Z osudov slovenských geografických názvov (18)
Význam geografických názvov a ich štandardizácia
Geografický názov jazykovými prostriedkami jednoznačne, stručne a jasne určuje, identifikuje a individualizuje geografický objekt, a tým umožňuje a zľahčuje orientáciu na mape, orientáciu v teréne a z komplexnejšieho pohľadu zľahčuje aj spoločenskú komunikáciu. Štúdium geografických názvov pomáha odpovedať na otázky prečo a ako vznikli tieto názvy, ako sa menili a vyvíjali tieto vlastné mená aj v našom okolí, čo pomáha uspokojovať prirodzenú zvedavosť po vlastnom osude, po vlastnej histórii. Navyše toto štúdium pomáha vysvetliť prečo a ako dlho jednotlivý geografický názov trval, ako zanikol a to spravidla v súvislosti s geografickým objektom, ktorý názov pomenúval. Geografické názvy sú omnoho viac než iba obyčajné slová zložené zo slovného základu a z predpôn a z prípon a určitým spôsobom gramaticky ohýbané. Každý geografický názov vznikol v konkrétnom priestore a čase. S geografickým objektom je jeho názov spätý do tej miery, že odráža nie iba vybranú stránku dejín tohto objektu (napr. kultúrnu, hospodársku, politickú), ale aj osvetľuje etnickú a sociálnu príslušnosť ľudí, ktorí ho pomenovali a ktorí tieto názvy používali (je svedectvom o ich jazyku, o ich ideológii, o ich vzťahu k zemepisnému prostrediu, k susednému obyvateľstvu a pod.). Pomenovací proces je vždy akt historický, daný stupňom vývoja spoločnosti a podmienený tým, čo si ľudia istej doby všímali a čo subjektívne hodnotili. Objektívna prírodná a topografická realita tu v mnohých prípadoch hrá iba druhoradú rolu.
Geografické názvy sú predovšetkým súčasťou slovnej zásoby jednotlivých jazykov. Jazykovedná kvalifikácia má teda v toponomastickej práci odhaľujúcej pôvod jednotlivých geografických názvov prvoradú úlohu. Etymológia je presnou vedou, ktorá musí rovnakou mierou rešpektovať na jednej strane poznatky hláskoslovné, slovotvorné a významotvorné a na druhej strane pôsobenie mimojazykových činiteľov. Rovnako musí rátať s tým, že geografické názvy, ako slová žijúce oddelene od apelatívnej slovnej zásoby, môžu podliehať deformáciám a skomoleninám, ľudovej etymológii, prekladovým omylom, úmyselným zásahom a pod. Pôvodný význam geografických názvov, ktorý bol v čase pomenovania väčšinou úplne priezračný, sa postupom času mohol stále väčšmi zatemňovať, až sa geografické názvy stali čistou abstraktnou značkou, ktorá nemá na prvý pohľad súvislosť so svojím niekdajším významom. [Majt, 1994]
Význam geografických názvov je mnohoraký. Geografické názvy v spojení s mapami pomáhajú pri štúdiu a spoznávaní predchádzajúcich, dávnejších tvárností terénu na základe terénnych povrchových znakov súčasného reliéfu, ktoré sú predmetom mapovania a následne sa stávajú obsahom mapy (zrázy, prírodné terénne stupne, raveny, preliačiny, rokliny, rebrá, strže, zárezy, ryhy, výmole, sutiny, terénne rebrá, jamy, terénne vlny, mŕtve ramená vodných tokov, slaniská, močiare s rozmanitým stupňom priechodnosti, občas vysychajúce úseky vodných tokov, trvale vyschnuté korytá vodných tokov a ich mŕtvych ramien, plytčiny, brehy, brody, ostrohy, nánosové kužele, mohyly, kurgany a i.). Štúdium geografických názvov je veľmi dôležité aj z kultúrneho hľadiska, lebo predstavuje neoceniteľný zdroj informácií pre viaceré vedné odbory (história a vývin jazyka, jeho slovnej zásoby, dialektológia, porovnávacia lexikológia, interpretácia slovotvorných postupov, história osídlenia krajiny, história medzietnických presunov a migrácií, história a rozvoj sídel a lokalít ľudskej aktivity, história kultivácie poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, história dopravy a pod.). Štúdium geografických názvov a rozmiestnenia objektov nimi pomenúvaných v krajine slúži ako pomocný nástroj aj pre archeológiu, etnografiu, demografiu, antropológiu i geografiu; má význam výchovný a didaktický. Strednomierková a najmä veľkomierková mapa s podrobne a precízne spracovanou názvoslovnou zložkou môže byť dobre využitá v procese skúmania, analýz, štúdií a následného vyhľadávania presnejšej lokalizácie písomne doložených a v stredoveku zaniknutých, pustých historických sídelných objektov aj nesídelných objektov [Horň, 2010b] a [Horň, 2013]. Geografické názvy v konfrontácii s analýzou terénnych povrchových znakov súčasného reliéfu - predmetov mapovania, ktoré sa následne sa stávajú obsahom mapy, môžu slúžiť pri štúdiu a spoznávaní predchádzajúcich, dávnejších tvárností terénu [Horň, 2006c]. Pri výpočte hodnôt geografických názvov nemožno obísť ich národnoreprezentatívnu (štátnoreprezentatívnu) funkciu. V tomto smere môžu byť geografické názvy aj politicky zneužité na dosahovanie konkrétnych politických cieľov smerovaných na konkrétnu geografickú lokalitu. [Horň, 2011]
Štandardizácia geografických názvov
Zákon o geodézii a kartografii [Zák 215/1995] s účinnosťou od 1.1.1996 svojím § 18 priniesol do skupiny zákonných povinností orgánov geodézie, kartografie a katastra novú úlohu – štandardizáciu názvov nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných objektov z územia Slovenska. Táto úloha sa síce aj dovtedy vykonávala týmito orgánmi, ale bez jednoznačnej opory v legislatíve a teda aj bez jasného usmernenia všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými technickými predpismi. Pred prijatím zákona o geodézii a kartografii chýbala legislatívna opora viacerých atribútov tejto činnosti, ako je regulácia procedúry samotnej štandardizácie, forma rozhodnutia o štandardizácii geografických názvov, problematika opravného prostriedku proti rozhodnutiu, vzťah rozhodovania o štandardizácii geografických názvov k zákonu o správnom konaní, záväznosť štandardizovaných geografických názvov, zverejňovanie rozhodnutí o štandardizácii a pokuty za priestupky fyzickými osobami a za porušenie poriadku právnickými osobami na úseku používania iných než štandardizovaných podôb geografických názvov. Vstúpením do účinnosti zákona o geodézii a kartografii [Zák 215/1995] sa táto legislatívna medzera odstránila.
Pod štandardizáciou geografických názvov v zmysle § 2 ods. 15 zákona o geodézii a kartografii rozumieme súbor opatrení zabezpečujúcich jednotnosť geografických názvov a záväznosť ich používania. Štandardizácia geografických názvov obsahuje ustanovenie konkrétnej jedinej písomnej podoby názvu daného geografického objektu a podmienok používania tejto podoby. Štandardizovaná podoba geografického názvu musí do určitej miery zohľadňovať skutočne používaný názov, musí byť prakticky používateľná a súčasne musí rešpektovať normy a zákonitosti spisovného jazyka, aby plnila aj normatívnu a dokumentačnú funkciu. Vybrané aspekty týchto podmienok sa v hraničných situáciách krížia, a teda je nevyhnutné v týchto prípadoch rozhodnúť o kompromisnom riešení. [Majt, 1984], [Majt, 1986] a [Fič, 1989].
Pod pojmom názvoslovná autorita treba rozumieť inštitúciu, ktorej je zákonom pridelená rozhodovacia kompetencia v záležitostiach štandardizácie geografických názvov (v niektorých krajinách pod pojmom názvoslovná autorita rozumejú aj inštitúciu s poradnou kompetenciou). Názvoslovnými autoritami na území Slovenskej republiky sú Národná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky („úrad“) a jednotlivé obce Slovenskej republiky. Kompetencie názvoslovných autorít vyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zo zákona NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov a zo zákona Slovenskej národnej rady (SNR) č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. NR SR určuje názvy krajov a názvy okresov podľa zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky [Zák 221/1996, § 8-9]. Vláda Slovenskej republiky v pozícii názvoslovnej autority určuje alebo mení názvy obcí nariadením so súhlasom obce podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení [Zák 369/1990, § 1a]. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky určuje a mení názvy častí obcí na návrh obce podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení [Zák 369/1990, § 1a]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky určuje a mení názvy nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných objektov z územia Slovenskej republiky, ktoré sú obsahom základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, vžité podoby slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky a názvy mimozemských objektov so súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky [Zák 215/1995, § 18] a [Vyhl 300/2009]. Obec určuje a mení názvy ulíc a iných verejných priestranstiev s prihliadnutím na históriu obce, významné nežijúce osobnosti, veci, prírodné javy, významné udalosti a pod. podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení [Zák 369/1990, § 2b]. Významnú úlohu pri štandardizácii geografických názvov v kompetencii Ministerstva vnútra SR i v kompetencii Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky majú odborné poradné orgány, ktorými sú názvoslovná komisia ministerstva, názvoslovná komisia úradu a príslušné názvoslovné zbory okresných úradov [Fič, 2000], [Fič, 2003] a [Fič, 2014, s. 338-374].
Štandardizácia geografických názvov je nevyhnutná pre zdravý socioekonomický rozvoj spoločnosti. Štandardizácia je veľmi dôležitá aj z kultúrneho hľadiska, lebo predstavuje neoceniteľný zdroj informácií pre viaceré vedné odbory. Slovenská republika sa už dávnejšie prihlásila k cieľom štandardizácie geografických názvov tak, ako ich definovali konferencie Organizácie spojených národov o štandardizácii geografických názvov: fixovať jediný spôsob písania názvu každého geografického objektu na základe národnej štandardizácie. Jednotné písanie štandardizovaných podôb geografických názvov prináša úsporu, predchádza prípadným omylom a nedorozumeniam medzi používateľmi týchto názvov, zvyšuje výchovnú, kultúrnu a spoločenskú úroveň obyvateľstva, skvalitňuje informačnú komunikáciu, prispieva k zvýšeniu národnej reprezentácie a zvyšuje medzinárodnú prestíž štátu. Realizáciou tohto kroku Slovenská republika potvrdila v praxi aplikáciu zásady OSN v oblasti štandardizácie geografických názvov: aby štandardizácia bola založená na výsledkoch vedy vo vzťahu k jazykovým zákonitostiam a k technickým prostriedkom tvorby toponymických údajov. [Horň, 1993] a [Horň, 1998b]
Medzinárodný aspekt štandardizácie geografického názvoslovia
V súčasnosti sa už v odborných kruhoch všeobecne prijíma nevyhnutnosť štandardizovať geografické názvy na medzinárodnej úrovni. Táto činnosť smeruje k dosiahnutiu maximálnej jednoty písanej formy všetkých geografických názvov na Zemi a názvov topografických objektov na iných kozmických telesách na podklade národnej štandardizácie a medzinárodných dohôd, prípadne iba na podklade medzinárodných dohôd, a to vrátane rozpracovania ekvivalentných vzťahov medzi rozličnými sústavami písma.
Podľa rozhodnutia Hospodárskej a sociálnej rady Organizácie Spojených národov sa konala v roku 1967 v Ženeve 1. konferencia Organizácie Spojených národov o štandardizácii geografických názvov. Ďalšie konferencie sa konali v pravidelných intervaloch: 1972 v Londýne, 1977 v Aténach, 1982 v Ženeve, 1987 v Montreale, 1992 v New Yorku, 1998 v New Yorku, 2002 v Berlíne, 2007 v New Yorku, 2012 v New Yorku a nasledujúca, v poradí 11. konferencia, sa pripravuje v roku 2017.
Konferencie OSN o štandardizácii geografických názvov smerujú k podpore národnej i medzinárodnej štandardizácie. Hlavné úlohy konferencií sú:
- rozpracúvať a prijímať zásady a metódy riešenia problémov štandardizácie geografických názvov na národnej i medzinárodnej úrovni,
- sústreďovať informácie o práci v oblasti štandardizácie geografických názvov a rozširovať ich medzi členskými štátmi OSN,
- podporovať výmenu skúseností v oblasti štandardizácie geografických názvov na národných úrovniach,
- podporovať poskytovanie vedeckej a technickej pomoci rozvojovým krajinám v oblasti národnej štandardizácie geografických názvov.
Konferencie OSN o štandardizácii geografických názvov, ale aj ich hierarchicky nižšie organizačné štruktúry pracujú podľa týchto zásad:
- dohoda v neprocedurálnych otázkach sa má dosiahnuť konsenzom a nie hlasovaním,
- rezolúcie konferencií a rozhodnutia nižších organizačných štruktúr majú odporúčajúci charakter,
- otázky zasahujúce do národnej suverenity nie sú predmetom rokovania,
- subjekty uvedených aktivít sa majú pridržiavať Charty OSN a týchto ustanovení:
- štandardizácia geografických názvov sa má osnovať na výsledkoch vedy vo vzťahu k jazykovým zákonitostiam a k technickým prostriedkom tvorby toponymických údajov,
- medzinárodná štandardizácia má vychádzať z národnej štandardizácie.
Na plnenie úloh štandardizácie geografických názvov v období medzi konferenciami bola konštituovaná ako kolegiálny konzultatívny zbor skupina expertov OSN pre geografické názvy (ďalej iba skupina expertov alebo UNGEGN). Jednotné používanie správneho geografického názvoslovia je základný faktor efektívnej komunikácie v celosvetovom meradle a podporuje spoločenský a hospodársky rozvoj, ochranu životného prostredia a národnú infraštruktúru [Horň, 1993] a [Horň, 1998b]. UNGEGN podporuje jednotné používanie správneho geografického názvoslovia v celosvetovom meradle. Geografické názvy obsahujú v sebe kultúru minulosti, odkazujú na kultúrne dedičstvo i na charakter krajiny. Správne používanie jednotného geografického názvoslovia je prínosom pre miestne, národné i medzinárodné komunity, zapojené do obchodu a výmeny tovarov do sčítania obyvateľstva a tvorby národnej štatistiky, do ochrany vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a do tvorby a správcovstva katastra nehnuteľností, do rozvoja mestského a regionálneho plánovania, do environmentálneho manažmentu, čiže do tvorby udržateľného rozvoja a efektívnej ochrany prírody, do pomoci pri prírodných katastrofách, príprav na stav núdze a prijímania pomoci, do bezpečnostných stratégií a mierových operácií, do pátracích a záchranných operácií, do tvorby máp a atlasov, do automatizovanej morskej i pozemnej navigácie, do cestovného ruchu, do spojov, vrátane poštových a novinových služieb.
Skupina expertov sa schádza na porady v cca 2-ročných intervaloch. Skupina expertov prijala tieto funkcie:
- podporovať spoluprácu medzi krajinami v oblasti štandardizácie geografických názvov,
- koordinovať úsilie krajín o štandardizáciu geografických názvov,
- robiť prípadné práce súvisiace s periodickými medzinárodnými konferenciami o štandardizácii geografických názvov,
- zabezpečovať kontinuitu aktivít v období medzi konferenciami,
- pomáhať pri aplikácii rezolúcií prijatých konferenciami,
- formovať lingvisticko-geografické regionálne skupiny (ďalej iba regionálne skupiny) ako racionálnu základňu na podporu práce na národnej úrovni,
- koordinovať prácu regionálnych skupín,
- udržiavať odbornú komunikáciu s inými medzinárodnými organizáciami zaoberajúcimi sa danou problematikou,
- povzbudzovať lingvisticko-geografické regionálne skupiny a krajiny, aby zvyšovali aktivitu v ich štandardizačnom programe; s tým cieľom lingvisticko-geografické regionálne skupiny formulujú svoje vlastné pracovné plány a koordinujú ich s činnosťou skupiny expertov,
- podporovať lingvisticko-geografické skupiny, aby sa podľa možnosti zúčastňovali na regionálnych alebo iných kartografických konferenciách OSN.
Skupiny expertov v jej aktivitách podporujú jednotlivé lingvisticko-geografické regionálne skupiny, ktoré sú konštituované podľa princípov jazykovej a geografickej spolupatričnosti národov a štátov. Slovensko patrí do regionálnej skupiny OSN Východná, stredná, juhovýchodná Európa, kde je aktívnym členom od jej vzniku od roku 1971. Každá krajina sa rozhoduje sama, v ktorej lingvisticko-geografickej regionálnej skupine si želá pracovať. Každá regionálna skupina, ktorá sa skladá z viac než jedného suverénneho štátu, vyberá si krajinu, resp. experta do funkcie reprezentanta celej regionálnej skupiny na rokovanie skupiny expertov a na koordináciu činnosti skupiny v období medzi rokovaniami konferencií. Funkcia reprezentanta regionálnej skupiny sa strieda po obdobiach medzi konferenciami. Úlohou regionálnej skupiny je podporovať aktivitu v oblasti štandardizácie geografických názvov vnútri skupiny všetkými primeranými spôsobmi, upozorňovať jednotlivé vlády krajín regionálnej skupiny na prácu skupiny expertov a ich potenciál pomoci a informovať OSN o osobitných problémoch vo svojej regionálnej skupine. Na prediskutovanie technických i procedurálnych otázok regionálna skupina organizuje regionálne porady.
Na práci v rámci konferencií OSN o štandardizácii geografických názvov, v rámci skupiny expertov OSN pre geografické názvy i v rámci lingvisticko-geografických regionálnych skupín sa spoločne zúčastňujú najmä jazykovedci, kartografi a geografi, ako aj ďalší zainteresovaní odborníci.
Činnosť súvisiaca s medzinárodnou štandardizáciou geografických názvov na všetkých troch hierarchických úrovniach je veľmi pestrá. V zásade vychádza zo spomínaných hlavných úloh. Na obmedzenom priestore nie je možné podrobne opísať všetky činnosti, krátky opis predmetu rokovania však priblíži čitateľovi vlastnú činnosť medzinárodnej štandardizácie:
n á r o d n é š t a n d a r d i z a č n é p r o g r a m y : terénny zber geografických názvov, štandardizácia endoným (názvov používaných v danom jazyku pre geografické objekty situované vnútri priestoru, kde má daný jazyk oficiálny štatút), štandardizácia exoným - vžitých názvov (názvov používaných v danom jazyku pre geografické objekty situované za hranicami priestoru, kde tento daný jazyk má oficiálny štatút, a odlišujúcich sa vo svojej forme od endoným týchto geografických objektov), toponymické pravidlá, systémy písania (pravopis) geografických názvov, výslovnostné pravidlá, konštituovanie národných názvov, štandardizácia názvov geografických objektov vnútri štátov s viacerými úradnými jazykmi a v priestoroch s národnostnými menšinami,
t e c h n i c k é p r o g r a m y : toponymické súpisy a zoznamy geografických názvov, terminológia štandardizácie geografických názvov, terminologické slovníky, využitie automatizácie a výpočtovej techniky pri tvorbe toponymických súpisov, slovník geografických termínov (apelatív),
m e d z i n á r o d n é š t a n d a r d i z a č n é p r o g r a m y:
štandardizácia názvov geografických objektov rozprestierajúcich sa na území dvoch alebo viacerých štátov, štandardizácia názvov geografických objektov rozprestierajúcich sa na území bez štátnej suverenity, systémy písania geografických názvov a výslovnostné pravidlá, prepis geografických názvov z nelatinkových systémov písma do latinky, prepis geografických názvov do nelatinkových systémov písma, písanie názvov z jazykov bez písomností, toponymické školenia a prax, medzinárodná spolupráca. [Horň, 1993] , [Horň, 1993] a [Horň, 1998b]
Cieľ medzinárodnej štandardizácie geografických názvov možno vymedziť aj ako činnosť, ktorej cieľom je fixovať jediný spôsob písania názvu každého geografického objektu na Zemi i názvu každého topografického objektu na iných kozmických telesách, a to na základe národnej štandardizácie alebo na základe medzinárodných dohôd vrátane dosiahnutia jednoty v spôsobe prepisov názvov do rôznych systémov písma. Štandardizácia geografických názvov je pre spoločnosť prínosom. Jednotné používanie štandardizovaných foriem geografických názvov prináša úsporu, predchádza prípadným omylom a nedorozumeniam u používateľov,
zvyšuje výchovnú, kultúrnu a spoločenskú úroveň obyvateľstva, skvalitňuje informačnú komunikáciu, prispieva k zvýšeniu národnej reprezentácie a zvyšuje medzinárodnú prestíž. [Horň, 1990] .
Jednotné používanie správneho geografického názvoslovia je základný faktor efektívnej komunikácie v celosvetovom meradle a podporuje spoločenský a hospodársky rozvoj, ochranu životného prostredia a národnú infraštruktúru [Horň, 1993] a [Horň, 1998b]. UNGEGN podporuje jednotné používanie správneho geografického názvoslovia v celosvetovom meradle. Geografické názvy obsahujú v sebe kultúru minulosti, odkazujú na kultúrne dedičstvo i na charakter krajiny. Správne používanie jednotného geografického názvoslovia je prínosom pre miestne, národné i medzinárodné komunity, zapojené do obchodu a výmeny tovarov do sčítania obyvateľstva a tvorby národnej štatistiky, do ochrany vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a do tvorby a správcovstva katastra nehnuteľností, do rozvoja mestského a regionálneho plánovania, do environmentálneho manažmentu, čiže do tvorby udržateľného rozvoja a efektívnej ochrany prírody, do pomoci pri prírodných katastrofách, príprav na stav núdze a prijímania pomoci, do bezpečnostných stratégií a mierových operácií, do pátracích a záchranných operácií, do tvorby máp a atlasov, do automatizovanej morskej i pozemnej navigácie, do cestovného ruchu, do spojov, vrátane poštových a novinových služieb.
Konferencie OSN o štandardizácii geografických názvov prijali zásadu činnosti, aby štandardizácia bola založená na výsledkoch vedy vo vzťahu k jazykovým zákonitostiam a k technickým prostriedkom tvorby toponymických údajov [Horň, 1998b]. Túto zásadu štandardizácie geografických názvov prijala a osvojila si aj Slovenská republika. V zmysle § 18 zákona o geodézii a kartografii, sú o. i. neprípustné názvy nesídelných geografických objektov, ktoré sú dlhé, pozostávajúce z viac ako troch plnovýznamových slov, názvy urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostne cítenie, jazykovo nesprávne a nepriliehavé na historický vývin územia.
Slovenská republika sa už dávnejšie prihlásila k cieľom štandardizácie geografických názvov tak, ako ich definovali konferencie OSN o štandardizácii geografických názvov: fixovať jediný spôsob písania názvu každého geografického objektu na základe národnej štandardizácie. Jednotné písanie štandardizovaných podôb geografických názvov prináša úsporu, predchádza prípadným omylom a nedorozumeniam medzi používateľmi týchto názvov, zvyšuje výchovnú, kultúrnu a spoločenskú úroveň obyvateľstva, skvalitňuje informačnú komunikáciu, prispieva k zvýšeniu národnej reprezentácie a zvyšuje medzinárodnú prestíž štátu. Slovenská republika potvrdila v praxi aplikáciu zásady OSN v oblasti štandardizácie geografických názvov: aby štandardizácia bola založená na výsledkoch vedy vo vzťahu k jazykovým zákonitostiam a k technickým prostriedkom tvorby toponymických údajov.
Imrich Horňanský
LITERATÚRA:
[Vyhl 300/2009] Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii, v znení neskorších predpisov.
[Zák 369/1990] Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
[Zák 215/1995] Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.
[Zák 221/1996] Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
[Fič, 1989] FIČOR, Dušan: Štandardizácia geografického názvoslovia. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 35/77, 1989, č. 1, s. 2-9. ISSN 1805-7446. http://www.egako.eu
[Fič, 2000] FIČOR, Dušan, MAJTÁN, Milan a KOVÁČOVÁ, Mária: 30 rokov činnosti Názvoslovnej komisie ÚGKK SR. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 46/88, 2000, č. 10, s. 204. ISSN 0016-7096. http://www.egako.eu
[Fič, 2003] FIČOR, Dušan: Aktuálne problémy štandardizácie geografického názvoslovia. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 49/91, 2003, č. 7-8, s. 166 - 170. ISSN 0016-7096. http://www.egako.eu
[Fič, 2014] FIČOR, Dušan a MAREK, Jozef: Kniha o mapách. Bratislava, Slovenská spoločnosť geodetov a kartografov. Bratislava, 2014. 462 s. ISBN 978-80-89629-05-2. EAN 9788089629052.
[Horň, 1990] HORŇANSKÝ, I.: Medzinárodná štandardizácia geografických názvov. In: Kultúra slova, 1990, roč. 24, č. 10, s. 335-339. ISSN 0023-5202.
[Horň, 1993] HORŇANSKÝ, Imrich: Šiesta konferencia OSN o štandardizácii geografických názvov. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 39/81, 1993, č. 2, s. 40 – 41.
[Horň, 1998b] HORŇANSKÝ, Imrich: 7. konferencia Organizácie Spojených národov o štandardizácii geografických názvov a naša kartografická prax. In: Kultúra slova, Bratislava, ročník 1998, č. 3, s. 146-156.
[Horň, 2006c] HORŇANSKÝ, I.: Funkcia geografického názvoslovia v mapových dielach. In: Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 52/94, 2006, č. 7, s. 131 - 132.
[Horň, 2010b] HORŇANSKÝ, I.: O jednej funkcii geografických názvov – lokalizácia objektov s nezreteľným určením. Kultúra slova, Bratislava, ročník 44, 2010, č.1, s. 13-20. ISSN 0023-5202.
[Horň, 2011] HORŇANSKÝ, I.: Poznámky k štandardizácii geografických názvov. Slovenská reč, Bratislava, ročník č. 76, 2011, č. 4, s. 214 - 222.
[Horň, 2013] HORŇANSKÝ, Imrich: Spresnenie lokalizácie vodných tokov Plazov a Dolná s využitím pôvodných katastrálnych máp. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 59/101, 2013, č. 10, s. 266 - 270. ISSN 1805-7446. http://www.egako.eu
[Majt, 1984] MAJTÁN, Milan: Hranice a perspektívy štandardizácie geografického názvoslovia v SSR. In: 7. kartografická konferencia so zahraničnou účasťou. Vedecko-technickým rozvojom k vyššej kvalite a efektívnosti kartografickej tvorby. Bratislava, Dom techniky ČSVTS v spolupráci so Slovenskou kartografiou, 1984, s. 84-89, rus. res. s. 90.
[Majt, 1986] MAJTÁN, Milan: Metódy a ciele štandardizovania geografického názvoslovia. – In: Jazyková politika a jazyková kultúra. Materiály z vedeckej konferencie konanej v Smoleniciach v Domove vedeckých pracovníkov SAV 17. – 19. apríla 1985. Red. J. Kačala. Bratislava, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave 1986, s. 300 – 310. – Znovu publikované: Kultúra slova, 20, 1986, s. 144 – 150.
[Majt, 1994] MAJTÁN, Milan: Voľnejšie miesta štandardizácie geografického názvoslovia. – In: Spisovná slovenčina a jazyková kultúra. Budmerice, 27. – 29. októbra 1994 (konferenčné materiály). Red. J. Doruľa. Bratislava – Martin, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV – Matica slovenská, 1994, s. 60 – 61.
