Bieda nášho dôchodkového systému

K dnešnej úvahe ma primäl rozhovor v Slovenke s podpredsedníčkou Jednoty dôchodcov Slovenska p. Valériou Pokornou. Nebudem uvádzať čísla, bieda, bieda. Stačí uviesť nadpis: Minimálny dôchodok nočná mora dôchodcov“. Zameriam sa na ekonomickú podstatu dôchodkového systému


Mám mnoho čísiel dvoch ekonomických časopisov Slovenska a očakával som, že nájdem zásadnú teoretickú úvahu z oblasti sociálnej politiky. Nenašiel som vlastne nič.

Prof. R Briška už v roku 1943 vydal dielo Národné hospodárstvo, ktoré má viac ako 800 strán. Na s. 454 definuje sociálnu politiku takto: sociálna politika znamená verejný zásah na ochranu slabších vrstiev obyvateľstva v záujme celku. Sociálnu bezpečnosť chápe ako zabezpečenie práce s primeranou mzdou (nie minimálnou!!) a v prípade práceneschopnosti alebo nezamestnanosti zabezpečiť dôchodok kryjúci existenčné minimum. Jasné tvrdenie.
V literatúre uvádza dve významné diela z rokov 1922 (Úvod do československého sociálního pojištění) a 1925 (Základy sociální politiky). Na s. 524 Prof. Briška uvádza nariadenie č. 300/1940 o sociálnom poistení robotníctva aj s konkrétnymi číselnými hodnotami druhov dôchodkov.

Prof. K. Engliš, dvakrát minister financií ČSR a raz guvernér národnej banky, má viac ako 1000 stranové dielo a definuje ekonómiu ako da o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života, má tiež jednu kapitolu o sociálnej politike.

Bol som aj v predajni Martinus nenašiel som knihu Základy sociálnej politiky na Slovensku.


Pre hlbšie porozumenie problému čitateľom nižšie uvádzam celkovú množinu tokov ekonomiky, aby mal jasnú predstavu o kolobehu tokov, a to na grafe z môjho vedeckého článku.
V duchu rozhovoru podpredsedníčky JDS objasním problém dôchodkov. Doplním aj fakty, ktoré uvádzala podpredsedníčka JDS. Pracoval som viac ako 50 rokov a sociálne poistenie a zdravotné postenie v percentách, ktoré uvádza tabuľka som platil aj ja a aj môj zamestnávateľ.
Moja manželka zarábala viac ako ja a má menší dôchodok, cca polovičku ako ja. Paradox!!. Dôvod. Išla do dôchodku v roku 2004. SR nemáme systémové riešenie problémov sociálneho a dôchodkového systému. Pozrime si graf tokov, hlavne sociálne výdavky.

 



Otec ekonómie J. M. Keynes ekonomiku chápal ako množinu 4 sektorov – domácnosti, vláda, podniky a zahraničie. Uvedený graf ich rešpektuje a zreteľne vidíme smerovania tokov.
Principiálny význam, ako vidíme z grafu, majú náročné ekonomické relácie od HDP až po štvorec disponibilný príjem. Veľký význam má menovite aj ich ekonometrická formulácia, ako báza pre tvorcu hospodárskej politiky.  Disponibilný príjem si domácnosti delia na úsporyvýdavky na spotrebu.
Pre veličinu príjmy domácností majú zásadný vplyv transferové platby vlády, kde sú aj dôchodky a sú súčasťou príjmov domácností. Tieto relácie musí ustrážiť vláda a teda aj ministerstvo práce. Okrem nezmyslov podpredsedníčky JDS, uvediem ďalší.

Dôchodky sú zverené DSS, ktoré bohatnú. Na ministerstve práce bolo v roku 2006 zamestnaných 419 ľudí a dnes je tam 802 ľudí. Čo robia?

Uvedený graf rešpektuje ekonomickú vedu a zreteľne vidíme smerovania tokov. Príspevky na dôchodkové zabezpečenie sú teoreticky formou úspor a matematická štatistika a finančná matematika už viac ako 200 rokov formulujú  matematicky príslušné schémy úspor v podobe konkrétnych modelov; koľko zaplatí jednotlivec mesačne, ak chce mať na účte našporenú príslušnú sumu, napr. 100 000 eur?

Dôležitá je, odborne, aj marginálna propenzita k úsporám, má byť 0,25. Toto musí vedieť čitateľ, aby vedel, čo má žiadať od úradníkov.

Správu sociálnej ochrany musí robiť Sociálna poisťovňa, ktorá má zabezpečiť odbornú starostlivosť. ADSS a DSS sú strážcom ich zisku, nie úspor obyvateľstva, teda nie dôchodkového systému.

Zabezpečujú biedu nášho dôchodkového systému, spomenutú nočnú moru dôchodcov.

Druhý problém. Pre dôchodcov, o ktorých hovorí podpredsedníčka JSD, platil zákon aj v roku 2004, ktorý ustanovoval takéto výšky príspevkov do fondov sociálneho zabezpečenia, tvorbu fondov:




Teda 76% platil zamestnávateľ a 24% platil zamestnanec ako príspevok do sociálneho zabezpečenia. Čitateľovi uvediem jednoduchý príklad, aby videl o aké čiastky sa jedná v prípade dôchodkov, pričom zanedbám problém úrokovania.

Ak by mal jednotlivec priemerný mesačný plat počas jeho aktívnej 50 ročnej práce 3000 (Kčs, Sk.) do Sociálnej poisťovne by prišlo pri 21,6 + 5,9 príspevku na dôchodok 495 000 Kčs, Sk.

Kde sú tie peniaze, keď podpredsedníčka hovorí o strašení nočnou morou?

Súčasný systém zaviedol pojem pilier. Pilier nie je ekonomický pojem. Pilier je architektonický prvok, murovaná zvislá nosná konštrukcia, ktorá niečo podpiera. Briška hovorí, že  sociálna politika znamená verejný zásah na ochranu slabších vrstiev obyvateľstva v záujme celku. Jasné tvrdenie.

Dôchodok je príjem dôchodcu, nie pilier.



Záver
 

Jednota dôchodcov Slovenska napísala petíciu. Prečo? Z mojej úvahy, verím, že zaznieva to, že aj dôchodcovia musia dôstojne žiť. Robili celý život. Vychovali deti (ktoré vraj teraz musia prispievať na ich dôchodok??!!). Zodpovedne pracovali. Odvádzali príspevky do sociálnej poisťovne. V dôsledku obrovského zdražovania sa dnes dostali do situácie, že dnešné dôchodky im nestačia na pokrytie životných nákladov.

Mali by, ako vyplýva z mojej úvahy!

Prečo vlády neboli schopné za 30 rokov zabezpečiť dôchodkový systém, ktorý zodpovedá vedeckým ekonomickým poznatkom v 21. storočí?

Dnes ekonómia nie je "Veda o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života".


Prof. J. Husár                                                                           
Bratislava, 4/8 2022

 

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Univerzálne a národné hodnoty sa nevylučujú, ale sú kamienkami jednej veľkej syntézy

Profesorka Emília Hrabovec: Životná púť kardinála Jozefa Tomka bola živým dôkazom, že univerzálne a národné hodnoty sa nevylučujú, ale sú kamienkami jednej veľkej syntézy.

Génová vakcína s nanočasticami: Stále viac ľudí má obavy

Nemecko: Štartovací signál padne krátko po prelome roka. Potom by malo byť čo najviac ľudí, v čo najkratšom čase očkovaných proti „koronavírusu“ v očkovacích centrách, ktoré nebudú poznať deň odpočinku. Ministri vnútra spolkových krajín naliehajú na to, aby boli uprednostnení policajti.

Informačná vojna - 26.05.2016

Vysielané naživo: 26. 5. 2016

Hostia: Ing. Zsolt Simon, RNDr. Anna Zemanová a RNDr. Branislav Kvasnica CSc.

Rieši EÚ reálne ekonomické problémy, stabilnú ekonomiku? Čo čaká G7?

Svoje gény nedokážeme zmeniť, ale spoločenské prostredie by sme sa mali snažiť ekonomicky a politicky stvárňovať, ako najlepšie dokážeme, na báze ekonomických poznatkov.