Z osudov slovenských geografických názvov (19)
Solčany a Silica
V neformálnej diskusii na tému významu kuchynskej soli v stredovekej spoločnosti bola položená otázka, či názov obce Solčany (TO) i susednej obce Solčianky (TO) v Ponitrí nesúvisia so skladovaním stredovekej strategickej suroviny - kuchynskej soli; autor otázky hneď dodal, že zrejme nemohlo ísť o spojitosť s miestom dobývania soli alebo jej získavania odparovaním zo soľanky, lebo široko-ďaleko sa ložisko soli alebo prameň soľanky nenachádza. Názov obce Solčany (TO) nemá okrem náhodnej zvukovej podoby nič spoločné so slovom soľ ako miestom stredovekej produkcie alebo skladovania chemickej zlúčeniny - kryštalického chloridu sodného (NaCl), bežne označovaného ako kuchynská soľ, alebo iba soľ, pre životné funkcie väčšiny organizmov veľmi dôležitého. V historickej minulosti bola a aj dnes je soľ využívaná najmä na ochucovanie potravín a na konzerváciu mäsa nasolením a preto vo vnútrozemských krajinách vzdialených od morského pobrežia, kde sa mohla soľ získavať odparovaním morskej vody, bola soľ strategickou surovinou.
Pôvod názvu obce Solčany (TO) je v starom slovanskom slove selo (vo význame poľnohospodárska usadlosť, pozostávajúca z pôdy s rozličnou výmerou podľa sortimentného zloženia druhov pozemku a podľa bonity, z domu a z dvora, alebo jej časť, ktorú dával zemepán svojim poddaným do užívania) [HSSJ, 2005, 5. diel, s. 234]. Názov bol utvorený buď zo zdrobneniny apelatívneho slova selo v podobe selec (ako napr. dom → domec, dvor → dvorec, chlap → chlapec, Hron → Hronec, Váh → Važec, most → Mostec, mesto → Mestec ako v Česku obce Vojnův Městec, Městec Králové, Heřmanův Městec a tri ďalšie časti obce s názvom Městec) obyvateľskou príponou miesta -´ane, -´any so súbežnou systémovou alternáciou c → č, alebo priamo z apelatívneho slovného základu selo mladšou obyvateľskou príponou miesta -čane, -čany; pozri napr. Topoľčany, Dvorčany, Borčany. Podobne aj L. Kiss uvádza, že názov obce má slovanský pôvod [KISS, 1998, 2. diel, s. 589]. Maďarský názov obce po prevzatí pôvodného slovenského názvu mal vývoj: slovensky Selčany → maďarsky 1337 Szelcsény – maďarsky Szolcsány. Prechodná maďarská podoba Szelcsény a aj výsledná podoba Szolcsány sú výsledkom adaptácie slovenského názvu Selčany do maďarčiny pôsobením systémovej samohláskovej harmónie v maďarskom jazyku (vyrovnanie samohlások do kategórie vysokých alebo hlbokých samohlások) podobne ako slovensky Tesár(i) → maďarsky buď Teszér alebo Taszár, slovensky Mečiar(i) → maďarsky Mecsér (obec dnes v Maďarsku pri Mosonmagyaróváre), slovensky Piesok → maďarsky Peszek, slovensky Trebeľa → maďarsky Tereblye, slovensky Jelšava → maďarsky Jolsva alebo Jósva, slovensky Breznica → maďarsky Berzence, slovensky Blaten → maďarsky Balaton, slovensky Teplica → maďarsky Tapolca, slovensky Psiar(i) → maďarsky Peszér. Pôvodne slovenskú podobu názvu obce Selčany v maďarčine adaptovanú do podoby Szolcsány neskôr späť prevzali Slováci a ona sa v slovenčine ustálila do podoby Solčany, lebo v tom období už pôvodný význam názvu (obyvatelia sela) ustupoval do pozadia a tým sa aj „priezračnosť“ názvu pre slovenského používateľa a jeho spojitosť s lokalitou začala zahmlievať. Názov obce Solčany reflektuje miestnu nárečovú podobu názvu, ktorá je výsledkom systémovej adaptácie pôvodného slovenského názvu Selčany do maďarčiny ako Szolcsány, a ktorá pri spätnom prevzatí z maďarčiny do slovenčiny už neprešla prirodzeným vývojom do podoby Selčany a v procese štandardizácie neprešla sitom pospisovnenia. Nárečová podoba Solčany sa zaužívala a v takejto podobe bola prijatá ako úradný názov obce. Najstaršie písomné dokumenty obsahujúce názov obce svedčia o pôvodnosti názvu Selčany a o postupnej adaptácii slovenského názvu do maďarčiny: 1113 Celsan, 1245 Scelchan, 1337 Scelechen, 1773 Solczany, 1927 Selčany, 1948 Solčany [VSO, 1977, 3. diel, s. 67] a [Kiss, 1998, 2. diel, s. 582]. Podobný pôvod a podobný osud má aj názov susednej obce Solčianky (TO), ktorý je zdrobneninou názvu obce Solčany.
Podobne aj názov obce Silica (RV) nemá okrem náhodnej zvukovej podoby nič spoločné so slovom silica (vo význame organická látka, prchavá vonná súčasť živice, éterický olej). Pôvod názvu obce je v slove sedlo a jeho zdrobnenine sedlica vo význame roľnícka usadlosť, sídlo, osada. Rovnaký význam roľnícka usadlosť, gazdovstvo má aj slovo sedlište [HSSJ, 2005, 5. diel, s. 229]. Podobne aj v prípade názvu obce Silica L. Kiss uvádza, že názov obce má slovanský pôvod [KISS, 1998, 2. diel, s. 582]. Názov obce Silica má pôvod v apelatíve sedlo rozšírením o zdrobneninovú príponu -ica vo význame menšia roľnícka usadlosť, osada podobne ako Lovča (obec, ZH, maďarsky Nagylócsa čiže Veľká Lovča) → Lovčica (obec, ZH, maďarsky Kislócsa čiže Malá Lovča, dnes časť obce Lovčica-Trubín). Názov obce Silica reflektuje miestnu nárečovú podobu názvu, ktorá je výsledkom systémovej adaptácie pôvodného slovenského názvu Sedlica do maďarčiny, a ktorá pri spätnom prevzatí do slovenčiny už neprešla prirodzeným vývojom do podoby Sedlica a v procese štandardizácie neprešla sitom pospisovnenia. Nárečová podoba Silica sa zaužívala a v takejto podobe bola prijatá ako úradný názov obce. Najstaršie písomné dokumenty obsahujúce názov obce svedčia o pôvodnosti názvu obce Sedlica a o postupnej, relatívne neskoršej, adaptácii slovenského názvu do maďarčiny: 1376 Szedlych, 1386 Szedlyche, 1399 Zethlyche a až v roku 1420 Zyliche, 1430 Zylicze, 1773 Silicza, 1920 Silica [VSO, 1977, 3. diel, s. 28] a [Kiss, 1998, 2. diel, s. 582].
Zo slovného základu selo a zo slovného základu sedlo je v slovenskom priestore utvorený väčší počet sídelných geografických názvov, ktorých pomenovací proces prebehol v stredoveku: Seľany (VK) z apelatíva selo starou obyvateľskou príponou ´ane → ´any, Selec (TN), Selce (BB), Selce (PT), Selce (dnes časť obce Dolné Strháre, VK) z apelatíva selo zdrobneninovou príponou –ec a v množnom čísle –ce ako v slovách domec, chlapec, lánec, Važec, Hronec alebo príponou miesta –ec ako v slovách hostinec, koterec, kopec, Dubec, Hrabec, Hríbec, Kadlubec, Jastrabec, Žabec, ďalej názov obce Selice (SA), Sielnica (ZV) z apelatíva selo s príponou miesta, alebo priestoru –n-ica, Nová Sedlica (HE), Sedlice (PO) s priamym využitím apelatíva sedlica a v množnom čísle sedlice, Sedličná (dnes časť obce Trenčianske Stankovce, TN) rozšírením apelatíva sedlica príponou prídavných mien -ný, Sedliská (VT) z apelatíva sedlo s mladšou príponou miesta –isko a v množnom čísle –iská ako v slovách hradisko, ihrisko, bludisko. Iná pomenovacia motivácia využila význam slova sedlo ako geomorfologického termínu vo význame prírodný útvar na horskom hrebeni medzi dvoma vrchmi tvarovo pripomínajúci jazdecké sedlo a zakomponovala ho do dvojslovného názvu geografického objektu v podobe najčastejšie zhodného prívlastku, napr. Priečne sedlo, Smutné sedlo, Ťažké sedlo, Bystré sedlo, Fačkovské sedlo a i.
Aj vo zvyšnom slovanskom priestore je extrémne vysoký počet sídelných názvov s pôvodom zo slov selo a sedlo; z nich na ilustráciu uvádzame: v českom jazykovom priestore sú obce Sedloňov (okres Rychnov na Kněžnou), Sedlice (okres Strakonice), Sedlnice (okres Nový Jičín), Sedlčany (okres Příbram), Sedlejov (okres Jihlava), 15 obcí a častí obce s názvom (komponentom názvu) Sedlo, v Chorvátsku sú Selce (pri Crikvenici), Seoca (pri Omiši), Seoci aj Seoce, obec Selca (na ostrove Brač), v Slovinsku je 9 obcí s názvom Selce, v Srbsku sú dve obce s názvom Seoce, v Čiernej Hore obec Seoce, 2x Seoca, v Bosne a Hercegovine obec Seoca, 3x Seoci, 2x Seoce, v Bulharsku 3 obce s názvom Selce, obec Selci, v Macedónsku 6x Selce, 1x Selci, na Ukrajine je 10 obcí s názvom Selo, v Ruku je 11 obcí s názvom Selo a 3x obec s názvom Sela, v Bielorusku je 5x obec s názvom Sialo a ďalších 14 obcí s týmto názvom rozšíreným do tvaru zhodného prívlastku, 4x obec s názvom Sialko.
Analýza názvov obce Solčany (TO), Solčianky (TO) i Silica (RV) ponúka možnosť uvažovať o prípadnej úprave týchto názvov do podoby Selčany, Selčianky a Sedlica, ktorou by sa opustila súčasná nárečová podoba oboch názvov a zároveň by sa obyvatelia obce prihlásili k svojmu starému cennému duševnému dedičstvu. Táto úprava nie je nevyhnutná, lebo súčasné podoby názvov týchto troch obcí sa zaužívali a svoju identifikačnú funkciu plnia. Prípadná zmena názvu obce je plne v rukách obyvateľov jednotlivej obce a predpokladá zdôvodnenú písomnú žiadosť obyvateľov obce. Názvy obcí určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky nariadením so súhlasom obce podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení [Zák 369/1990, § 1a].
Imrich Horňanský
LITERATÚRA:
[HSSJ, 2005] Historický slovník slovenského jazyka I - VI. Bratislava: Veda vydavateľstvo SAV 1991 - 2005. ISBN 80-224-0378.4.
[VSO, 1977] Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I – III. Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1977. 71-071-77.
[Kiss, 1998] KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest, Akadémiai kiadó, 1998. 821 + 822 s. ISBN 963 05 4567 5(3).
[Zák 369/1990] Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
