Staro nové problémy

Kapitál je sila. Kapitál je moc.  Verklikár na trhovisku vyspevuje: môže byť aj zdrojom blaženosti, môžeš si zariadiť na zemi pohodlný život, ak máš peniaze.  Naozaj je to tak? Nie je. Kto to hovorí? Tomáš Aquinský.


Ale kto by si pamätal sv. Tomáša  Aquinského z trinásteho storočia? Svet si tak akurát pesničky verklikárov pamätá.  V kalendári má  svätec síce jeden deň, kedy majú meniny Tomášovia. Najbližší si spomenú na svojho domáceho Tomáša, ale kto by si spomenul na Aquinského? Aj on si položil  otázku:  spočíva blaženosť v moci? Svet trvá takýmito otázkami a odpoveďami. Každý má odpovedať, aby sa vyjavilo kým a stáva. Svätý Tomáš odpovedá: Na jednej strane áno, aj Pán Boh je mocný a človek ho chce napodobniť. Ale Tomáš domyslel veci do konca. Upozornil, že k Bohu prináleží  prozreteľnosť Božia.
Prozreteľnosť zariadila svet k cieľom dobrým, aj človeka zariadila k dobrým cieľom, aj ku konečnému cieľu, ktorým je Boh sám. Ľud toto postrehol, v rozprávke, o živej vode. Nikde sa nesmieš zastavovať, pretože prídeš o živú vodu, ktorú ktosi čaká, aby mohol žiť.  Pán zariadil veci k cieľu, ale riadenie veci k cieľu ostalo na človeku.

Kým zariadenie veci k cieľu je večné a pravdivé, riadenie k cieľu nie je večné, môže byť  pochybujúce. Najmä ak človek nedbá ako Prozreteľnosť zariadila veci k cieľu.  Aquinský  povedal:  človek chce napodobniť Prozreteľnosť,  ale sám by mal  byť na jej obraz prozreteľnostným. Učiť sa znamená mať vzory. Máme na Slovensku vzory verejných činiteľov, ktorý by boli prozreteľnostnými? Neveľmi.
Komunizmus chcel nahradiť prozreteľnosť. Nebolo od koho sa učiť. Zo začiatku tichý a dnes už rozkričaný liberalizmus má ďaleko od prozreteľnosti. Sedemdesiat päť rokov sa občania nemajú od koho učiť. Ak nevedia rozlíšiť kto je človekom prozretľnostným a kto nie je. Aj tento čas trvá kým nepríde večnosť.

Od koho sa dá učiť? Tomáš Aquinský patrí medzi učiteľov cirkvi.  Tomáš píše a učí: na druhej strane blaženosť nezáleží  v moci. Pretože moc sa môže mať tak k dobrému ako zlému, ale blaženosť sa má iba k dobrému. Zmysluplné môže byť iba k dobrému.  Takto zmeral zmysluplne vzdialenosť medzi protikladmi. Ale kto by dbal na takúto mieru. Kapitál a jeho ľudia nedbali.  Protiklady úmyselne vyrábali, ale miery že sú, popierali. Potom náhodu ako božstvo pohanské vyznávali.  Aspoň podľa toho ako to bolo v devätnástom storočí. Ako našlo sa to aj v XX. storočí a neskončilo to ani v súčasnosti. Sú také údaje, z devätnásteho storočia: otec hovorí,  ráno o štvrtej, musím zbiť dorastajúce deti, aby nerevali, že musia do práce. Dvanásť hodín v práci. Kapitál nebol a nie je prozreteľnosť. Aj kapitalista  sa neraz správal neprozreteľnostne.

A tak sa zrodila politická sila, ktorá reagovala na tieto veľké nezrovnalosti. Sociálna demokracia. Považovala sa za niečo iné ako komunizmus.  Ten jej to spočítal, keď sa dostal moci, zhltol ju a zrušil. Hnacou silou sociálnej demokracie boli vykrivenia kapitálu. Škoda, len že sociálna demokracia  si nevšimla mieru, ktorou Tomáš odmeral vzdialenosť medzi protikladmi, táto miera harmonizovala protiklady. Na kresťanstvo veľmi nedbala.  Aj katolícka cirkev zbadala, že s kapitálom nie je čosi v poriadku, že sa vykrivil. Pápež Lev XIII, vydal v roku 1893 sociálnu encykliku „Rerum novárum“, o robotníckej otázke. Ale ešte pred ním boli upozornenia pápežov, že nie je všetko v poriadku.   Postavil sa za  práva robotníkov na dôstojný život. Ale rovnako ako bol kritický ku kapitalizmu, bol aj kritický ku komunizmu, ktorý násilie revolúcie ponúkal za miery dobra. 
Kritický postoj ku kapitálu mali aj ďalšie encykliky pápežov. Novšie aj Ján Pavol II. vydal sociálnu encykliku s kritickým pohľadom na kapitál Centessimus Annus. Len kto by dbal na pápežov? Negatívnych javov pribúdalo a tak sociálna demokracia mala plné ruky práce.  Ale vznikla aj kresťanská demokracia.  Niekedy sa jej podarilo politický vyjadriť mieru ktorá harmonizovala. Potom bola lepšia ako sociálna demokracia.  Vtedy voľby vyhrávala. Keď sa prispôsobovala dvom pánom, vtedy voľby prehrávala. Na politické dno klesala.

Nedá sa dvom pánom slúžiť. Bohu a mamone. Mamona rada má imidž, akoby svätá bola, preto psychologickými prostriedkami mýlila kresťanských demokratov , keď len mohla do svojho voza priahala.  A dali sa kresťanský demokrati  neraz takto použiť. Preto sú na úpadku. Chýbajú. Nemá kto vyvážiť protiklady, harmonizovať.  Sociálna demokracia tie   protiklady vycíti , správne na nich poukáže, len nemá vždy návod ako na to. Často z kritiky žije. Síce oprávnenej, ale na nápravu to nestačí.
Nepríjemná je preto aj na Slovensku. Kapitál ju nemá rád. A ona jeho.

Mali sme aj na Slovensku kladné vzory. Národohospodárov, ktorý kapitál vedou vedeli podchytiť aby bol  mocou, ktorá sa má iba k dobrému. Pokušenia k svojvôli  neodstránili, ale zmenšili azda  na únosnú mieru, aby boli pod kontrolou. Niektorí z nich kresťanstvo vyznávali, iní sociálnu demokraciu. Vojny veľa z nádeje národohospodárov narušili. 
Vojny boli a sú o prírodné zdroje. Ktoré kapitál veľmi potrebuje, keď svojvoľne s nim mocní tohto sveta narábali. Na Slovensku bola silná tradícia vzťahu k encyklikám. Celá prvá polovica  dvadsiateho  storočia  bola na Slovensku snažením aby sociálne encykliky do politiky prešli a svojvôľu kapitálu kontrolovali. 
Odborovým zväzu kresťanských robotníkov sa podarilo, že Ľudová strana A. Hlinku ich politický vyjadrila. Kým démona nacizmu, Západ dúfal, že uchlácholí obetami, akou bola I. ČSR a ďalšími ústupkami, ešte chvíľu bol čas. Ústava I. SR  bola aj na sociálnych encyklikách postavená. Kým démon sa neprevalil aj cez tieto nádeje.

Zachraňovať neznamená rozvíjať, tvoriť kritéria vývoja.

Niektorí si mysleli, že bez kapitálu, demokracie, slobody to nejde, preto padol komunizmus v roku 1989. Padol, pretože bez kresťanstva to nejde. To bola tá pravá príčina. A to nepovedal nikto dostatočne nahlas. Po roku 1989, sa kapitál oslavoval, demokracia a sloboda sa vyznávali o sto šesť, ale čo to je, čo to znamená sa neskúmalo.
Aj univerzity či vysoké školy zlyhali, kapitál ich financiami obmedzoval a tak sa ukázať dobre chceli a neskúmali čo mali. Aj cirkvi sa organizačne spamätávali po totalite, ale nikto nepovedal, že dušu treba znova objaviť, že človek má nie len potreby, ako prázdne nádoby s ktorými ľudia stoja v rade náhody, aby šťastie skúšali, náhodu za božstvo mali, ale poriadok sa takto nezakladá.
Cirkvi ľuďom neoznámili, že človek má dušu a tá je od Boha  a že prozreteľnosť zariadila človeka k dobrým veciam. Len revolúcia chce suplovať prozreteľnosť. Zase veľké protiklady sú a boli. Dalo sa čakať, že sociálna demokracia sa oživí, zlými podmienkami života pre ľudí.  A ona naozaj ožila.
Tí ktorí nechcú mieri, ktorými protiklady harmonizoval sv. Tomáš Aquinský, kresťanskú demokraciu za nebezpečnejšiu majú. Prichádzali rôzni učitelia a učili rôzne a poplietli ju aby sa nepoznala. Kompromisy, ktorými upadala  za harmóniu vydávali. Na encykliky ako jeden svoj vzor zabúdala, zabúda sa, že človek je osoba, teda, že má telo, ktoré oživuje duša.
Na tradíciu spoliehali. Že to za nich urobí.  Dúfali. Ale tradícia, ktorá nesmie žiť zaniká a tak zle uvažovali.
Za možnosť harmonizovať protiklady treba bojovať, nie kompromismi, ale postojmi a zásadami.  Vzkriesi sa ešte?  Teraz aj na sociálnu demokraciu prišla rada, nie v rukavičkách , chlácholením, ale natvrdo. 

Obávam sa, že či sa  nebude zabíjať psychologickými prostriedkami. Psychológiu rozkradli mocní tohto sveta, zdá sa, že bez odporu.

Psychologickými prostriedkami sa má život brať? Nebola taká smrť nebohého už Lučanského? Už sa toto nedá zistiť aká bola , teda ani vyvrátiť, iba večnosť vie všetko.  Moderný svet tabuizuje smrť, aby to nikoho nenapadlo. Ale občas si spomenúť na smrť prehlbuje život. Všetky tie kolúzne väzby, horšie s vyšetrovaným nakladali ako s odsúdeným. Môže mi to laikovi niekto vysvetliť?   Mala by tam platiť prezumpcia neviny. Psychologickými prostriedkami sa nesmie zabíjať ani kaličiť ľudí. 
Opozícia má zmysel, nechceme už národný front ako za komunizmu, kde každý čím menej znamenal, tým viacej výhod mal. 
Zdá sa, že ktosi tu naše cesty umelo kriví, tí čo odborne málo znamenajú,  moc majú. Ale ostali aj ľudia zahľadení do peňazí. Tí kapitál na svoj obraz obracali. Vykrivovali. A sú tu doteraz.
Mali sme aj na Slovensku kladné vzory. Národohospodárov, vedcov, umelcov, spisovateľov  aj politikov. Nedovolia tí v pozadí, také miery, aby generácie odskúšané mohli žiť, len také úzke miery čo naivite mladých stačia, aj to iba na krátku chvíľu, kým nenahliadne ako to je. 
Rozbiť medzigeneračné vzťahy sa na Slovensku podarilo. Tí celkom mladí, naivitou zaútočili a na pódium moci ľudí dostali, ktorí sami povedali, že nulové skúsenosti mali. Vzdelanie formalizovali. Tak ako tí mladí, ktorí búrali. Či môžu riadiť autobus vodiči s nulovými skúsenosťami,? Môže sa riadiť škola? A štát môže? 
Tých s nulovými skúsenosťami zaťažili takými skúškami, ktoré iba múdrosť generácii mohla správne zvládnuť. Aj oni sú iba použití, nech si nenamýšľajú, že niečo pre tých čo kapitál spod kontroly vedy vzali,  naozaj niečo znamenajú. Iba čo kapitálu treba, ktorí nikto zmerať nevie národohospodárskou vedou, lebo sa postavil mimo poznávanie.

Bez bázne k Bohu je ten veľký kapitál, potom je iba trúfalí a netvorí.

Chýba nám niekto ako knieža Rastislav, ktorý by napísal list, že prišli učitelia rôzni a učia nás rôzne, pošli nám vladáru  učiteľa, ktorý by nás vyučil pravde.  Adresa už nie je, na zemi. Mešita tam stoji. Na Prozreteľnosť sa treba obrátiť a počuť príležitosti, ktoré prichádzajú. Nevyháňajme sa navzájom z domoviny politickými procesmi, ako to urobili zapredanci so žiakmi svätého Metóda keď ich vyhnali. Cieľ, ktorý im prozreteľnosť určila, nemohli vyplniť. A tisíc rokov na nás zlých prišlo ako trest.

Nevyháňajme sa navzájom politickými procesmi ako po roku 1945, ako bolo po roku 1948, ako bolo po roku 1968 a ako je to teraz zase. Pýtajme sa sami seba, ktorí sú to tí múdri medzi nami.
Keď  bolo zle a západní agenti Svätopluka zajali, Sloveni donútili kňaza Slavomíra, aby nad nimi vzal moc. Lebo múdry bol.

Ukážme, že nie sme tu na to aby sme voľbami oceňovali prácu maskérov, kaderníkov, krajčírov, scénaristov z ambasád,  a fotogentické tváre. Hľadajme múdrych medzi nami a odmietnime politické procesy, aby múdri poznali, že sa pasca na nich nestrojí. 

Aquinský učí: prezieravosť, miernosť, statočnosť a spravodlivosť zariaďujú človeka k človeku ako k cieli. Viera nádej láska zariaďujú človeka k Bohu ako k cieľu. Iba sluha, ktorý sa bojí hľadí aby všetko milé bolo, aj keď  nie je,  lebo vtedy ho nebijú. Statočnosťou premôžme túto vadu, spravodlivosti dajme zadosť, ale nech ona nevylučuje miernosť, keď treba. Nech nie sú alternatívami proti sebe. Statočnosť nech ich stráži aj nás pred slabosťami našej povahy.


Nech sa nám v tom darí. Pán Boh nech je s nami.

 

                                                                                               
Stanislav Hvozdík

 Apríl 2022   

 

 

 

 

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Slniečkárske "perly"

1. „Keď niekto povie: „Som hrdý, že som Slovák“, naskakuje mi husia koža.” (Štefan Hríb, novinár)

Vzdelaní ekonómovia nám chýbajú

K nadpisu ma inšpirovalo dielo Vzdelaní príbuzní od V. Leksu- Pichaniča. Dovolím si odcitovať z poslednej strany obalu diela:

Vznik klubu zahraničných Slovákov v rámci ĽS Naše Slovensko

Dňa 22. 3. 2017 rozhodlo predsedníctvo ĽS Naše Slovensko o založení Klubu zahraničných Slovákov a za predsedu klubu zvolilo Ing. Martina Beluského, PhD., podpredsedu pre zahraničné vzťahy.

 
ODBER NOVINIEK NA STRÁNKE

Please enable the javascript to submit this form