Don`t cry for me Europe
Brexit. Slovo, ktoré sa v súčasnosti, ale aj v blízkej budúcnosti omieľa a bude omieľať až do omrzenia. Je to pre Európu, a osobitne pre Slovensko, dobrá a či zlá správa? Dovolím si tvrdiť, že aj dobrá aj zlá.
Dobrou správou je, že eurohujeri a bruselskí darmožráči dostali poriadne po nose. Únia sa musí zmeniť – teraz už je to isté. Len aby sme to všetci zvládli. Pokiaľ ale v EÚ bude naďalej pokračovať elitárstvo a pokiaľ si zakladajúce štáty EÚ budú privlastňovať právo, určovať vývoj a najmä rozhodovať o osude celej únie bez účasti všetkých členských štátov, tak to to bude problém. Pnutie bude pokračovať a odstredivé sily v jednotlivých členských štátoch budú získavať na sile. Hovorí sa: „Starého psa novým kúskom nenaučíš“. Únia potrebuje novú generáciu lídrov. Agilná dederónska zväzáčka ani do seba zahľadení politickí dinosauri, EÚ z nastávajúcej krízy nevytrhnú. Pokiaľ sa únia nezmení tak, že sa zbaví nadmernej byrokracie, nadmerného regulovania všetkých oblastí spoločenských vzťahov, pokiaľ jej štruktúry nebudú fungovať na skutočne demokratických princípoch, pokiaľ sa nezbaví ľudskoprávneho extrémizmu a tiež podpory LGBTI, či snáh o legalizáciu incestu, pokiaľ sa nevráti ku zdravým, vekmi osvedčeným, morálnym hodnotám, tak rozklad bude pokračovať a aj my budeme mať vážne dôvody na odchod z tohto spolku. Dobrou správou tiež je, že brexit odštartoval proces, ktorý buď úniu obrodí alebo spôsobí jej zánik. Taký stav, aký je dnes, nestojí za to, aby naďalej pokračoval.
Zlou správou je oslabenie únie. Z brexitu sa otvorene teší len Daeš. Spojené kráľovstvo je, v globálnom význame, nepochybne silným štátom, a to ako ekonomicky, politicky, či vojensky. Brexit však pre EÚ nemusí mať príliš negatívne dopady, ak budú jej vzťahy s Britániou podobné, ako je to v prípade Švajčiarska, či Nórska.
Dobre si ale rozmyslime, či by sme mali Britániu nasledovať aj my! Kam sa potom schováme? Máme tieto tri možnosti:
- Slovensko úplne obnoví svoju suverenitu a bude samostatné,
- Obnovíme Česko-Slovensko,
- Budeme súhlasiť s poľským projektom tzv. Medzimoria, to jest konfederácie, či federácie stredoeurópskych a východoeurópskskych štátov siahajúcej od Baltického mora až po Jadran.
Ak Slovensko úplne obnoví svoju suverenitu a bude samostatné, tak s vysokou pravdepodobnosťou budeme musieť čeliť agresívnym chúťkam svojich susedov. Je možné, že Česká republika prejaví záujem o západné Slovensko po Trenčín, čo môžu maskovať ako akési obnovenie Československa (bez spojovníka). Poľsko môže mať záujem o severné Slovensko po Spiš, a o juh Slovenska prejaví záujem celkom prirodzene Magyarország. O časť Spiša by sa Poliaci možno podelili s Ukrajincami, ktorí si už dávno robili nároky na časť slovenského územia až po „Piprad“. Dokázali by sme sa ubrániť? V jednej veci majú projektanti a zástancovia EÚ pravdu – únia je zárukou, že na jej území nie sú medzi štátmi vojny. Ak by Slovensko z EU vystúpilo, tak by nemalo ochrancu a zo súčasnou Slovenskou armádou by bolo prakticky bezbranné. Tomu sa môžeme ubrániť, či vyhnúť jedine tak, že obnovíme povinnú vojenskú službu a teraz ju zavedieme pre ženy a tiež ak zriadime domobranu. Budeme mať ale na to čas? Potrebovali by sme silného ochrancu. Nebolo by od veci skúsiť to v Rusku.
Ak obnovíme Česko-Slovensko, tak sa pravdepodobne ubránime poľsko-maďarsko-ukrajinským chúťkam na slovenské územie, ale skôr, či neskôr sa zosilnia snahy o českú asimiláciu Slovákov. Plazivá čechoslovakizácia (implicitne čechizácia) prebieha neustále aj keď si to mnohí neuvedomujeme. Českí politici v minulosti nikdy nedodržali žiadnu dohodu, ktorú so slovenskými predstaviteľmi uzavreli. Som presvedčený, že by nám opäť nasľubovali hory aj doly, ale postupne by začali dohody okliešťovať a Česko-Slovensko by sa opäť zmenilo na veľkočeské Československo – našlo by sa dosť slovenských služobníčkov, ktorí by pri tom usilovne miništrovali.
Ak by sa uskutočnil poľský projekt Medzimoria, stali by sme sa síce súčasťou veľkého a silného štátu, ale ako národ by sme pravdepodobne veľmi rýchlo skončili. Nezabúdajme, že: „Polak, Węgier, dwa bratanki, i do szabli, i do szklanki“ – myslím, že prekladať to nemusím. Jedného nepekného dňa by sme zrazu mohli zistiť, že na slovenskom území sa obnovila maďarsko-poľská hranica. A možno by sa niečo ušlo aj Čechom. Treba si tiež uvedomiť poľskú nenávisť voči Rusom. Vôbec by som nevylučoval, že by nás mohli zatiahnuť do vojny s Ruskom, dôvodov by sa našlo dosť.
Ak chce Británia naďalej zostať Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska budú Angličania musieť presvedčiť Škótov a severných Írov, že brexit nie je žiadna tragédia a vzťahy s EÚ budú aj v budúcnosti veľmi dobré a užitočné. Uvedomme si tiež, že výsledky referenda nie sú pre britskú vládu záväzné. Všetko je to politika. A v politike neexistuje definitívna výhra ani definitívna prehra, existuje len momentálny stav. Ak ten sa môže kedykoľvek zmeniť. Tak či onak, Európa pre Britániu plakať nemusí.
JUDr. Milan Janičina
