Ekonomická veda stráca životaschopnosť
Práve sa nám totiž dostávajú do rúk čísla zo štátneho rozpočtu.
Veľmi ma potešilo, že nám klesá deficit štátneho rozpočtu. Je to však skoro tak zbytočná informácia ako keď sa dozvieme výšku modelky, napr. 173 cm.
V EÚ však máme aj iné problémy. Nemôžem nespomenúť Neelie Kroesovú, ktorá bola bývalá eurokomisárka. A práve sme sa dozvedeli, že táto digitálna líderka Európy skrývala účet na Bahamách. Európou, ako už dobre vieme, otriasa aj škandál prepojenia najvyšších úradníkov na spoločnosti z daňových rajov a vplyvné nadnárodné banky. Európska komisia navrhla (formálne?) ako reakciu na množiace sa etické pochybenia prísne obmedzenie stretávania sa s lobistami. Dôvodom je, že bývalá šéfka pre digitálnu agendu aj hospodársku súťaž stíhala ako vplyvná európska úradníčka šéfovať aj firme z daňového raja. Iba nedávno sme sa dozvedeli, že zároveň predchádzajúci šéf európskej komisie J. M. Barroso prijal miesto vo vplyvnej americkej banke Goldman Sachs.
„Po dvoch veľkých škandáloch mala Európska komisia šancu presadiť väčšiu transparentnosť a etiku. Namiesto toho prišla len s kozmetickými zmenami,“ povedal pre agentúru Reuters Daniel Freund z Transparency International. Európska komisia totiž presadzuje, že v budúcnosti sa s jej najvyššími členmi budú môcť stretávať len oficiálne registrovaní lobisti. V roku 2007 som bol v Brusseli na konferencii EuroGroup, ktorej predsedom bok prof. Huffschmied a tam už vtedy pozývali záujemcov pozrieť si v Bruseli viac ako 10-tisíc lobistov. Bol to výsmech slobodnému trhu.
A kto dnes rešpektuje poznatky z teórie úverov alebo z teórie kolobehu peňazí? Hoc náš Karvaš už v roku 1947 dôkladne a hlboko popísal úver, jeho definíciu, význam času pri úveroch, predpoklady úveru, druhy úverov, či vznik a organizáciu kapitálového trhu. Ba veľmi dôkladne popísal úlohu burzy a peňažných ústavov. Nielen to zanechal neoceniteľné poznatky o vzťahu medzi úrokom a cenou. Napísal: „Ceduľový ústav svojou diskontnou politikou ovplyvňuje predovšetkým výrobné pomery“. Dnes debordelizované finančné toky bankového systému EÚ demolujú základy ekonomických vied a banky akoby mali z toho radosť. Veď ECB mesačne vtláča do kolobehu v EÚ množstvo peňazí, ktoré sa rovná hodnote ročného HDP SR. A čo robila krachujúca Deutche Bank? Jej vedenie nepoznalo základy ekonómie, základy teórie financií? Nemci majú problémy ako dávno, keď nevedeli deliť. Zato hovoria, majú úslovie „in die Bruche commen“ – stroskotať na zlomkoch, čiže ocitnúť sa v ťažkej situácii, do akej sa dostávali pri delení. Čo sa stalo s našou dobou? Prečo zažívame vážnu krízu? Prečo tak zrazu ľudia dostali pocit, že sa niečo v civilzácii zlomilo a zažívajú pocit sklamania? A čo nás teda čaká? Aké sú tu zhubné choroby? Naznačil som to v prvom odstavci. Chamtivosť a strata hanby. Ekonomická veda stráca životaschopnosť.
Ale rovnako vážnym problémom je hriech, ktorý EÚ pácha na obyčajnom účtovníctve, čo som načrtol tým, keď som povedal, že sme schválili rozpočet SR, ale neuverejnili 5 účtov zo systému národného účtovníctva. Hoc už matematik Luca Pacioli (1445) napísal významné dielo a špeciálne časť Tractatus XI. Particularis de computis et scripturis (v slovenčine vyšlo pod názvom: Oddiel XI. Osobitná rozprava o účtoch a zápisoch), ktoré dalo svetu princípy podvojného účtovníctva, záruku správnosti a kontroly. Eurostat zostavuje systémy národných účtovníctiev za členské krajiny EÚ, avšak vlády krajín a Európska komisia nerobia ekonomickú politiku na báze týchto faktov. Vláda ani teraz pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a ani EÚ však neponúkajú, povedal by som, prenikavý pohľad do útrob ekonomík a nedáva nové, objavné (dnes musia byť) spôsoby riešenia novodobých ekonomických problémov, keď už neplatia produkčné funkcie z čias Marxa, či Keynesa. Ponúkajú jediné číslo deficitu. Denník SME síce uverejnil nadpis Únia rozpočtu viac dá, ako z neho zoberie a veľkými písmenami uviedli dve čísla – 1844 miliónov eur plánujeme čerpať z eurofondov a 821 miliónov prispejeme v roku 2017 do európskeho rozpočtu. O pravdivosti by sme sa mohli presvedčiť iba v systéme národných účtov za EÚ a v systéme národných účtov za SR. Inak je ich hodnovernosť nijaká. Vyššie uvedené dve čísla možno naznačujú prelomové obdobie v dnešnej ekonomickej vede – nepotrebujeme sústavu navzájom zviazaných čísel. Musím pripomenúť, že veda je jedným z najväčších prejavov ľudských možností, je ukazovateľom toho, čoho vôbec je schopný ľudský intelekt. Alebo uverejňovanie iba jediného čísla o ekonomike – veľkosť HDP – je neočakávaným zvratom vo vede? Sila ekonomických poznatkov je v úzadí, odstrčili ich sebecké záujmy, ktoré presadzujú nečestnosti a hyzdia ekonomický, obrazne povedané, strom života, jeho kmeň a aj konáre. Aj epochálne poznatky sú utlmené – národné účtovníctvo a hlavne optimalizačné metódy využitia ekonomických zdrojov spoločnosti. Prekvitá amaterizmus. Dnes v EÚ súkromné vlastníctvo kapitálu a pôdy gniavi súkromné vlastníctvo pracovnej sily a tak vidíme, že ľudia protestujú pred fabrikami nielen u nás ale aj v zahraničí. Nielen to. Turecko sa vyhráža a vraj máme splniť čo ono požaduje. Schengenské pravidlá neplatia. Ekonomický stroj, ekonomický systém buduje na predpoklade, že štát má hranice, väzbu k určitému územiu. A máme ich? Hádam nie sme v hlbokom stredoveku.
Prof. Jaroslav Husár
6/10/2016.
