Základné princípy panslavizmu 21. storočia

Panslovanská únia vychádza z myšlienky panslavizmu spresnenej Ľudovítom Štúrom a za  základné princípy panslavizmu 21. storočia považuje: 

Všeslovanskú vzájomnosť

Všeslovanská vzájomnosť je východiskovým bodom; človek je tvor spoločenský a najprirodzenejším ľudským spoločenstvom je rodina, čo platí o človeku – ako o jednotlivcovi – to v podstate platí aj o národe. Aj pre národ je najprirodzenejším spoločenstvom rodina národov. Všeslovanská vzájomnosť je preto pre nás prirodzeným východiskovým bodom, tak ako je prirodzené, že dýchame vzduch. Príkladom všeslovanskej vzájomnosti nech je vzájomnosť Čechov a Slovákov, ktorá prežíva svoju renesanciu a ktorá nadobudla skutočný zmysel až po rozdelení Česko-Slovenska.

Zmierenie a vzájomné odpustenie medzi slovanskými národmi

Slovania viedli medzi sebou niekoľko krvavých vojen a je načase traumy z týchto sporov prekonať a hľadieť do budúcnosti. Tak ako sa dokázali zmieriť Nemci s Francúzmi (aj keď tiež viedli medzi sebou niekoľko krutých vojen), tak by sa mali zmieriť Srbi s Chorvátmi, Poliaci s Rusmi a všetky znesvárené slovanské národy. Príkladom opäť môžu byť Česi a Slováci, ktorí sa dokázali rozísť mierovou cestou, pričom ich vzťahy už dlho neboli tak dobré ako sú dnes, po rozdelení Česko-Slovenska.

Miesto v spoločnom európskom dome pre všetky slovanské národy

Je v záujme celej Európy, aby sa členmi Európskej únie stali všetky slovanské štáty. Európska únia by získala obrovský (a stále ešte nenasýtený) ruský trh a takmer nevyčerpateľné ruské prírodné zdroje. Sila (či už ekonomická alebo politicko-mocenská), ktorú by takáto únia predstavovala, by veľa konkurentov nemala. Spoločným európskym domov však nerozumieme nevyhnute len Európsku úniu, vieme si predstaviť aj iné usporiadanie. Slovania sú nepochybne a jednoznačne európskymi národmi a žili v Európe ešte pred vznikom Európskej únie a budú tu žiť aj po jej prípadnom zániku, pretože vývoj sa nezastaví. Za splnenie tohto bodu by sme považovali aj nadviazanie osobitných vzťahov medi EÚ a Ruskom, či ďalšími slovanskými štátmi, ktoré by sa členmi EÚ nestal

Náležité postavenie Slovanov v Európe

Panslavizmus 21. storočia sa musí poučiť z doterajších neúspešných pokusov o slovanskú jednotu a stať sa reálnou víziou pre súčasnosť. Slovania by si mali vziať za vzor ostatné zložky Európy, románsku, germánsku, hispánsku, či anglosaskú, ktoré sa nekončia len na hraniciach Francúzska, Nemecka, Španielska, či Spojeného kráľovstva, ba ani Európy. V každej z týchto zložiek prebieha intenzívna (kultúrna i politická) výmena a spolupráca. Slovanský svet nie je menej realitou než tieto svety, ohrozuje ho však nejednota, čo svedčí o nezvládnutých dejinách a nezvládnutej vnútornej a zahraničnej politike slovanských štátov. 

Toto je naša politika a toto považujeme za panslavizmus 21. storočia. 

Predsedníctvo Panslovanskej únie

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

V4 by mohla chrániť schengenskú hranicu spoločne

Spolupráca krajín Vyšehradskej štvorky pri riešení problémov utečeneckej krízy začína mať reálnejšie kontúry.

Ekonomické križovatky EÚ

Za posledných 81 rokov bola Európa na križovatke viackrát. V roku 1938 sa zmenšili územia aj Čiech aj Slovenska. Po vojne bolo rozdelené Nemecko. V roku 1990 sa zjednocovalo a nerešpektovali sa výpočty ekonómov. Vypočítali, že západná a východná marka sa majú vymieňať v pomere 1 : 2. Kancelár H. Kohl rozhodol politicky, že to bude  1 : 1! Veda dostala úder a ekonomiky Európy zažili zmätok.

Vyrastú z našich detí slniečkári?

Školské vyučovanie má ísť podľa pokynov s prúdom multikulturalizmu

Šesťdesiatjeden krokov

Po sviečkovej manifestácii na Veľký piatok 25. marca 1988 a protestnom sprievode študentov v Bratislave 16. novembra 1989 začala sa tzv. nežná revolúcia.

captcha