Elity, národ a budúcnosť Európskej únie

So slovom “elity” sa stretávame v médiách čoraz častejšie.

Týmto výrazom sa označuje pomerne malá, ale vplyvná skupina jednotlivcov, ktorí svojím postavením v spoločnosti ovládajú a riadia politický, hospodársky a kultúrny život či už v krajine, alebo vo svete. Častejšie ako nie ide o jednotlivcov, ktorí boli do svojich vplyvných pozícií zvolení ľudovým hlasovaním a svoje postavenie získali demokratickou cestou.

V roku 2002 vyšla v USA publikácia Who is running America? (Kto vládne v Amerike?), v ktorej autor Thomas Dye poukazuje, že osudy demokratickej Ameriky nemá v rukách ľud (demos, plebs), ale 5778 vplyvných osôb a osobností, ktoré usmerňujú americkú domácu a zahraničnú politiku. Do tejto exkluzívnej skupiny autor zaraďuje popredné postavy verejného života, pôsobiace v štátnej správe, v armáde, v bankovníctve, v priemysle, v médiách, v intelektuálnych kruhoch. Kolektívne ich zvykneme nazývať „elity“, v britskom prostredí sú lepšie známe pod menom establishment.
Plány a úmysly týchto elít nie sú vždy v súlade so želaním pospolitého ľudu. Ale elity spravidla vždy nájdu spôsob, ako presadiť svoje záujmy. A popri tom vedia presvedčiť ľud, že si vládne sám a o svojich potrebách rozhoduje iba on – niekedy priamo, inokedy prostredníctvom zvolených reprezentantov.
Takéto rozdielnosti medzi elitnou menšinou a masou národa vychádzajú zreteľne na povrch z prieskumu, ktorý nedávno zverejnil prestížny britský “think tank”, The Royal Institute for International Affairs, známy tiež pod menom Chatham  House.
Prieskum si vytýčil za cieľ zistiť súčasný stav Európskej únie a na základe získaných výsledkov urobiť prognózu budúceho vývoja. Prieskum sa konal v desiatich štátoch EÚ (Belgicko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Španielsko, Taliansko a Veľká Británia) a prebiehal od decembra 2016 do februára 2017. V každom štáte sa prieskum konal na vzorke 1180 osôb, z ktorých 1000 osôb bolo vybraných z pospolitého ľudu a 180 osôb tvorili jednotlivci predstavujúci tzv. elitnú vrstvu, t. j. poprední činitelia zastávajúci vplyvné a vedúce postavenie v politike, v médiách, v priemysle, v kultúre, v bankovníctve a pod. Ide teda o vzorku, ktorá pozostáva z 10.000 osôb obyčajných ľudí tvoriacich masu národa a z 1800 predstaviteľov elity.

Týmto náhodne vybraným občanom Európskej únie sa predložili otázky a témy a oni mali k nim vyjadriť svoje postoje a stanoviská.

V odpovediach sa odzrkadľuje kríza, ktorou EÚ v posledných rokoch prechádza. Odhaľujú sa v nich aj pesimistické nálady, ktoré vyvolala vlna emigrantov z Blízkeho východu a z Afriky. Prieskum nastoľuje otázky, či Európska únia bude schopná prekonať súčasnú krízu, alebo či jej podľahne. Výsledky prieskumu ukazujú, že v ľuďoch prevláda pesimistická nálada. Ale čo robí situáciu ešte vážnejšou, je veľký rozdiel v názoroch. Pospolitý ľud vidí situáciu inak a zmýšľa inak než elity.
Na otázku, do akej miery sa občania jednotlivých štátov EÚ cítia Európanmi, len 14% jednoduchých ľudí odpovedali, že sú na svoju novoeurópsku identitu “veľmi hrdí”,
zatiaľ čo vyše 30% sa vyjadrilo, že nie sú vôbec hrdí. Medzi príslušníkmi elity sa označilo za “veľmi hrdých” 29% a len 11% odpovedalo, že necítia nijakú zvláštnu hrdosť.
Na otázku, či členstvo v Európskej únii prinieslo “ľuďom ako Vy” nejaké hmatateľné výhody, iba 34% obyčajných ľudí odpovedalo pozitívne, kým medzi príslušníkmi elity počet zvýhodnených dosiahol 71%. Väčšina obyvateľstva (54%) je toho názoru, že pred 20 rokmi sa im žilo lepšie.

Značný rozdiel sa prejavuje aj v názoroch na imigráciu. Na otázku, či príliv imigrantov v konečnom dôsledku bude na osoh krajine, 57% elít odpovedalo pozitívne, zatiaľ čo iba 25 percent pospolitého ľudu pokladá ich prítomnosť v EÚ za prínos. Na otázku, či imigranti obohatia a povznesú kultúrny život v jednotlivých členských štátoch, odpovedalo pozitívne 58 % elít ale iba 32 % pospolitého ľudu. Celkovo v Španielsku 38 % obyvateľstva si myslí, že imigrácia osoží krajine, zatiaľ čo v Grécku tak zmýšľa iba 7 % a v Maďarsku iba 6 %.

Elity spájajú vytvorenie a existenciu EÚ s demokraciou, zvýšením životnej úrovne, zblížením národov; pospolitý ľud v nej vidí byrokraciu, zasahovanie do vnútorných vecí krajiny, chladnosť a ľahostajnosť k miestnym tradíciám. Elity si želajú rozšírenie EU o ďalšie štáty, široké vrstvy ľudu si to neželajú. Zaujímavá je otázka Turecka, ktoré geograficky nie je európskym štátom a jestvuje určitá neochota voči jeho začleneniu do EÚ. Ale aj v otázke prijatia Turecka do EÚ sú postoje značne rozdielne. Kým 31 % elít sa stavia proti prijatiu, medzi pospolitým ľudom je to až 61%. Najvýraznejšie odmietajú vstup Turecka do EÚ v Rakúsku (82%), vo Francúzsku (74%) v Nemecku a Belgicku (v oboch prípadoch 73%)
Hoci navonok sa prízvukuje princíp rovnosti a solidarity, v praxi sa uznáva, že postavenie Nemecka v EÚ je vedúce a rozhodujúce. Na otázku, či Nemecko túto svoju úlohu zastáva zodpovedne a pozitívne, 62% elít odpovedalo áno a 23% nie. Pospolitý ľud posudzuje úlohu Nemecka prísnejšie: 48% ju hodnotí pozitívne a 33% negatívne.

Iné zaujímavosti, ktoré priniesol prieskum, naznačujú, že väčšina obyvateľstva očakáva v priebehu nasledujúcich 10 rokov odchod ďalších štátov z EÚ. V Grécku je o tom presvedčených 80% obyvateľstva, v Maďarsku a Poľsku, okolo 50%:
Celkove prieskum ukázal, že elity, ktoré vynášajú zákony a usmerňujú verejný život, majú v mnohých veciach odlišné názory na súčasnosť a budúcnosť Európskej únie, než ich majú ľudia a národy, ktorých sa to bezprostredne týka.

Z toho vyplýva varovná výstraha: Ak elity neprestanú obchádzať zmýšľanie masy národa, môže dôjsť k nežiaducemu výsledku, pred akým varoval Karel Havlíček Borovský roku 1850, teda takmer pred 170 rokmi:
"Černý mrak nás včera strašil, dnes k spatření není, co ministři nadělali, to si národ změní!"

František Vnuk


zdroj: http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult1417.pdf





COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Čo je slobodná trhová ekonomika

Ak si čitateľ otvorí časopis The Economist tak hádam na každej druhej strane nájde pojem free market economy, teda slobodná trhová ekonomika.

Iba rast priemernej mzdy?

Pred dvomi dňami podpísali predstavitelia vlády nariadenie o zvýšení minimálnej mzdy v roku 2018, ktorá vzrastie zo 435 eur na 480 eur.

Zbavme sa HDP ako miery blahobytu

Veľmi ma potešilo, keď predstavitelia EÚ prišli nato, že rozdeľovať eurofondy podľa výšky HDP je nepostačujúce a začínajú k nemu pribaľovať ďalšie kritériá. Trvalo to síce dlho, ale konečne.

Akú Európu si želáme?

Verím, že si to všimol aj čitateľ, že o nej hovorili lídri EÚ.. Minulý týždeň lídri členských štátov schválili veľký zoznam čo si želajú pod vianočný stromček.. Zaoberali sa migráciou, na ktorú hľadajú aj finančné prostriedky, riešili aj opatrenia proti dopravcom migrantov, riešili spoluprácou NATO a Európy, riešili  nízkouhlíkové zdroje energie a peniaze pre ne. Ba uznali, že máme vysoké ceny energií, čo je pre mnohé štáty stále väčší politický problém.