Myšlienka panslavizmu stále žije

SNAHY O SLOVANSKÚ VZÁJOMNOSŤ A SPOLUŽITIE SLOVANSKÝCH NÁRODOV „POD JEDNOU STRECHOU“ V DOTERAJŠEJ HISTÓRII NIKDY NEVYŠLI.

 

STÁLE SA VŠAK NÁJDU ĽUDIA A SKUPINY, KTORÉ SA ICH POKÚŠAJÚ OŽIVOVAŤ, I KEĎ SÚ V RÁMCI SPOLOČNOSTI V MENŠINE. NA SLOVENSKU V TOMTO SMERE PÔSOBÍ PANSLOVANSKÁ ÚNIA. POROZPRÁVALI SME SA S JEJ PREDSEDOM MILANOM JANIČINOM.

Mnohí ľudia vnímajú panslavizmus ako prežitok z 19. storočia. Aký význam má podľa vás v 21. storočí?

Panslovanská únia vychádza z myšlienky panslavizmu spresnenej Ľudovítom Štúram. Za jej východiskový bod považujeme všeslovanskú vzájomnosť. Človek je tvor spoločenský a najprirodzenejším ľudským spoločenstvom je rodina. Aj pre národ je najprirodzenejším spoločenstvom rodina národov.

Panslavizmus 21. storočia sa musí poučiť z doterajších neúspešných pokusov o slovanskú jednotu a stať sa reálnou víziou pre súčasnosť. Slovania by si mali vziať za vzor ostatné zlož­ky Európy, románsku, germánsku, hispánsku či anglosaskú. V každej z týchto zložiek prebieha intenzívna (kultúrna i politická) výmena a spolupráca. Slovanský svet nie je realitou menej než tieto svety, ohrozuje ho však nejednota a sváry, čo svedčí o nezvládnutých dejinách a nezvládnutej vnútornej a zahraničnej politike slovanských štátov. Slovanský svet je dnes mimoriadne ohrozený aj imperiálnymi záujmami USA

Vidíte zjednotenie slovanských národov akoreálne v čase, keď časť z nich je členmi EÚ a NATO, pod vplyvom USA, a druhá časť je „na druhej strane barikády“?

O zjednotenie Slovanov nám v žiadnom prípade nejde. Pod zjednotením sa v minulosti často maskovala asimilácia. Ak ktorýkoľvek slovanský národ zneužíva myšlienku slovanskej vzájomnosti na asimiláciu či utláčanie iného slovanského národa, ide o imperiálny panslavizmus, ktorý odmietame. Sme presvedčení, že myšlienka slovanskej vzájomnosti a skutočne bratskej spolupráce Slovanov bude mať nádej na úspech len vtedy, ak budú tie silnejšie slovanské národy vnímať všetkých Slovanov ako rovnocenných bratov, bez postranných myšlienok na kolonizáciu ich území či asimiláciu.

Vidíte ako reálnu užšiu spoluprácu slovanských národov, keď medzi nimi pracujú rôzne historické krivdy a vzájomné nevraživosti (Rusi - Ukrajinci, Rusi - Poliaci, Srbi - Chorváti, čiastočne aj Česi - Slováci)?

Ide o uvedomenie si sily Slovanov a prospešnosti vzájomnej spolupráce. V stredoveku sa nemeckí kupci veľmi čudovali, že si Slovania od Baltu dobre rozumejú (bez tlmočníkov) so Slovanmi od Jadranu. Jeden český europoslanec mi raz povedal, že slovanskí europoslanci v Bruseli bež­ne spolu chodia na pivo, pričom každý hovorí svojím materinským jazykom. Neslovanskí euro­poslanci im to závidia. Nevraživosť medzi Slo­vanmi existuje, ale až príliš často je naočkovaná z neslovanského prostredia. Všimnite si, koľko Neukrajincov je dnes vo vedeni Ukrajiny. Len hlupák nevidí, že dnešná nenávisť Ukrajincov voči Rusku má pôvod v neslovanskom prostred­ní a je dôsledkom snahy zničiť Rusko a pravoslá­vie a zmocniť sa ruského prírodného bohatstva,

Ak by malo dôjsť k nejakému zjednoteniu alebo spolupráci Slovanov, akú formu by malo mať?

Hovorme skôr o spolužití či spolupráci. Dnešná Európska únia mi silno pripomína novú Franskú ríšu. V tomto útvare vládnu hlavní dedičia Fran­skej ríše - Nemci a Francúzi, a politika EÚ naj­mä voči Slovanom je politikou Drang nach Osten v mierových podmienkach. Je v záujme celej Eu­rópy, aby sa členmi Európskej únie stali všetky slovanské štáty. Európska únia by získala obrov­ský (a stále ešte nenasýtený) ruský trh a takmer nevyčerpateľné ruské prírodné zdroje. Sila (či už ekonomická alebo politicko-mocenská), ktorú by takáto únia predstavovala, by veľa konkuren­tov nemala. Spoločným európskym domom však nerozumieme nevyhnutné len Európsku úniu, vie­me si predstaviť aj iné usporiadanie. Za splnenie tohto bodu by sme považovali aj nadviazanie osobitných vzťahov medzi EÚ a Ruskom či ďal­šími slovanskými štátmi, ktoré by sa členmi EÚ nestali.

Pôvodný panslavizmus v 19. storočí hovoril o zjednotení Slovanov pod vedením Ruska. Je to aktuálne aj dnes? Malo by dnešné Rusko zohrávať pri zjednotení Slovanov nejakú úlohu?

S myšlienkou panslavizmu prišiel v polovici 19. storočia slovenský advokát Ján Herkeľ v Pešťbudíne. Panslávska myšlienka prešla vývojom a romantický Kollárov panslavizmus zreálnil (ešte) stále nedocenený génius slovenskej politiky Ľudovít Štúr. Už on vyslovil podmienku, že Slovania sa môžu oprieť o Rusko, ale Rusko sa musí najprv samo zmeniť - musí sa zdemokratizovať. A či má Rusko v spolupráci Slovanov zohrávať nejakú úlohu? Rusko je územne najväčším štátom sveta. Rusi sú najväčším slovanským národom. Má teda vôbec zmysel klásť si takúto otázku? Rusko z objektívnych príčin musí zohrávať nejakú úlohu v hľadaní budúcnosti Slovanov. Rusi sú európsky národ a ich vytláčanie do Ázie je hlúpe a krátkozraké. Ale myšlienka, že by Rusko malo ostatným slovanským národom vládnuť, je prejavom imperiálneho panslavizmu, ktorý som už spomínal a ktorý odmietame,

Akú podporu má myšlienka panslavizmu podporu v dnešných slovanských krajinách?

Panslavizmus medzi Slovanmi stále žije. Niekde viac, niekde menej, máme ho takpovediac pod kožou. Väčšinou si to ani neuvedomujeme. Určite nie je náhoda, že napriek tvrdej kampani, odpor voči Rusku u nás, ale ani v Českej republike stále nedosahuje úroveň, akú by si želali v USA Obdobné spolky ako Panslovanská únia existujú aj v Českej republike, Srbsku, Poľsku, Bulharsku, Macedónsku a, prirodzene, aj v Rusku či Bielorusku. Vojnové konflikty medzi Slovanmi ich popularite veľmi nepomáhajú. Slovania sú však najväčším autochtónnym európskym etnikom. Som presvedčený, že ešte budú mať Európe a svetu čo povedať.

Zdroj: Zem a vek - Január 2015

 

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Vladimír Mečiar po 30 rokoch Nežnej revolúcie. Ako ďalej Slovensko?

V máji 2019 sa v Bratislave uskutočnilo verejné vystúpenie bývalého trojnásobného predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara.

KOMENTÁR Jozefa Banáša

Namiesto „Domu detí“ postavíme „Kidhouse“, prvá slovenská krčma v Bratislave sa volá „First Slovak Pub“,

Očakávania sa stali ilúziou

Hovoríme s popredným slovenským ekonómom prof. Ing. Jaroslavom Husárom, CSc.

captcha 

 
Odber noviniek na stránke