Plán obnovy a ekonomické vyrovnávanie

Na môj list a mail na ministerstvo financií som dostal viacero odoziev. Zaujali hlavne dve podkapitoly o dlhoch, z ktorých plynúca hospodárska politika, ako som ukázal, sa musí oprieť o diferenčné, alebo diferenciálne rovnice. Žiada si ich aj Plán obnovy.


Už som čítal niekoľko úvah na tému môjho nadpisu. Pod plánom obnovy sa v Československu myslela dvojročnica, dvojročný plán, čo bola doba po vojne. Dnes vládou používaný pojem som spočiatku neprijímal. Čo mi však v Pláne chýbalo? Veľa. Dovolím si použiť trochu analógie. Čitateľ iste vie, že prax nepotrebuje vedieť, čo je elektrina, a na vysvetlenie základných elektrických javov stačí, keď si elektrinu predstavujeme ako úžasne tekutú a pohyblivú látku, ktorá prechádza drôtom podobne ako voda potrubím. Teória však vedome hľadá základné vlastnosti elektriny a formuluje zákony, napr. Ohmov zákon vzťah medzi tromi veličinami. To nerobia vlády od roku 1989; robia "klausovštiny".


Totiž, aj v ekonómii  musíme mať najskôr teóriu, ako som to v maily na ministerstvo napísal, a musíme mať predstavu hlavne o existujúcom ekonomickom systéme, musíme vedieť čo to je. Ekonómia definuje ekonomický systém takto: „An economic system is a means by which societies or governments organize and distribute available resources, services, and goods across a geographic region or country” (W. J. Baumol), teda ekonomický systém sú nástroje, pomocou ktorých spoločnosť a vláda organizuje a distribuuje dostupné zdroje, služby a tovary v geografickom regióne alebo krajine.


Túto základnú definíciu neovládali p. Mikloš a p. Sulík a tak prišli s pojmom rovná daň, s nepodarkom. Ten nemá ekonomický zmysel, lebo rovný môže byť stôl, či stena. Napísal som to priamo p. Miklošovi ako ministrovi financií, a v liste som uviedol, že som spočítal novelizácie daňových zákonov (10 o daniach a 1 o správe daní). Bolo ich 77.   Ďalším ich pojmom bol default, nevedeli jeho slovenský ekvivalent, či používajú hrozný pojem dlhová brzda. Používali ho aj guvernéri NBS, čo bolo iba potvrdením faktu, že nemáme Karvaša či Brišku, tvorcov ekonomických pojmov.
Ekonómia nepotrebuje pojem dlhová brzda, lebo z rovnice (úspory – investície) + (výdavky vlády – príjmy vlády) = (export – import) odborník hneď vidí aj druhy dlhov krajiny. Zásadný význam však má rovnica ohraničenia vládneho dlhu. Musíme jej rozumieť. Ani jeden minister financií nemá dielo z financií, a tak ani jeden neprenikol  do toho ako funguje ekonomický systém, do jeho fiskálnych, či monetárnych nástrojov.  Pomerne dôkladne som si poprezeral Plán obnovy a nevedel som rozoznať čo je cieľ a čo je nástroj na dosiahnutie cieľa. Cieľov som napočítal 37 a tým som prestal; možno je ich 120. Všetky vyššie spomenuté fakty hovoria, že vláda (ba aj EÚ) nemá ekonomickú teóriu, z ktorej by vyplynula ekonomická politika po roku 1989.
Procesy vzniku EÚ sa neopierali o vedeckú teóriu, vznik kapitalizmu áno – A. Smith. A tak sa nemohla aplikovať v konkrétnych historických podmienkach, ba ani súlad ekonomickej teórie a jej realizácie v konkrétnych podmienkach EÚ. Vláda iba hovorí o zaostávaní a vyrovnávaní ekonomiky SR. Nevie ponúknuť riešenia. Nemá, resp. ani vládni ekonómovia nevyriešili problém, nedali  teoreticko – metodologickú interpretáciu medziregionálneho, medzinárodného, či medzištátneho vyrovnávania.  Z toho vyplýva, že vláda nemá principiálne atribúty medziregionálneho vyrovnávania v SR a teda ani miery, ukazovatele medziregionálneho, či medzioblastného vyrovnávania, hlavne jeho ekonometrickú podobu.
Dnes ekonómovia nevedia merať stupeň ekonomického rozvoja. Nevieme povedať, čo sa stane ak v Žilinskom kraji sa vybuduje nových 10 km diaľnice a čo sa stane ako v Nitre zaberieme 5 ha hnedozeme a vybudujeme automobilovú halu, pričom efektívnosť pôdy je nekonečná a životnosť haly iba 20 rokov. Ekonómovia nepočítajú, žiaľ, ani  krivky indiferencie, kde efekt automobilky by bol na ose y a efektívnosť pôdy na ose x. Veľmi jednoznačne to povedal starosta H. Súče: „Uráža ma. keď niekto náš svahovitý kataster porovnáva  s katastrom na trnavskej rovine (Život. 21/2021)“.
Stupeň ekonomického rozvoja tento faktor ľahko zohľadní. Peňažná, bezobsažná hodnota HDP, zbožňovaná ponovembrovými vládami a hlavne EÚ to nemôže zodpovedne a hodnoverne vyjadriť. V Pláne obnovy sa však nerieši ani otázka postavenia a uplatnenia slovenských národných orgánov v rámci EÚ. Nie sme izolovaný ostrov, máme silné ekonomické väzby a to na principiálne krajiny EÚ. Využívajú naše zdroje. No a čo?


Aj ekonomická teória má svoj vývoj, prekonávanie názorov a postulátov, čo je hybnou silou aj rozvoja spoločnosti. Sme pred naliehavou potrebou obsiahnuť vedeckou teóriu celú obsahovú bohatosť  vzťahov a súvislostí dnešného ekonomického života v SR a EÚ, a má prvoradý význam. Zmeny po roku 1989 v ekonomicko-spoločenských vzťahoch nastolili nové problémy a to až v národnostných vzťahoch – EÚ je 27 štátov a veľký počet národov a národností. A má EÚ vypracovanú ucelenú teóriu riešenia národnostných otázok? A teda nepotrebuje EÚ ucelenú teóriu ekonomického riešenia národnostných otázok v podmienkach únie (EÚ nie je štát).
Iste je tam veľa navzájom  nadväzujúcich a podmieňujúcich sa súčasti reality. Nezažívame primárne limitujúce skutočnosti ďalšieho vývoja ekonomického rozvoja v EÚ?
Viacnárodný rozmer ekonomickej reality EÚ je dominantným faktorom. Ide o riešenie komplexu problémov. EÚ sa po roku 1989 začalo formovať v celkovej vysokej ekonomickej úrovni, ale aj výrazných medzioblastných rozdielov (napr. Taliansko, Španielsko, ČR, či SR). Negovanie tejto pravdy môže mať vážne dôsledky pre celú sféru spoločenských vzťahov, ekonomické vzťahy nevynímajúc.


Plán obnovy mal mať ako prvý postulát, že Slovensku chýbajú  nerastné suroviny a preto sa mali rozvíjať také odvetvia, ktoré majú nízke nároky na suroviny, ale vyžadujú si kvalifikovanú prácu (prístrojová technika a rôzna spotrebná technika pre domácnosti).
Významné zdroje surovín SR má napr. úžitkové drevo (nábytkársky priemysel) v našich lesoch. Poľnohospodárstvo našej krajiny sa mohlo orientovať predovšetkým na živočíšnu výrobu. Ale v minulosti sme pestovali predovšetkým aj obilniny a krmoviny, na ktorých sa zakladá chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok pre mlieko, ošípané, hydina).
Plán obnovy mal riešiť aj čo z priemyslu: bude sa rozvíjať hlavne strojársky, chemický, textilný a potravinársky priemysel? Veľkým prínosom, myslím si, do ekonomiky SR by mohol byť aj export potravinárskych produktov (mlieko a mliečne výrobky, hovädzie mäso, bravčová šunka, slanina, hydina, vajcia).
Pre ekonomiku krajiny je dôležitá aj medzinárodná doprava, po našich diaľniciach prechádzajú denne tisícky kamiónov.

Možno som to iba v Pláne nepostrehol ...



Záver:

Dovolím si povedať, čo odvádzam zo spomenutých prijatých mailov, že čím je človek vzdelanejší, tým viac je z toho nešťastnejší, lebo si uvedomuje, že to celé naokolo nie je v jeho silách zmeniť. Nemôžem nezakončiť výrokom starostu H. Súče: „Z plánu obnovy sa poľnohospodárom nič neušlo. Vraj máme priame platby. Staršie krajiny Únie ich  poberajú v úplne inej výške“.


Prof. J. Husár

Bratislava 28/5/2021

 

 

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Z osudov slovenských geografických názvov (6)

Poznáte slová lokločkať?

Predpokladám, že každé slovenské dieťa rozumie, keď sa mu povie, že „voda ločká v pohári“. Ale iba jazykovedec, špecialista na históriu slovnej zásoby slovenčiny, vysvetlí, čo znamená slovo „lok“.

Únia presadila kvóty

Proti boli štyri štáty vrátane Slovenska

Kvóty schválili na rokovaní ministrov vnútra členských štátov. Slovensko, ale aj ďalšie krajiny, to kritizovali.

Zase sme dostali… po nose

V Európe je to už tak, sú rovní a rovnejší. Čo vlastne Slovensko, ale aj V4 ako celok dostáva z Bruselu? Pri obsadzovaní piatich najvyšších európskych funkcii nedostali sme absolútne nič. Nulu.

Zrušenie prezidentskej amnestie?

Fiat Justitia pereat mundus
(Nech je Spravodlivosť hoci by aj zahynul svet)

 
Odber noviniek na stránke