Čierna skrinka ekonomiky

Fungovanie ekonomiky EÚ a aj fungovanie ekonomiky SR za posledných 20 rokov je pre väčšinu politikov, dovolím si povedať, čiernou skrinkou.

Tent pojem zaviedla kybernetika. Poviem jej podstatu, aby som mohol ukázať jej využitie v ekonómii. Jeden z problémov, ktoré kybernetia riešila bol  tento:   - majme objekt, ktorého usporiadanie (štruktúra) je nám neznáme. Je teda čiernou skrinkou.  Avšak ten objekt má nejaké inputy (vstupy) a nejaké outputy (výstupy). Reaguje určitým spôsobom na určité externé vplyvy, ktoré pôsobia na vstupy. Vedeckým problémom bolo pochopiť usporiadanie a fungovanie čiernej skrinky,  a to bez jej otvorenia. Teda dali sa študovať iba jej vstupy a jej výstupy.  Kybernetika uvádzala ako príklad bezdrátový rozhlas. Išlo o zistenie na akých princípoch funguje.  Bolo teda treba získať ideu o jej usporiadaní a to na základe poznania,  ktoré máme o vstupoch a výstupoch.  Získať poznatok o tom ako tá skrinka funguje sa dá dvojako: pozorovanímexperimentovaním. Pri experimentovaní    máme možnosť verifikovať v praxi všetky možné hypotézy, ba až špekulácie vzťahujúce sa na čiernu skrinku. Preštudujúc zákony spojenia medzi   inputmi a outputmi nám v podstate  umožní zistiť princíp a skonštruovať model, ktorý vysvetlí usporiadanie čiernej skrinky,  jej správanie.

Túto myšlienku využil  L. V. Leontiev na objasnenie ako funguje ekonomika. Myslím, že pre väčšinu obyvateľov je to záhadou. Bol som v treťom ročníku na vysokej škole, keď Leontiev (už žijúci v USA) napísal, že ZSSR má buď ohlasovanú veľkosť produkcie ich ekonomického systému, alebo má nimi ohlasovanú veľkosť  spotreby.   Vďaka jeho input/output analýze zistil, že medzi publikovaným údajmi o výrobe a spotrebe ZSSR je  veľká  diskrepancia.  Súdruh Chruščov zariadil, aby Leontiev prišiel do ZSSR a oboznámil ho s jeho teóriou. Prišiel, a tak už v letnom semestri v treťom ročníku nám prednášali  input/output analýzu. V roku 1968 EHK v Ženeve pracovala na projekte komparácie krajín regionu EHK plus USA, Kanada a Japonsko na báze input/output analýzy. Mal som na starosti Japonsko. Zistil som nepochopiteľné problémy s odvetvím baníctva. Vysvetliac ich vedúcemu divízie, vybavil mi návštevu u pracovníka ILO v Ženeve, ktorý bol  Japoncom. Nevedel  to riešiť,  ale sa obrátil na ich štatistický úrad a zhruba po mesiaci sme mali odpoveď. V Japonsku bol zákon, že keď zavreli baňu  (o čom sme práve vedeli),  celé okolie bane musel banský priemysel vrátiť do pôvodného stavu,  a tak na pôde musel pestovať príslušné poľnohospodárke plodiny. Túto produkciu  však nezapočítavali odvetviu poľnohospodárstva,  ale  do odvetvia baníctva.  Princíp fungovania čiernej skrinky ekonomiky Japonska bol zrejmý, ale identifikoval ho Leontievov model.  Zistili sme nové usporiadanie ekonomického systému Japonska.  Zatvorenie bane nemalo za následok očakávaný pokles baníctva, lebo ho nahradila poľnohospodárska produkcia. Študujúc Leontievom odhalené  zákony spojenia medzi inputmi a outputmi,  teda známy prvý kvadrant leontievovskej tabuľky, nám odhalil záhadu.  A vznikol aj problém, čo je správne – kde započítavať poľnohospodársku produkciu, do ktorého outputu.

Opierajúc sa o zásadné poznatky input /output  analýzy  mi nedovoľuje,  aby som prijal akési prekvapenie, že musíme pomáhať Grécku, Španielsku,  či Taliansku.  Veď EÚ vyžaduje konštruovať input/output tabuľky (robí ich Eurostat), teda akýsi ekonomický mikroskop. Vlastne je nepochopiteľné, že tvorcovia hospodárskej politiky EÚ neidentifikujú jednoltivé vážne ekonomické problémy každej z ekonomík EÚ. Rozhodovanie sa nemôže spoliehať na akýsi zdravý rozum. Ekonomická veda má k dispozíci vedecké nástroje,  vedecký mikroskop ekonomického systemu, má vedecké poznatky. Čiže je nepostačujúce vysvetliť procesy v ekonomike,  jej fungovanie iba rozumovaním poslancov , či už v NR SR,  a či poslancov v parlamente EÚ.  My potrebujema logický a konkulzívny, rozhodujúci, presvedčivý,  nezvratný a signalizujúci  obraz  o ekonomickom  univerze, svete tak,  ako ho potrebujú astronómovia o ich univerze.

Problém vidím v tom, že ministerstvá financií krajín EÚ sa spoliehajú iba na makroekonomické dáta. A aj to často sa uspokoja iba s jedným číslom,  a to HDP. Výsledná miera budúcej neurčitosti  (napr. HDP v roku 2017) má uspokojiť našu vraj vrodenú túhu zjednodušovať aj v prípadoch, kedy to znamená  vtesnať  do jediného čísla problémy,  ktoré sú na taký popis príliš komplexné.  Poslanci sú spokojní.  Neviem či odborníci.  Treba totiž vysvetliť  determinanty úrovne agregovaného outputu, teda HDP,  mieru rastu agregovaného outputu,  ale aj všeobecnú úroveň cien a aj mieru rastu cien, teda infláciu. Tieto komplexné problémy žiadajú celkom inú logiku riešenia ekonomických problémov každej ekonomiky EÚ ako iba sedliacky rozum. Veda ju už dávno poskytla. Leontiev za ňu dostal Nobelovu cenu. V pondelok ju udelili tiež.

Prof. J. Husár

11/10/2016

 

 

 

 

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Existovali Slovieni?

Sú rozdiely medzi menom Slovák, Slovan, Sloven, Slovän, Slovien naozaj také dôležité?

KONFORNTAČNÝ TÓN

Pohľad väčšiny slovenských bezpečnostných analytikov na Ruskú federáciu je známy.

captcha