Z osudov slovenských geografických názvov (2)
Naozaj neostala ani stopa po zaniknutom vodnom toku Plazov?
Väčšina štandardných máp alebo mapových diel obsahuje zložku polohopisnú a zložku popisnú, ktorej súčasťou je aj názvoslovná zložka.
Značná časť máp obsahuje navyše aj výškopisnú zložku, ktorá tentoraz nie je predmetom nášho záujmu.
Pod názvoslovnou zložkou mapy sa rozumie súbor geografických názvov na mape, ktoré svojou lokalizáciou v mape dotvárajú informáciu o polohe, rozmere a tvare geografických objektov týmito názvami pomenovaných. Názvoslovná zložka mapy v podstatnej miere zvyšuje úžitkové vlastnosti mapy. Je všeobecne známe, že funkcie mapy, prípadne mapového diela sú rôznorodé. Chceme poukázať na funkciu mapy, ktorá je spojená s lokalizačným aspektom názvoslovnej zložky mapy. Táto osobitná funkcia mapy je obsiahnutá v možnosti využitia strednomierkovej a najmä veľkomierkovej mapy s podrobne a precízne spracovanou názvoslovnou zložkou pri skúmaní a vyhľadávaní presnejšej lokalizácie písomne doložených a v stredoveku zaniknutých, pustých historických sídelných aj nesídelných objektov, ktorých lokalizácia nie je dostatočne presne známa.
Predmetom nášho záujmu bol pokus o lokalizáciu geografického objektu z územia Slovenska, ktorého presné umiestenie do začiatku 21. storočia nebolo známe: vodného toku Plazov. Lokalizácia geografického objektu bola skúmaná na základe analýzy jeho historických dokladov a konfrontácie týchto dokladov s mapovou dokumentáciou obsahujúcou aj názvoslovnú zložku. K presnej lokalizácii vodného toku zásadným spôsobom prispela pôvodná katastrálna mapa.Lokalizácia zaniknutého vodného toku Plazov, ktorého existencia bola známa iba z viacerých listinných dokumentov z obdobia rokov 1252 až 1402, bola donedávna iba približne známa. Varsík v [1, s. 17] uvádza: „Plazov. Bolo len prirodzené, že v oblasti horného toku Malého Dunaja dostalo slovenský názov Plazov aj silné rameno vytekajúce z Malého Dunaja a smerujúce na sever k Ivanke pri Dunaji a k Bernolákovu, kde sa spojilo s riečkou zvanou pôvodne slovanským názvom Lonžnica → Lužnica (dnes Čierna voda).“ Pripája aj doklady: 1252 fluvium Plaza (palatín Roland vracia Mikulášovi, Tpuzovmu synovi, pozemky Chondol/ Čondol), 1252 in insula Polazo, 1253 fluv. Palasa, 1302 Palazokuz, 1323 aqua Polazou, 1324 fluv. Polyazow, 1337 Palyazo, 1388 Palazow, 1402 Palyazo. Dokladov je viac. Šmilauer v [2, s. 11] uvádza napr. aj 1299 Plazoukuz (Vavrinec, Leopoldov syn, a jeho druhovia predali Jánovým synom, Ondrejovi a Chamovi, pozemok Suur). Tento doklad z roka 1299 je svedectvom toho, že proces adaptácie tohto pôvodne slovenského názvu do maďarčiny ešte prebiehal. Doklad z roka 1402 predstavuje posledné písomne zachytené použitie názvu Plazov pre tento vodný tok; v neskorších časoch bol tento názov nahradený názvom Čierna voda. Pozri tiež [2, s. 295].
Z vyše 120-tisíc štandardizovaných geografických názvov z územia Slovenska sme excerpovali názvy utvorené zo slovného základu plaz-, plaziť sa. Excerpcia priniesla tieto výsledky: Plazno (vodný tok) a Plazná (les) – obidva v katastrálnom území Tŕnie, okres Zvolen (z týchto dvoch názvov vedľa seba lokalizovaných geografických objektov je primárny zrejme názov vodného toku), Plazík (les) – katastrálne územie Sypková, okres Kežmarok, Plaziny (les) – katastrálne územie Borov, okres Medzilaborce a Plazské (vodný tok) – katastrálne územie Nižný Blh, okres Rimavská Sobota [3]. Excerpcia ešte priamo nepreukázala vzťah konkrétneho geografického objektu so štandardizovaným geografickým názvom so známou lokalizáciou k skúmanému niekdajšiemu, dnes zaniknutému, vodnému toku Plazov pri Bernolákove v oblasti medzi Malým Dunajom a Čiernou vodou, pretože názov Plazov prešiel vývojom prostredníctvom filtra maďarčiny a vo výslednej podobe sa v slovenčine stal nejasným.
Aj na základe historických dokladov uvedených v [1] sme ďalej predpokladali, že pôvodný slovenský názov vodného toku Plazov prešiel týmto vývojom: slovenčina Plazov → maďarčina Palazó → maďarčina Palaszó → spätné prevzatie do slovenčiny s úpravou prípony ó → ov v podobe Palasov. Spätné prevzatie do slovenčiny sa uskutočnilo bez toho, aby názov objektu nadobudol svoju pôvodnú podobu Plazov. V procese preberania slovenských slov typu Plazov do maďarčiny podľa zákonitostí maďarčiny systematicky, aj v apelatívach, aj v propriách:
- sa vsúvala do spoluhláskovej skupiny na začiatku slova samohláska, napr.: Klas → Kalász, Blato → Balát/Balata, Plášť(ovce) → Palást, Plaveč → Palocsa, Plavnica → Palonca, Plešivec → Pelsőc, Plevník → Pelyvás, Ploské → Poloszkó, Bles(ovce) → Belesz, planta → palanta, plienka → pelenka;
- prípona -ov sa nahrádzala príponou -ó, napr.: Kalov → Kálló, Makov → Makó, Klasov → Kalászó, Bobrov → Bobró, Mačov → Mácsó, Jasov – Jászó, Ratkov(á), Ratkov(o) → Ratkó, Rakov(á) → (Trencsén)rákó, Dubov → Dobó, Krakov → Krakó, Brestov → Bresztó.
Až ďalšie skúmanie prinieslo úspech. V katastrálnom území Dedinka pri Dunaji (od roku 1960, po zlúčení s Novou Vsou pri Dunaji, obec Nová Dedinka), ktoré leží juhovýchodne od dnešného Bernolákova, sme v polohe 0,9 km severne od vodného toku Čierna voda našli pole so štandardizovaným geografickým názvom Palasov. Katastrálna mapa katastrálneho územia Dedinka pri Dunaji v mierke 1 : 2880 z roku 1894 má v tomto priestore dva vzájomne susediace geografické objekty: Alsó Palaszó a Felső Palaszó (Horný Plazov a Dolný Plazov), obr. 1. Počas kolektivizácie poľnohospodárstva v päťdesiatych rokoch 20. storočia hranica medzi týmito dvoma objektmi zanikla. V dôsledku toho sa zachoval jediný geografický objekt s názvom Palasov, s druhovým určením pole, obr. 2.
Obidva vodné toky, Malý Dunaj i Čierna voda, sú toky nížinného charakteru so silne meandrujúcim priebehom. Už zbežný pohľad na strednomierkové aj veľkomierkové mapy svedčí o tom, že kým dnešný priebeh Malého Dunaja spolu s jeho mŕtvymi ramenami relatívne dobre sleduje historický priebeh tohto meandrujúceho vodného toku, priebeh vodného toku Čierna voda je omnoho intenzívnejšie poznačený ľudskou činnosťou, reguláciou a budovaním protipovodňových hrádzí. Intenzívna regulačná činnosť sa začala až v 18. storočí. Dovtedy bolo bežné, že po každoročných jarných záplavách sa priebeh meandrujúceho vodného toku čiastočne menil, v závislosti od konkrétnych geografických podmienok a od množstva pretekajúcej vody. Po veľkých záplavách (50- i viacročná voda) sa priebeh hlavného toku v nížinách mohol zmeniť aj zásadne. Je zrejmé, že vodný tok Čierna voda (s predchádzajúcim názvom Lužnica) niektorým svojím ramenom s dobovým názvom Plazov v 13. storočí i v období pred ním meandroval aj v priestore dnešného poľa Palasov severne od súčasného intravilánu Dedinky pri Dunaji. Aj dnes sú vodné toky Malý Dunaj a Čierna voda v priestore Dedinky pri Dunaji prepojené cca 800 m dlhým spojovacím kanálom, ktorým sa zlepšujú prietoky Čiernej vody; podobné vzájomné prepojenie týchto vodných tokov bolo spomenuté už aj v [1, s. 17]. Čierna voda ústi dnes do Malého Dunaja až 47 km juhovýchodne od tohto spojovacieho kanála, pri Kolárove.
Na základe uvedeného bolo možné s istotou konštatovať, že pole Palasov v katastrálnom území Dedinka pri Dunaji, ktorého názov bol štandardizovaný v roku 1983 [5, s. 17], je stopa po niekdajšom vodnom toku Plazov, ktorého názov je viacnásobne písomne dochovaný v dokladoch z obdobia rokov 1252 až 1402. V zmysle platných zásad na štandardizáciu geografických názvov, na základe predchádzajúceho odporúčania poradného orgánu - Názvoslovnej komisie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR) názvoslovná autorita v roku 2012 rozhodla o novej štandardizácii názvu tohto poľa do podoby Plazov [6]. Tým sa revitalizovala pôvodná slovenská podoba názvu doteraz iba veľmi približne na základe historických písomných dokladov lokalizovaného, dnes už neexistujúceho vodného toku, ktorá sa preniesla na názov poľa, kde „zakonzervovaná“ prežila do súčasnosti. Posledná (najmladšia) historická písomná zmienka o vodnom toku Plazov sa viaže k roku 1402.
Z príspevku je zrejmá nenahraditeľnú a nedocenená úloha pôvodného katastrálneho diela s precízne spracovanou názvoslovnou zložkou mapy. Archivované pôvodné strednomierkové a najmä veľkomierkové mapy s podrobne spracovaným názvoslovím sú v mnohých smeroch podnetné a okrem iného ponúkajú možnosť využitia pri skúmaní a vyhľadávaní presnejšej lokalizácie písomne doložených a v stredoveku zaniknutých, pustých historických sídelných, ako aj nesídelných objektov, ktorých lokalizácia nie je dostatočne presne známa.
LITERATÚRA:
[1] VARSÍK, Branislav: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. (Príspevok k etnogenéze Slovákov). Bratislava 1990. 184 s. ISBN 80-224-0163-3.
[2] ŠMILAUER, Vladimír: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava, Učená spoločnosť Šafárikova v Bratislave 1932. 564 s.
[3] HORŇANSKÝ, Imrich: Druhý významný projekt štandardizácie geografického názvoslovia realizovaný. Kultúra slova, 29, 1995, č. 2, s. 78 – 83. ISBN 0023-5202.
[4] HORŇANSKÝ, Imrich: Spresnenie lokalizácie vodných tokov Plazov a Dolná s využitím pôvodných katastrálnych máp. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 59/101, 2013, č. 10, s. 266 - 270. ISSN 1805-7446. http://www.egako.eu
[5] Geografické názvy okresu Bratislava-vidiek, A 1. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-212/1982 zo 21.10.1982, Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSSR. 69 s. Bratislava 1983. 79-907-83.
[6] Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-1735/2012 zo dňa 19.3.2012 o štandardizácii 75 názvov geografických objektov z územia Slovenskej republiky, Príloha č. 2.
