr, mal sa prijať názov Lekáre opierajúci sa o historicky doloženú podobu názvu z roka1293. Poznanie historickej slovnej zásoby slovenčiny pred päťdesiatimi rokmi nedosahovalo dnešnú úroveň.
Podobnú etymológiu ako názov Lekáre/Lekér/ Lekýr, čiže ako predchádzajúci názov dnešnej časti obce Čajakovo, má aj obec Lekárovce v okrese Sobrance, ktorá leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny na nánosovom vale rieky Uh. Podľa R. Krajčoviča [4, s. 290] pôvod názvu obce Lekárovce je v historickom slove lekár vo význame stredoveký liečiteľ čarovaním, zaklínaním a pod. Názov obce Lekárovce prešiel vývojom: 1400 Lekardhaza, 1404 Lakarch, 1437 Lakar, 1773 Lakárt, 1808 Lekarty, dnes Lekárovce. Podoba z roka 1400 predstavuje spojenie názvu Lekár s maďarským apelatívom -haza, čiže dom, v ktorom sídli, prípadne aj lieči lekár. V ľudovom prostredí vznikol mázov Lekárec (1404 Lakarch) so zdrobnenou príponou -ec (ako v slovách domec, chlapec), ktorá obsahom zodpovedá maďarskej zdrobneninovej prípone -d v historických záznamoch (1451 Lakard). Obec Lekárovce pôvodne patrila kláštoru v Lelese, preto je reálne predpokladať, že motiváciou názvu bol liečiteľský dom mníchov, ktorí sa venovali zbieraniu liečivých bylín a nimi aj liečili, čo potvrdzuje reálnosť výkladu názvu.
Podľa L. Kissa pôvod maďarskej podoby názvu obce Lekárovce z roka 1400, čiže Lekárdház, je zloženina z osobného mena Lekárd a z maďarského apelatíva ház (rozumej dom); ďalej konštatuje, že osobné meno Lekárd je nemeckého pôvodu: Lecard, Legard, Legart [2, 2. diel, s. 10]. V konfrontácii s etymológiou R. Krajčoviča je Kissova etymológia názvu obce vykonštruovaná. Podľa J. Stanislava názov obce Lekárovce je zloženina z apelatíva lěkar a z maďarského sufixu -d [5, s. 389].
Predmetom ďalšieho skúmania by mal byť čas vzniku a pôvod vzniku geografického názvu Lekárová, les v obci Chtelnica, okres Piešťany [1].
Na základe skúmania pôvodu a vývoja názvu niekdajšej obce Čajakovo a názvu obce Lekárovce vieme konštatovať, že obidva geografické objekty nám zachovali v svojich názvoch resp. v ich vývojových podobách, stopu po profesii lekára minimálne z obdobia prelomu prvého a druhého tisícročia.
Imrich Horňanský
Literatúra:
[1] Geografické názvy okresu ... A1, A3 – A5, A7 – A14, A16, A19 – A35, A37 – A43 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 1983 – 1994.
[2] KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest: Akadémiai kiadó 1998. 821 + 822 s. ISBN 963 05 4567 5(3).
[3] KRAJČOVIČ, Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava. Literárne informačné centrum. 2005. 230 s. ISBN 80-88878-99-3.
[4] KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (29). In: Kultúra slova, 2011, roč. 45, s. 286-293.
[5] STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I. Bratislava, Národné literárne centrum, 1999. 485 s. ISBN 80-88878-49-7.
