Ekonomický pohyb v EÚ
Keď čítam, či počúvam diskusie o súčasnej spoločnosti EÚ a problémoch, ktoré nás ťažia, som z toho smutný.
Nie zo samotných problémov, lebo bezproblémový svet neexistuje a problémy sú na to, aby sme ich riešili. Zúfalý som z toho, ako hanebne sa pracuje s pamäťou, faktami s logikou.
Hneď ako prvé v spojistosti s ekonomickým pohybom v EÚ ma napadá, či zlyhal iba trh? Totiž, ako vie, hádam každý občan, v kapitalistickom hospodárstve je najdôležitejším faktorom práve trh, mechanizmus výmeny tovarov, podstata ekonomického systému kapitalizmu. Po roku 1989 ľudia čakali pozitívnejšiu zmenu ako tú ktorú spoznali, ako sa vraví, na vlastnej koži a to za posledných 25 rokov. Trhový mechanizmus nám nadšenci v revolučných rokoch predstavovali ako systém, korý zabezpečuje blahobyt a spravodlivosť. Nemal nám kto povedať, čo robí trh dobre a čo robí zle. Predstavitelia zmeny neboli na to povolaní a hlavne neboli nezaujatí. Nevedeli dostatočne poodhaliť závoj, aby sa pod ním dala vytušiť hlava Medúzy.
Naše skúsenosti za 25 rokov fungovania kapitalizmu nám ukázali, že trhová ekonomika trpí na hospodárske fluktuácie. Zistili sme aj to, že trh rozdeľuje národný príjem skôr úboho. A tam, kde je trh monopolizovaný tam prichádza aj k neefektívnej alokácii zdrojov, ba zdroje si chcú uzurpovať najzúrivejšie a najzlomyselnejšie vášne ľudskej duše súkromného záujmu. Trh sa nevysporiadal ani s vedľajšími efektami mnohých ekonomických aktivít (odpad). Z fungovania trhového mechanizmu vo svete vieme aj to, že trh nedokáže zabezpečiť verejné tovary a služby, napríklad národnú obranu. Už ani neviem ako je to u nás s vojskom. Najzávažnejším ekonomickým problémom je to, že oslavovaný trh nedokáže optimálne alokovať zdroje, či už ľudské a či prírodné a to medzi dnešok a budúcnosť (dobre je známy problém VSŽ Košice). Nie sú to všetko prekážky, ktoré hamujú ekonomický zákon pohybu našej modernej spoločnosti? Pre všetky spomenuté zlyhania trhu sa akosi nedajú skrátiť a zmierniť pôrodné bolesti po roku 1989. Ale dalo by sa aj spýtať, že kto sú nositeľmi tých určitých vzťahov a záujmov, v dôsledku ktorých slobodný trh nefunguje, a teda zlyháva. Či do akej miery spomenutým zlyhaniam pomohli politici, čiže rozhodnutia politikov? Všimnúc si aj vývoj v iných postsocialistických krajinách, vnucuje sa otázka či nie sú to znamenia doby. A tie sa nedajú zakryť ani purpurovými plášťami. Pozerajúc sa aj na dianie v EÚ akosi nevdojak nás napadá, že terajšia naša spoločnosť v EÚ nie je pevný kryštál, lež organizmus, nachádzajúci sa stále v procese premeny (schopný sa meniť?). Aspoň tak sa javí ostatná aktivita p. J. C. Junckera, ktorý pripravuje zmeny fungovania EÚ.
Práve preto sa nemôžem nevrátiť k otcovi ekonómie A. Smithovi. On totiž ukázal, že pre prosperitu národa je dôležitý slobodný obchod a deľba práce, ktorá vyžduje trhy. Nielen to. Ukázal, že vláda robí zle, keď pomáha monopolom. Ukázal aj význam daní. Anglická vláda bola vďačná za zásadné myšlienky v oblasti daňovej legisltívy a ciel. Pre britskú vládu bol až 13 rokov Vysokým komisárom pre clá vlády Jej Veličenstva. Bol to práve on, ktorý vo svojej práci ukázal že trhová ekonomika má 3 úlohy: ako vyrobiť akúkoľvek kombináciu výrobkov efektívne, ako vybrať vhodnú kombináciu výrobkov, a ako redistribuovať tieto tovary medzi ľudí. Bolo to pred 300 rokmi. Toto však mal v prvom rade robiť trh. Ale ako som ukázal vyššie, trhy nie nevyhnutne vedú k správnemu fungovaniu ekonomiky. Dokázal to druhý velikán, a síce J. M. Keynes, ktorý ukázal, že musia byť cesty a spôsoby, ktoré ohraničia, vlastne dajú trhovému mechanizmu zubadlo a vyliečia jeho vlastné deficiencie. Politici si ho tak vážili, že ho poverili riešením ekonomických problémov po prvej svetovej vojne a aj po druhej svetovej vojne. Aj napriek tomu, že sa o politikoch nelichotivo vyjadroval, či to už bol Ll. George, W. Wilson a či G. Clemanceau, dôverovali mu. Ba Churchillovi napísal list: „Milý pán minister financií!. Aký ste to zaviedol sprostý menový zákon“. Začiatkom roku 1944 bola Bretton-Wodska konferencia. Delegáciu Anglicka viedol J. M. Keynes. Kanada, USA a Anglicko navrhli vznik International Bank for Reconstruction and Development (známa Svetová banka). Mala sa postarať o kapitál pre povojnovú rekonštrukiu. Na tej istej konferencii vznikol aj International Monetary Fund. Jeho úlohou bolo riešiť medzinárodnú peňažnú kooperáciu. Keynes nesúhlasil s IMF. Navrhol International Clearing Union, pre ktorý navrhol aj jeho hlavných 7 úloh. Podľahol tlaku USA. Aj po prvej aj po druhej svetovej vojne o usporidaní sveta rozhodli ekonómovia. Ich riešenie – Svetová banka a IMF – mali priniesť svetu blahobyt, ako sa vysporiadať s neistotou a ako dosiahnúť stabilitu. V dnešnej dobe, ako sme hádam denne svedkami, nevládne Smithova „neviditeľná ruka“, ale zdá sa, že je to skôr „neviditeľná politická ruka“, ba nevládne ani trh.
Dožili sme sa toho, že sa zmenila úloha ekonómov. Parlament EÚ síce pozval francúzskeho ekonóma Th. Pikettyho, autora diela Capital in the Twenty-First Century (2013), aby v Bruseli predniesol tézy svojho diela . Vypočuli si ho. Významný súčasný ekonóm J. Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, v pozícii hlavného ekonóma Svetovej banky pokračoval v kritike IMF ako aj ministerstva financií USA. Jadrnejšie ukážem jeho postoj ak uvediem, že v apríli 2000 v článku pre The New Republic napísal: „ Budú hovoriť, že IMF je arogantné. Budú hovoriť, že IMF vlastne nepočúva rozvojové krajiny, v ktorých má pomáhať. Budú hovoriť, že IMF je tajnostkárky a izolovaný od demokratickej zodpovednosti. Povedia, že nápravné opatrenia IMF vlastne robia veci horšími – meniac spomalenie na recesiu a recesiu na krízu (depresiu). A budú mať pravdu. Len nič neurobia. Bol som hlavným ekonómom vo Svetovej banke od 1996 až do minulého novembra, počas najvážnejšej globálnej ekonomickej krízy počas polstoročia. Videl som ako IMF v tandeme s Ministerstvom financií USA reagovali. Bol som zdesený“. Prečo asi? Pre vzťahy a záujmy?
Snažil som sa ukázať, že máme ekonomcké inštitúcie, máme aj problémy a aj tak si niektorí ľudia neuvedomujú, akú dôležitú funkciu má ekonomická veda a jej presný význam ekonomických poznatkov, ba sa komolia aj jej bázické pojmy. Preto nepoznáme ekonomický zákon pohybu modernej spoločnosti, teda ani EÚ. Ale už vraj budú na ňom pracovať. Bez vzdelaných ekonómov to iste nepôjde.
Prof. J. Husár
5/3/2017.
