Z osudov slovenských geografických názvov (17)
Vývoj nesídelných geografických názvov po zániku Rakúsko-Uhorska
Po skončení Prvej svetovej vojny, po rozpade Rakúsko-Uhorska, zmenené štátoprávne usporiadanie Slovenska prinieslo aj z formálnej stránky zásadnú zmenu v oblasti geografických názvov. Dovtedajšie maďarské názvy obcí (širšie názvy sídelných objektov) i názvy nesídelných objektov z územia Slovenska stratili svoj charakter úradných názvov – endoným a boli preradené do kategórie maďarských vžitých názvov – exoným. V pozícii úradných názvov boli nahradené slovenskými úradnými názvami – endonymami. Proces pokračoval v priebehu 20. storočia ďalej.
Vznik Česko-Slovenska v roku 1918 znamenal pre slovenskú toponymiu, pre slovenskú kultúru i pre slovenské národné povedomie koniec smutného a trpkého obdobia násilnej maďarizácie geografických názvov. V okamihu vzniku Česko-Slovenska po skončení Prvej svetovej vojny v roku 1918 neexistovali slovenské úradné názvy obci a častí obcí a ani slovenské úradné názvy nesídelných geografických objektov. [Majt, 1998, s. 13]
Zásadný pozitívny prelom v novovzniknutom Česko-Slovensku sa prejavil buď potvrdením dovtedajších slovenských podôb názvov alebo ich následnou úpravou. V prvom rade, samozrejme z dôvodu najvyššej frekvencie v spoločenskom styku, úpravou názvov obcí a častí obcí (v dnešnej terminológii ich štandardizáciou). Názvy nesídelných geografických objektov sa dostávali do stredobodu spoločenskej pozornosti vrátane odborných štúdií a analýz iba v druhom kroku a aj to iba postupne, ako narastala spoločenská potreba a tým aj záujem o túto činnosť. Súviselo to najmä s postupným nárastom katastrálneho mapovania, kartografickej produkcie pre školstvo a verejnosť a s rozvojom dopravy, turistiky a cestovného ruchu.
Druhá polovica dvadsiateho storočia znamenala aj v oblasti toponymie nesídelných geografických názvov intenzívne zapojenie sa do systematickej štandardizácie geografických názvov. Táto štandardizácia je osobitne podrobne regulovaná i z medzinárodného hľadiska a to z platformy Organizácie Spojených národov. Štandardizácia geografických názvov v zmysle Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii znamená súbor opatrení zabezpečujúcich jednotnosť geografických názvov a záväznosť ich používania [Zák 215/1995, § 2 ods. 15]. Pod štandardizáciou geografických názvov treba rozumieť ustanovenie konkrétnej písomnej podoby názvu daného geografického objektu a tiež podmienok používania tejto podoby. Štandardizovaná podoba geografického názvu musí zohľadňovať skutočne používaný názov, aby bola prakticky používateľná a súčasne musí rešpektovať normy a zákonitosti spisovného jazyka, aby plnila aj normatívnu a dokumentačnú funkciu.
Štandardizácia geografických názvov obsahuje ustanovenie konkrétnej jedinej písomnej podoby názvu daného geografického objektu a podmienok používania tejto podoby. Štandardizovaná podoba geografického názvu musí do určitej miery zohľadňovať skutočne používaný názov, musí byť prakticky používateľná a súčasne musí rešpektovať normy a zákonitosti spisovného jazyka, aby plnila aj normatívnu a dokumentačnú funkciu [Zák 215/1995, § 18] a [Vyhl 300/2009, § 14-17]. Vybrané aspekty týchto podmienok sa v hraničných situáciách krížia, a teda je nevyhnutné v týchto prípadoch rozhodnúť o kompromisnom riešení.
V rokoch 1974 – 1981 sa uskutočnila štandardizácia geografických názvov z úrovne podrobnosti Základnej mapy Slovenskej republiky 1:50 000 z územia celého Slovenska a nadväzne na tento krok v období 1983 – 1994 nasledovala štandardizácia geografických názvov z podrobnejšej úrovne zodpovedajúcej obsahu Základnej mapy Slovenskej republiky 1:10 000 tiež z územia celého Slovenska. Dovedna bolo štandardizovaných 68 314 geografických názvov [Horň, 1995]. Následne v rokoch 1996 – 2000 bolo štandardizovaných 15 791 názvov trigonometrických bodov z územia Slovenskej republiky [NTbA45, 2001]. Výsledky štandardizačného procesu sa vo vydavateľskej právomoci Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (pred rokom 1993 Slovenského úradu geodézie a kartografie) v klasickej knižnej forme publikovali a tým sa ponúkli verejnosti na využívanie [GeogAx, 19xx]. Zverejnené výsledky procesu štandardizácie geografických názvov spolu s poznatkami o štandardizačnom procese slúžili a slúžia v súčinnosti s odbornou toponomastickou literatúrou ako vhodná báza na analýzy a štúdie, napr. [Horň, 2004], [Horň, 2007], [Horň, 2009a], [Horň, 2009b], [Horň, 2010b], [Horň, 2011], [Horň, 2013], [Horň, 2014a], [Horň, 2014b] a [Horň, 2015]. Časť analýz a štúdií bola venovaná otvoreným nedoriešeným teoretickým problémom odhaleným v štandardizačnom procese, ktoré ako „hodená rukavica“ stoja pred jazykovedcami, napr. [Horň, 1998a], [Horň, 1999a], [Horň, 1999b] a [Horň, 2005a]. V súčasnosti je už tento súbor štandardizovaných geografických názvov k dispozícii aj v elektronickej podobe ovládateľnej počítačom. Súbor štandardizovaných geografických názvov predstavuje relatívne stabilný, uzavretý súbor. Mení sa a meniť sa bude iba zriedkavo. Tento súbor sa postupne rozširuje o názvy z ešte podrobnejšej úrovne - z katastrálnych máp.
Konferencie OSN o štandardizácii geografických názvov prijali zásadu činnosti, aby štandardizácia bola založená na výsledkoch vedy vo vzťahu k jazykovým zákonitostiam a k technickým prostriedkom tvorby toponymických údajov [Horň, 1998b]. Túto zásadu štandardizácie geografických názvov prijala a osvojila si aj Slovenská republika. V zmysle zákona o geodézii a kartografii [Zák, 215/1995, § 18] sú o. i. neprípustné názvy nesídelných geografických objektov, ktoré sú dlhé, pozostávajúce z viac ako troch plnovýznamových slov, názvy urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávne a nepriliehavé na historický vývin územia.
Ťažiskovým krokom štandardizácie každého geografického názvu je rozhodovanie, do akej miery je vhodné a potrebné zistenú lokálnu nárečovú podobu názvu geografického objektu alebo spoločensky nevhodnú podobu názvu prípadne obsahovo nevhodnú podobu názvu alebo gramaticky a pravopisne nesprávne utvorenú podobu názvu upravovať do štandardizovanej podoby [Majt, 1984], [Majt, 1986] a [Majt, 1994]. V období rokov 1947 – 1948 sa uskutočnila rozsiahla celoplošná úprava názvov obcí, ktorej výsledky sa reflektovali vo Vyhláške povereníctva vnútra z 11.6.1948 č. 964 Úradného vestníka o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád. Mnohé teoretické aspekty tejto úpravy sa na odbornom fóre intenzívne diskutovali najmä na 1. slovenskej onomastickej konferencii v Bratislave 4.-6. decembra 1967. Konsenzuálne výsledky tejto často aj kontroverznej odbornej diskusie sa prevzali do neskorších podrobných interných predpisov rezortu geodézie a kartografie regulujúcich štandardizáciu názvov nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných objektov. Podrobná procedúra štandardizácie geografických názvov bola v rokoch 1974 -1994 usmernená internými predpismi a počnúc rokom 1995 predovšetkým všeobecne záväznými právnymi predpismi [Zák 215/1995] a jeho vykonávacou vyhláškou, dnes [Vyhl 300/2009, §§ 14-17]. Podľa nich a podľa interných predpisov na ne nadväzujúcich sa upravovali do štandardizovanej spisovnej podoby:
- nárečové prvky hláskové (napr. Berezovec → Brezovec, Bajarské → Bojarské, Baranč → Branč, Barátska → Bratská, Barkovská stráň → Brekovská stráň, Brodky → Brôdky, Borody → Brody, Čáslov → Čáslav, Čeremošná → Čremošná, Dehetník → Dechteník, Drieňok → Drienok, Dzerava skala → Deravá skala, Garbovec → Hrabovec, Hrábie → Hrabie, Habrovec → Hrabovec, Hrunok → Grúnik, Iľovnica → Ílovnica, Jablonové → Jabloňové, Jasanové → Jaseňové, Jasenok → Jasienok, Jalšiny → Jelšiny, Kadubný → Kadlubný, Kyčera → Kýčera, Luštek → Lúžtek, Lúžie → Lužie, Malé Bardo → Malé Brdo, Mohelka → Mohylka, Mravenčie kruhy → Mravčie kruhy, Na rozcestí → Na rázcestí, Na travnikoch → Na trávnikoch, Agáčina → Agátina, Apátik → Opátik, Piliš → Pleš, Ternovec → Trnovec, Teresťany → Trsťany, Zabrodie → Zábrodie, Čipkové → Šípkové, Čitáre → Štitáre, Somola → Smola, Šefranica → Šafranica, Terebľa → Trebeľa, Vyšné Halmy → Vyšné Chlmy a i.) [Horň, 2005c], [Horň, 2006a] a [Horň, 2006b],
- nárečové prvky gramatické (napr. Pod kyselú vodú → Pod kyslou vodou, V Hubokém → V Hlbokom, Pod huru → Pod horou, Za humny → Za humnami, Medzi vrchami → Medzi vrchmi, Nad cestama → Nad cestami, Stehlíci → Stehlíkovci, Vorotečka → Vrátočká a i.) [Majt, 1977] a [Horň, 2005d],
- pravopisne chybné alebo nesprávne gramaticky utvorené názvy (napr. Prejtianský potok → Prejtiansky potok, Paňkov → Pankov, Klak → Kľak, Sysľova diera → Syslia diera, Vršatecké bradlá → Vršatské bradlá, Kadňanka → Kadnianka, Belské → Belianske, Beskydek → Beskydok, Suchovský háj → Sušiansky háj, Rybô → Rybie, Nižný Chmelenec → Nižný Chmelinec, Vápeník → Vápenník, Viesčanské → Viešťanské a i.),
- prekladom inojazyčných názvov do slovenského jazyka (napr. Vörös ér → Červený kanál, Almás tető → Jabloňový vrch, Rjaba skala → Jarabá skala, Rózsás → Ružová, Galagoňa → Hlohyňa a i.),
- pravopisnou úpravou grafickej podoby inojazyčných názvov (napr. Bucsuháza → Bučuháza, Csótfa → Čótfa, Gyotva → Ďotva, Döndös → Dendeš, Heckerová → Hekerová a i.),
- utvorením nového názvu bez ohľadu na pôvodné znenie názvu v prípade, ak sa inojazyčný názov nedal preložiť do slovenčiny alebo bol inak nevhodný (napr. Malá Žomboj → Malá Železná priepasť),
- úpravou názvu obsahujúceho číslice alebo iné kódové znaky (napr. Machnáč I → Veľký Machnáč, Machnáč II → Malý Machnáč, Hložec I → Predný Hložec, Hložec II → Zadný Hložec a i.),
- utvorením nového názvu v prípade spoločensky alebo inak nevhodného názvu obsahujúceho hanlivé a vulgárne slová, názvu pripomínajúceho osoby alebo inštitúcie, ktoré prejavili nepriateľské zmýšľanie voči nášmu národu a pod. [Majt, 1984] .
- Súbežne sa konfrontáciou dovtedajších podôb názvov na skúmaných mapách s nárečovými lokálne používanými podobami názvov upravovali chybné názvy vydávané v minulosti občas za nárečové podoby. Chybné podoby názvov boli dôsledkom v minulosti necitlivého alebo nekvalifikovaného terénneho zberu informácií alebo chybnej úpravy počas kartografického spracovania mapového produktu (napr. Hninica → Hlinica, Buča → Duča, Búčok → Hučok, Koncový končiar → Koncový košiar, Koža → Kozia, Ostrý hrab → Ostrý hrb, Sapia hora → Capia hora, Mečiare → Močiare, Čerianka → Cerianka, Luhy → Lúky, Černík → Cerník, Bojačie → Bujačie, Výšky → Vŕšky, Kutňa → Kútna).
- Osobitná pozornosť sa v súčasnosti venuje rozsahom extrémne malej množine štandardizovaných geografických názvov, kde sa po štandardizácii týchto názvov konštatuje, že v čase štandardizácie neboli k dispozícii všetky relevantné informácie, kde neboli k dispozícii súčasné vedecké poznatky historických a etymologických štúdií prípadne, kde sa z rozličných dôvodov v etape štandardizácie nepostupovalo dôsledne. Tu sa jednotlivé konkrétne názvy opätovne analyzujú, diskutujú a vo výslednici možno konkrétnu už štandardizovanú podobu geografického názvu výnimočne prehodnotiť a znovu ju v inej, z dnešného pohľadu korektnej, podobe štandardizovať.
- Komplexný obraz o procese štandardizácie vrátane hraníc aplikovaných úprav názvov môže poskytnúť odpoveď na otázku, ktoré zistené podoby názvov boli rezistentné voči diskutovaným úpravám a teda boli zaštandardizované v miestnej nárečovej podobe.
- Neupravovali sa a štandardizovali sa v dovtedajšej nárečovej podobe:
- slovotvorné nárečové podoby, či už išlo o archaizmy, územne obmedzené slová, alebo slová prevzaté z iných jazykov (napr. Hlinište, Strážište, Bučník, Bukovinka, Búč, Chmeľník, Chmelinec, Brezník, Brezniak, Brezovka, Brezovník, Brezenec, Brezovčík, Brezáčky, Brezičník, Brezuľa, Brezie, Hrabec, Hrábok, Hrabíky, Hrabky, Hrabkov, Hrabča, Hrabov, Hrabovík, Hrabovčík, Hrabovník, Hrabinovec, Hrabniaky, Hrabničky, Hrabie, Podhrabie, Záhrabie, Úhrabie) [Horň, 2008],
- slovníkové nárečové podoby, slovníkové archaizmy a územne obmedzené slová (napr. Za palachom, Zelnica, Debra, Šivarná, Magura, Čierťaž, Kýčera, Grúň, Kňahynec, Modlový vrch, Veľký Modlatín, Gbelovka, Bašta, Španica, Dežmáš, Krakov, Dechtárina, Pekelník, Smolák, Strhár, Tovariská),
- do slovenčiny adaptované názvy inojazyčného pôvodu (napr. Za tajchom, Tajch, Tále, Na Šiancoch, Vartovka, Farkaška, Falštín, Rabštín),
- taká podoba nesídelného geografického názvu, ktorá vychádzala z názvu obce (časti obce) „zrelého“ na úpravu, čiže z názvu obce, ktorá na základe dnešného poznania je zrelá na diskusiu o prípadnej úprave; takáto podoba názvu obce je napriek jej problematickosti do času prípadnej budúcej úpravy názvu obce plne rešpektovanou úradnou oficiálnou podobou názvu; podobne sa postupovalo v prípade nesídelného geografického názvu „zrelého“ na úpravu, ak takýto názov vychádzal z názvu chráneného prírodného objektu, prírodnej rezervácie, chráneného územia a pod., ktorý bol sankcionovaný všeobecne právne záväzným predpisom.
Celým procesom štandardizácie sa niesol pokyn postupovať s prípadnými úpravami veľmi citlivo, aby sa neutvorili podoby názvov, s ktorými by mohli miestni používatelia nesúhlasiť, alebo ktorých štandardizované podoby by boli pre laika veľmi „vzdialené“ od nárečovej podoby názvov a teda ťažko prijateľné. V zmysle toho sa neupravovala Bogota (vrch, Slanské Nové Mesto, KS) na Bohatá, Manta (pole, Perín-Chym, KS) a Mánta (pole, Vrakúň, DS) na Mútna, Morotva (kanál a pole, Nesvady, KN), Morotva (pole, Trstené pri Hornáde, KS) a Morotva (pole, Šahy, LV) na Mŕtava, Balaton (pasienok, Hlohovec, HC) a Balatom (kopec, Osľany, PD) do podoby zohľadňujúcej slovný základ blato a i. [Horň, 2009b, s. 24]
V plnom rozsahu boli rešpektované názvy obcí (kompetencia vlády SR) a názvy častí obcí (kompetencia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky), ak sa tieto názvy sekundárne použili v podobe derivátov ako komponenty viacslovných geografických názvov a to napriek tomu, že v jednotlivých prípadoch sa konštatovalo, že najmä podľa najnovších etymologických poznatkov je názov obce utvorený neústrojne a narúša systém názvov obcí. Podľa toho sa neupravovali napr. Staré Drienovo (samota, Drienovo, KA), Drienovec (vodný tok, Drienovec, KS), Jablonovský potok (vodný tok, vojenský obvod Záhorie, MA), Okolo buclovianskeho (pole, Koprivnica, BJ), Silická jaskyňa (jaskyňa, Silica, RV), Hadovská pustatina (pole, Komárno, KN), Jasenov (vrch, Oravská Lesná, NO) do podoby Staré Drieňovo, Drieňovec, Jabloňovský potok, Okolo budslavianskeho, Sedlická jaskyňa, Hodovská pustatina, Jaseňov, lebo boli rešpektované názvy obcí Drienovo (KA), Drienovec (KS), Jablonové (MA), Buclovany (BJ), Silica (RV), názov mestskej časti Hadovce (Komárno, KN) a názov časti obce Jasenovské (Oravská Lesná, NO). V poslednom prípade vznikla paradoxná situácia, keď primárnym názvom je názov vrchu Jasenov, ktorý odovzdal svoj názov sekundárnemu toponymu - názvu časti obce Jasenovské a toto odvozdanie zapríčinilo neskôr „zmrazenie“ nárečovej podoby názvu vrchu proti prípadnej systémovej úprave.
Napriek intenzívnej diskusii nakoniec sa ponechala a teda sa štandardizovala lokálna nárečová podoba tých geografických názvov, ktorých gramatická kategória rodu nebola identická s gramatickou kategóriou apelatíva, s ktorým názvy geneticky pôvodne súviseli. Najčastejšie išlo o prípady, ak pôvodnú slovenskú podobu toponyma (niekedy priamo apelatíva) prebrala maďarčina, hláskoslovne si túto podobu upravila podľa zákonov maďarčiny, táto upravená maďarská podoba bola späť prebratá do slovenčiny, ale tu už táto podoba neprešla prirodzeným vývojom a teda v nárečí ostala zakonzervovaná táto z maďarčiny prevzatá podoba toponyma už s inou gramatickou kategóriou rodu (vzhľadom na zakončenie toponyma a na zaradenie sa do skloňovacieho vzoru); nebola zohľadnená pôvodná podoba slovenského geografického názvu a jeho rodu z obdobia jeho prebratia do maďarčiny. Napr.: Balát (pole, Šurany, NZ), Balát (pole, Veľký Kýr, NZ), Vyšné Balajty (pasienok, Milhosť a Kechnec, KS), a susedné Nižné Balajty (pasienok), Balota (samota, Bohdanovce a Vyšná Myšľa, KS), Balata (pole, Kukučínov, LV) a Za Balatou (les, Borský Mikuláš, SE) neboli upravované podľa slovného základu blato, Dlhý Mlak (les, Starý Smokovec, PP) nebol upravovaný podľa slovného základu mláka, alebo Šándorhalma (pole, Nový Tekov, LV) nebolo upravované podľa slovného základu chlm, podobne Beržeň (pole, Veľký Horeš, TV), Beržeň (les, Skároš, KS) neboli upravované podľa slovného základu breza/ breh, podobne Poronda za Váhom (les a pole, Šúrovce, TT), Pustá Poronda (les, Šúrovce, TT), Poronda (les a pole, Sereď, GA), Porondy (pole, Čata, LV) neboli upravované podľa slovného základu prúd, alebo Burda (geomorfologická jednotka, NZ a LV), Burda (pasienok, Tisovec, RS), Burda (les a lúka, Krajná Bystrá, SK), Burda (vinica, Podlužany, LV), Nižná Burda (samota, Rovné, RS), Vyšná Burda (samota a pasienok, Rovné, RS) neboli upravované podľa slovného základu brdo. [Horň, 2009a, s. 338] a [Horň, 2011]
Slovenská republika sa už dávnejšie prihlásila k cieľom štandardizácie geografických názvov tak, ako ich definovali konferencie OSN o štandardizácii geografických názvov: fixovať jediný spôsob písania názvu každého geografického objektu na základe národnej štandardizácie. Jednotné písanie štandardizovaných podôb geografických názvov prináša úsporu, predchádza prípadným omylom a nedorozumeniam medzi používateľmi týchto názvov, zvyšuje výchovnú, kultúrnu a spoločenskú úroveň obyvateľstva, skvalitňuje informačnú komunikáciu, prispieva k zvýšeniu národnej reprezentácie a zvyšuje medzinárodnú prestíž štátu. Slovenská republika potvrdila v praxi aplikáciu zásady OSN v oblasti štandardizácie geografických názvov: aby štandardizácia bola založená na výsledkoch vedy vo vzťahu k jazykovým zákonitostiam a k technickým prostriedkom tvorby toponymických údajov.
Imrich Horňanský
LITERATÚRA:
[GeogAx, 19xx] Geografické názvy okresu ... A1, A3 – A5, A7 – A14, A16, A19 – A35, A37 – A43 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 1983 – 1994.
[NTbA45, 2001] Názvy trigonometrických bodov z územia Slovenskej republiky A 45. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 2001. 438 s.
[Vyhl 300/2009] Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii, v znení neskorších predpisov.
[Zák 215/1995] Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.
[Horň, 1995] HORŇANSKÝ, Imrich: Druhý významný projekt štandardizácie geografického názvoslovia realizovaný. In: Kultúra slova, 1995, roč. 29, č. 2, s. 78 – 83. ISSN 0023-5202.
[Horň, 1998a] HORŇANSKÝ, I.: Štandardizácia geografických názvov typu Záhumnie. Kultúra slova, Bratislava, ročník 32, 1998, č.1, s. 27-30.
[Horň, 1998b] HORŇANSKÝ, Imrich: 7. konferencia Organizácie Spojených národov o štandardizácii geografických názvov a naša kartografická prax. In: Kultúra slova, Bratislava, ročník 1998, č. 3, s. 146-156.
[Horň, 1999a] HORŇANSKÝ, I. : Konflikt prípon –inec a -ínec v štandardizácii geografických názvov. Kultúra slova, Bratislava, ročník 36, 2002, č. 2, s. 86- 89. ISSN 0023-5202.
[Horň, 1999b] HORŇANSKÝ, I. a SMYČKOVÁ, D. : Príspevok k štandardizácii geografických názvov typu Bučie/Búčie. Kultúra slova, Bratislava, ročník 33/1999, č. 5, s. 274 - 279. ISSN 0023-5202.
[Horň, 2004] HORŇANSKÝ, I.: K hraniciam štandardizácie geografických názvov. Príspevok na konferencii „Jazyková kultúra na začiatku 3. tisícročia“, Bratislava, 9.- 11.9.2004, Bratislava.
[Horň, 2005a] HORŇANSKÝ, Imrich: O konflikte deminutívnych prípon -avka a -ávka/-iavka v štandardizovaných geografických názvoch. Kultúra slova, Bratislava, ročník 2005, číslo 2, s. 82 – 86. ISSN 0023-5202.
[Horň, 2005b] HORŇANSKÝ, Imrich: Poznámky k článku „Príspevok k otázke geografického názvoslovia v Tatrách“. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 51/93, 2005, č. 5, s. 95 - 96.
[Horň, 2005c] HORŇANSKÝ, I.: Slová brod, brázda, brána, vráta a mohyla v slovenských geografických názvoch. Kultúra slova, Bratislava, ročník 39, 2005, č. 4, s. 218 - 231. ISSN 0023-5202.
[Horň, 2005d] HORŇANSKÝ, I.: O štandardizácii jedného typu geografických názvov (typ Vrátočká). Kultúra slova, Bratislava, ročník 2005, číslo 5, s. 266 - 269. ISSN 0023-5202.
[Horň, 2006a] HORŇANSKÝ, I.: K jednému typu geografických názvov (typ Čáslav). Kultúra slova, Bratislava, ročník 2006, číslo 3, s. 152 – 155. ISSN 0023-5202.
[Horň, 2006b] HORŇANSKÝ, I.: Slová brloh, pleš, prieloh a sihla v slovenských geografických názvoch. Kultúra slova, Bratislava, ročník 2006, číslo 5, s. 278 – 287. ISSN 0023-5202.
[Horň, 2007] HORŇANSKÝ, I.: Slovo mláka v slovenských geografických názvoch. Kultúra slova, Bratislava, ročník 41, 2007, č.6, s. 332-335. ISSN 0023-5202.
[Horň, 2008] HORŇANSKÝ, I.: Slová breza a hrab v slovenských geografických názvoch. Kultúra slova, Bratislava, ročník 42, 2008, č.6, s. 328-337. ISSN 0023-5202.
[Horň, 2009a] HORŇANSKÝ, I.: Slová ostrý, tupý a hladký v slovenských geografických názvoch. Kultúra slova, Bratislava, ročník 43, 2009, č.1, s. 21-26. ISSN 0023-5202.
[Horň, 2009b] HORŇANSKÝ, I.: Jedna poznámka ku kategórii gramatického rodu toponým pri štandardizácii slovenských geografických názvov. Kultúra slova, Bratislava, ročník 43, 2009, č. 6, s. 337-341. ISSN 0023-5202.
[Horň, 2010a] HORŇANSKÝ, Imrich: Geografické názvy z územia Slovenska v reflexii slovensko-maďarských vzťahov. S. 54-91. In: Zborník z konferencie „Slováci a ich národné bytie v Európe (Maďarizácia)“, Bratislava, 15.5.2010. 224 s.
[Horň, 2010b] HORŇANSKÝ, I.: O jednej funkcii geografických názvov – lokalizácia objektov s nezreteľným určením. Kultúra slova, Bratislava, ročník 44, 2010, č.1, s. 13-20. ISSN 0023-5202.
[Horň, 2011] HORŇANSKÝ, I.: Poznámky k štandardizácii geografických názvov. Slovenská reč, Bratislava, ročník č. 76, 2011, č. 4, s. 214 - 222.
[Horň, 2013] HORŇANSKÝ, Imrich: Spresnenie lokalizácie vodných tokov Plazov a Dolná s využitím pôvodných katastrálnych máp. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 59/101, 2013, č. 10, s. 266 - 270. ISSN 1805-7446. http://www.egako.eu
[Horň, 2014a] HORŇANSKÝ, Imrich: O geografických názvoch so slovným základom decht a smola. In: Kultúra slova, 2014, roč. 48, č. 4, s. 208 – 216. ISSN 0023-5202.
[Horň, 2014b] HORŇANSKÝ, I.: Geografické názvy z apelatívneho slovného základu pes. Kultúra slova, Bratislava, ročník 48, 2014, č.5, s. 261-268.
[Majt, 1977] MAJTÁN, Milan: Štandardizovanie slovenských geografických názvov a názvy typu Ostrô – Ostré. In: Krásy Slovenska, 1977, roč. 54, s. 517 – 519.
[Majt, 1984] MAJTÁN, Milan: Hranice a perspektívy štandardizácie geografického názvoslovia v SSR. In: 7. kartografická konferencia so zahraničnou účasťou. Vedecko-technickým rozvojom k vyššej kvalite a efektívnosti kartografickej tvorby. Bratislava, Dom techniky ČSVTS v spolupráci so Slovenskou kartografiou, 1984, s. 84-89, rus. res. s. 90.
[Majt, 1986] MAJTÁN, Milan: Metódy a ciele štandardizovania geografického názvoslovia. – In: Jazyková politika a jazyková kultúra. Materiály z vedeckej konferencie konanej v Smoleniciach v Domove vedeckých pracovníkov SAV 17. – 19. apríla 1985. Red. J. Kačala. Bratislava, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave 1986, s. 300 – 310. – Znovu publikované: Kultúra slova, 20, 1986, s. 144 – 150.
[Majt, 1994] MAJTÁN, Milan: Voľnejšie miesta štandardizácie geografického názvoslovia. – In: Spisovná slovenčina a jazyková kultúra. Budmerice, 27. – 29. októbra 1994 (konferenčné materiály). Red. J. Doruľa. Bratislava – Martin, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV – Matica slovenská, 1994, s. 60 – 61.
[Majt, 1998] MAJTÁN, Milan: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava, 1998, Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. 600 s. ISBN 80-224-0530-2.
