Viktor Pavlenda – hĺbavý ekonóm

Rodák z Katarínskej Huty. Viktor Pavlenda sa narodil 23. januára 1928. Vysokoškolské vzdelanie získal v roku 1951. Začal študovať na gymnáziu, ale  potom pokračoval na Obchodnej akadémii, na ktorej zmaturoval v roku 1947. Po maturite sa zapísal na VŠO, z ktorej sa stala VŠE a dnes je to Ekonomická Univerzita.

 

Nastúpil na Technickú univerzitu v Košiciach ako asistent, kde pomáhal zakladať Katedru politickej ekonómie. V rokoch 1953-56 bol interným ašpirantom na Inštitúte Národného hospodárstva G. V. Plechanova v Moskve, kde získal CSc., a kde ako ašpiranti boli ekonómovia z Činy, Maďarska, Poľska, Kuby a iných krajín, s ktorými udržoval vedecké vzťahy. Vtedy si Viktor uvedomil, že v technike platia zákony mechaniky a termodynamiky, ba že napr. lokomotíva nikdy nemôže byť dokonalá.

Preto si všimol aj „ekonomický stroj“. Tvrdieval, že zákony platia aj v ekonomike. Dostal mnoho nápadov ako ju vylepšiť, ako „ekonomickú turbínu“  vylepšiť, ako to urobil A. Stodola s jeho turbínou. Aj na ekonomickom stroji je vždy čo vylepšovať. Vďačil zato aj Moskve, učiteľom. V roku 1956 nastúpil na VŠE v Bratislave. Získal hodnosť docenta a v roku 1962 sa stal vedúcim katedry PE socializmu a profesorom.

 

Tohto nášho velikána  nemôžem neoznačiť za tvorcu novej ekonomickej teórie socializmu. Poznal som ho ako môjho učiteľa. Cítil som u neho hlboké poznatky svojho odboru. Hovorí o tom aj jeho, pre mňa, najvýznamnejšie dielo Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR (410 s.). V nej obsahovo vymedzil predmet ekonomickej teórie socializmu ako teoretické zdôvodnenie a rozpracovanie tvorby rovnocenných podmienok realizácie pracovnej sily. Takúto tézu ekonómia nepoznala. V diele zaviedol aj nový pojem stupeň ekonomického rozvoja, ktorý sme reálne vypočítavali odborní asistenti a asistenti, aby dokázal posúdiť aký stupeň rozvoja majú jednotlivé okresy na Slovensku.

Veľký význam má časť III. Názory a skúsenosti z riešenia oblastnej problematiky – u nás a v zahraničí. Člení sa na: názory niektorých československých ekonómov; sebakritický historický exkurz; problémy oblastného určovania národného dôchodku v socialistických krajinách; názory niektorých juhoslovenských ekonómov a nakoniec ovplyvňovanie vývoja medzinárodných sociálno-ekonomických rozdielov v rozvinutých kapitalistických krajinách. Neskôr som obdivoval aj jeho veľkú odvahu. Totiž, obrazne povedané, za jeho čias socializmus prenikal „všetkými pórmi“ do života národov, stával sa každodennou samozrejmosťou (ZSSR a ostatné krajine RVHP, Juhoslávia, Severná Kórea, Čína, Kuba (miesto 2 rokov som bol na vojne 2,5 roka), Rumunsko, Líbya, Vietnamská socialistická republika) hoc mal v týchto krajinách aj extrémne protirečivé prejavy a dôsledky, čo si Pavlenda dobre uvedomoval, plodil na jednej strane svojich zbožňovateľov, stúpencov, a propagátorov, a na druhej strane svojich odporcov a kritikov a preto odvodil novú teóriu.

Obe krajnosti, spravidla, pripisujú budovaniu socializmu jednostranný, povrchný, zúžený, či inak skreslený obsah, zatiaľ čo triezvy, vedecky pravdivý, dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasneniu príčinných súvislostí, určujúcich prvkov obsahu a foriem prejavu procesu výstavby socializmu  sa napriek nesporným pokusom (Juhoslávia) rodil len pomaly a ťažko.

 

Potreba objektívneho poznania prevratných a zároveň rozporuplných  procesov budovania socializmu, ktoré sa šírili pri budovaní socializmu v sebe skrývalo na jednej strane obrovský produktívny potenciál odkrývajúci možnosti ľudsky dôstojnejšie rozvinutie civilizácie, no na druhej strane prinášal aj hrozby (kult osobnosti Stalin) a rizika jeho existencie vlastne po celej planéte, je zo dňa na deň aj dnes akútnejšia.

Spomenuté dielo prispelo  k odhaleniu hlbších príčinných súvislostí budovania socializmu, k vymedzeniu podstatných určení jeho obsahu, k pochopeniu potreby  komplexnejšieho pohľadu na jeho charakter a tým k dôraznému upozorneniu na možné riziká s konečným cieľom zabezpečiť skutočne humánny civilizačný pokrok.

 

Trápili ho problémy merania výkonnosti ekonomiky. Hovorí o tom druhá kapitola diela: Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania, ktorá ma tieto časti:

 

  1. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
  2. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
  3. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania

 

Jadrné riešenie. Vedecky a hlboko zdôvodnil nedokonalosť ukazovateľa HDP, hlavne zato, že sa vykazoval v korunách. Podstatu ukazovateľa stupňa ekonomického rozvoja jasne ukazuje táto tabuľka:

 

 

Kde X1 je výroba elektrickej energie v KWh; X2 je ťažba uhlia v tis. tonách; X3 je výroba cementu v tis. tonách a X4 je produkcia mäsa v tis. tonách. Teda ide i fyzikálne veličiny veľmi jasne opisujúce podstatu (fungovanie) ekonomiky, produkčný výkon. Reálne sme využili až 73 takýchto ukazovateľov poľa okresov SR. Stupeň ekonomického rozvoja okresov v tabuľke je takýto:  (1)  I, 13,375; (2) II 10,0; (3) III 8,750; (4) IV  5, 625, (5)  V  2,653 a (6) VI  0,50.

 

Jednoznačná informácia, vyčíslené aj rozdiely v stupni rozvoja. To sa nedá získať iba pohľadom na tabuľku. Pre vedca aj pre tvorcu hospodárskej politiky významný vedecký fakt. Jasná indikácia potrebných ekonomických zásahov.

 

V roku 1965 vyšla v Bratislave, na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP, svojím spôsobom originálna učebnica Politická ekonómia socializmu (540 s.), ktorú vypracoval kolektív vedený profesorom Pavlendom. Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej tradície v ňom neboli len učitelia z katedry PE. Popri politekonómoch z VŠE L. Klinkovi, J. Košnárovi, J. Přívarovi a V. Pavlendovi a Z. Hábovi z UK sa na príprave učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc. H. Kočtúch a J. Rosa. Vďaka tomu, že prof. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc (P. I. Nikitin).

Autori si vytýčili za cieľ posunúť diskusiu od otázky „prečo stagnuje politická ekonómia socializmu“ k otázke „ako postupovať, aby nestagnovala“. Tento zámer sa im vtedy podarilo úspešne realizovať rozvinutím na tú dobu originálneho metodologického prístupu najmä v nasledovných smeroch.

Prvý spočíval v tom, že ako východisko do centra pozornosti teoretického systému PE socializmu postavili pracovnú silu, ktorá prestala byť tovarom, no má trojjedinú funkciu ako vlastník, výrobca a spotrebiteľ.

Druhý  v tom, že  dali ekonomickú koncepciu budovania spoločnosti. Ale tieto problémy riešili aj juhoslovanský ekonómovia ako prof. Sirotković a kol. V diele Problemi teorije i prakse socialističke robne proizvodnje u Jugoslaviji (Belehrad, 1965). V diele zdôvodnili socialistickú tovarovú výrobu.

 

Spomeniem zábavnejšiu historku Prof. M. Šikulu:

 

O tom, že prof. Pavlenda mal aj zmysel pre humor svedčí vtipná epizóda z prezentácie učebnice študentom. Keď sme na jeho otázku, čo je nám do smiechu odpovedali otázkou či vie čo znamená ružový obal s čiernym kruhom, v ktorom je nadpis PE socializmu? Na naše vysvetlenie, že to vyjadruje „čiernu skutočnosť v ružovom obale“, nielenže vôbec nereagoval urazene, ale jeho typickým srdečným smiechom ocenil pohotovosť našej študentskej kritiky“.

 

Ako federálny parlamentný poslanec, poslanec Slovenskej národnej rady (SNR), a ekonóm sa stal jedným z protagonistov vyššie spomenutej slovenskej reformnej skupiny a v období obrodného procesu sa v roku 1968 stal tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) zodpovedným za ekonomiku.  Po okupácii Československa v auguste 1968 bol krátko internovaný.

 

V tom období bol Viktor Pavlenda po Alexandrovi Dubčekovi druhým najpopulárnejším Slovákom. Augustová okupácia vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 znamenala násilné ukončenie procesu diskusií o novej podobe ekonomického systému v bývalom Československu. Životný osud Viktora Pavlendu sa tiež musel uberať iným smerom.

V rokoch 1970-1971 zaujal post veľvyslanca Československej socialistickej republiky (ČSSR) vo Švédsku. V tom čase mu švédska strana ponúkla profesúru na Štokholmskej ekonomickej univerzite, ak emigruje a zostane vo Švédsku. On sa však aj s rodinou vrátil naspäť do Československa.

V roku 1970 ho vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ), pričom ho Predsedníctvo ÚV KSČ označilo za pravicovo-oportunistického predstaviteľa KSS.

 

Profesor Pavlenda od roku 1971 pracoval v Československom výskumnom ústave práce a sociálnych vecí v Bratislave ako radový referent. Nedôstojné pracovné postavenie, neustály tlak a perzekúcia vtedajšieho režimu sa výrazne podpísali na jeho zdravotnom stave.

Teda, historické podmienky spoločenského vývoja po roku 1950 viedli k tomu, že sa začal formovať socializmus v čase a v priestore a tak objektívne nadobudol viacnárodný rozmer. S jeho vývojom boli spojené predovšetkým národnopolitické problémy, ktorých akceptovanie, racionálne riešenie priamo ovplyvnilo (v pozitívnom či v negatívnom zmysle, podľa miery racionality ich rešpektovania) spoločenský vývoj vôbec (planetárny systém), teda aj ekonomický vývoj.

 

No a dnes sa, žiaľ,  naviac stretáme s protirečivosťou ekonomických sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov javu globalizácie, ba až neoliberálnej globalizácie. Negovanie tejto pravdy – nech už je dôvod akýkoľvek – od nedocenenia, bagatelizovanie problému až po jednostranné preexponovávanie , môže mať vážne dôsledky pre celú sféru spoločenských vzťahov, ekonomické vzťahy nevynímajúc.

 

Dnes nemáme ekonomicky funkčné vlastnícke štruktúry ako aj teoreticko-metodologické vyriešenie fungovania ekonomiky SR a celej EÚ, čo tvorilo podstatu Pavlendovho diela. Povedal ako a kde.

 

Máme však bezbariérový transfer kapitálu (??), virtuálne korporácie (??), či virtuálne agentúry (!!).

Ekonomiky vstúpili do kritického štádia a nastal proces odľudšťovania ekonomiky od človeka. Preto máme v Európe v 21. storočí 3 hanby – chudoba, nezamestnanosť a ekologickú deštrukciu.

 

Dnes potrebujeme zvýšenie účinnosti slovenských národných orgánov, žiaľ. Stratili sme vieru v pokrok a šíri sa pesimizmus. Rozčarovanie z post novembrového kapitalizmu, neoliberálnej globalizácie.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 4/11/2022



 

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Pred bránami Európy stojí invázna armáda mladých agresívnych mužov

Včerajšie spravodajstvo „udalostí dňa“ o situácii na gréckych hraniciach bolo silne na hranici znesiteľnosti a identickej úrovni ako tvrdá postojová žurnalistika na vrchole utečeneckej krízy v rokoch 2015/16: Novinári na mieste stlačili slzné žľazy osvedčeným manierom a pokúšali sa tak ako zvyčajne morálne framovať znepokojivé obrazy obrovských zástupov „vojnových utečencov“, navážaných podľa plánu do autobusov –  podprahový tenor: Skutočným zločinom je, ak nebude o nich okamžite postarané a budú nechaní napospas.

Chceme protištátny nenávistnícky liberálny teror?

Výhra politického amaterizmu liberálnych extrémistov v niekoľkých gigantickými cudzími peniazmi platených pseudo-voľbách, s voličskou účasťou hlboko pod kvórum na platnosť referenda, má už teraz devastačný efekt nielen na prosperitu nášho štátu.

Keď sa nedarí povedať pravdu

 ... už aj ekonomickú. Dnes nevieme ako funguje ekonomika, nemáme teóriou obsiahnutú obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí a javov ekonomického vývoja posledných 30 rokov. Konkrétne, nemáme vedecké zdôvodnenie podmienok realizácie pracovnej sily v EÚ (naši šoféri platili vo Francúzsku pokuty).