Štátny dlh
Veľké množstvo problémov spôsobujú ekonómovia, ktorí prezentujú ekonomické poznávanie a poznanie, teda poznatok zjednodušeným spôsobom , alebo sľubujú niečo, čo ekonomická veda ponúknuť jednoducho nemôže.
Týka sa to mnohých problémov, ale v posledných dňoch sa opäť píše a hovorí o dlhovej brzde. Ešte pred 10 rokmi nepoužívaný pojem v ekonómii. Už tento pojem je dôkazom, že v ekonomike sa dialo niečo, čo je pre ňu zlé a preto si ktosi vymyslel pojem dlhová brzda, asi aby to znelo eufemisticky. V bežnom živote používame brzdu, keď ideme na bicykli a letíme do priekopy. Naši velikáni, ekonómovia Karvaš, Briška či Engliš už v roku 1937 definovali pojem hospodársky ideál. Dôkladne ho definovali, a to aj pomocou pojmu rovnica rovnováhy, a nie pomocou štátneho dlhu. Optimalizovali kolobeh principiálnych finančných tokov a nie iba dvoch agregovaných tokov štátneho dlhu. Tak ako psychiater je lekár, absolvent medicíny a nedá sa vychovať na fakulte sociálnych vied, tak aj ekonóm je špecialista, ktorého tiež nemôžeme ako plnohodnotného ekonóma vychovávať na fakulte jazykov, či na fakulte sociálnych vied. Už to, že na Ekonomickej univerzite je niekoľko ekonomických fakúlt hovorí o tom, že aj ekonóm musí byť vzdelaný v príslušnom či relevantnom odbore, napríklad absolvent účtovníctva, absolvent bankovníctva, či ekonometer. Laici možno ani netušia, že na to, aby si niekto mohol povedať, že je hlavný účtovník, by mal mať za sebou náročné štúdium a aj prax v podniku, či inej inštitúcii. Veď typické činnosti vykonávané na jeho pozícii sú komplexné vedenie a spracovanie účtovníctva, či riadenie tímu účtovníkov. Aj účtovník aj ekonometer si po určitú dobu, čo je spravidla rad rokov, musí nechať dozorovať svoju prácu. Rovnako ekonometer, ktorého vedecká disciplína je konglomerátom radu vied, vrátane matematiky a štatistky, musí vyrásť pod dozorom (teraz používajú pojem supervizor). Vďaka ekonometrii vieme vyčísliť spomenutú rovnicu rovnováhy. Niektorí vyčítajú ekonometrii, že nepredpovedá, kedy vznikne kríza (ekonometria nie je guru, ktorý je vraj napojený na vesmír a lieči ľudí). Ekonometria je však tak silný odbor, že dnes si už môže dovoliť dívať sa aj na svoje slabiny. Jej problémom dnes je skôr to, že ju vládni ekonómovia nepoužívajú (nevedia?). Astronóm si nemôže dovoliť nevyužiť rádioteleskop, ak nám chce dať poznatok z vesmíru. V ekonomickom vesmíre sa dnes ekonómovia skôr orientujú bez vedy. Ani v ekonometrii nie sú akési jednoduché pravdy a rady na všetko. Naopak skúma hlboké súvislosti ekonomických faktov a ich úplnosť. Je to ona, ktorá pomáha riešiť aj problémy štátneho dlhu, jeho vzťahov. Ekonometria z dávno definovanej rovnice rovnováhy odvodila významné vzťahy pre štátny dlh. Rovnicu získame z finančných tokov dvoch definícií HDP, to Y = C + S + T a Y = C + I + G + (X – M). Pozrime si to veľmi konkrétne za USA v roku 2006. Ich HDP bol 13 008 biliónov (amerických) dolárov a uvedené veličiny dosiahli takéto hodnoty: C = 9079, I = 2215, G = 2479 a (X – M) = -765 biliónov USD, úspory S = 1799 a príjmy z daní T = 2130. Ekonometrická rovnica rovnováhy pomocou týchto makroekonomických veličín sa dá takto vyjadriť: (S – I) + (T – G) = (X – M). Člen (T – G) je práve štátny rozpočet. Z nej vidíme, že štátny dlh má vzťah k úsporám, k investíciám, k výdavkom vlády, k exportu a k importu. Preskúmanie týchto reláciií je jadrom ekonometrickej analýzy. Ak dosadíme uvedené údaje USA do členov rovnice rovnováhy, získame tieto hodnoty (S - I) = – 416, (T – G)= - 349 a (X – M) = -765. Fascinujúci záver: v USA už v roku 2006 všetky tri bilancie vykazovali deficit. Avšak pozrime si aj iné roky. Všimnime si rovnováhu ekonomiky USA v troch rokoch po roku 2000: 2003: (10) + (-530) = (-520); 2006: (-471) + (-313) = (-784) a v roku 2008: (-30) + (-707) = (-737). V roku 2003 mali prebytok v bilancii úspor a investícií. Akú robili ekonomickú politiku, keď v roku 2003 mali prebytok úspor a aj v roku 2006 a aj v roku 2008 mali obrovské deficity vo všetkých troch členoch rovnice? Zabudli na ekonomický rádioteleskop? Alebo inak, v podstatných veciach, teda pri zabezpečovaní rovnováhy ekonomiky, ekonómovia nemôžu robiť kompromisy, čo je priam pole blahobytu našich politikov. Ale odhaliť tento problém mohla iba ekonometria. Pri schvaľovaní rozpočtu u nás som si nikdy nevšimol, že by ministerstvo financií uvádzalo túto zásadnú, bázickú súvislosť ekonomiky, jej kostru, chrbtovú kosť. Ale návrh na dlhovú brzdu sa už uvádzal viackrát v rôznych materiáloch. Nie je dôležité HDP, ale rovnica rovnováhy ekonomiky a z nej vyplývajúce vzťahy štátneho rozpočtu k iným a mimoriadne významným makroekonomickým bilanciám.
Práve v spojitosti s komentármi a príspevkami v TV, a nebezpečí „uvoľniť brzdu“ vo väzbe na dnešnú potrebu požičať si vraj pri nízkych úrokoch by som rád pripomenul známy výrok amerického prezidenta J. F. Kennedyho: „Niektorí vidia veci také aké sú a pýtajú sa „prečo“? Ja vidím veci také ako by mohli byť a pýtam sa „prečo nie“ ? A práve tak sa pýtajú ej ekonomické vedy: „prečo nie“ ? Prečo by to nemohlo byť inak? Bez štátneho dlhu. Totiž, trápi nás nielen rozvoj kapitalistickej spoločnosti, ale aj nedostatok jej rozvoja v dnešnom stave rozvoja spoločnosti. Spústu, hŕbu problémov spôsobujú ekonómovia, ktorí zjednodušene vysvetľujú ekonomické javy a sľubujú niečo, čo táto vedná disciplína ponúknuť jednoducho nemôže. Ale musí to niekto aj tak povedať, a ten niekto musí mať potrebné hlboké poznatky vyjadrené nie iba verbálne, ale vedecky dôkladným jazykom.
Prof. J. Husár
28/2/2017
