Z osudov slovenských geografických názvov (16)

Vývoj názvov obcí na Slovensku po zániku Rakúsko-Uhorska

Nové štátoprávne usporiadanie Slovenska po rozpade Rakúsko-Uhorska prinieslo aj z formálnej stránky zásadnú zmenu v oblasti geografických názvov. Dovtedajšie maďarské názvy obcí (širšie názvy sídelných objektov) i názvy nesídelných objektov z územia Slovenska stratili svoj charakter úradných názvov – endoným a boli preradené do kategórie maďarských vžitých názvov – exoným. V pozícii úradných názvov boli nahradené slovenskými úradnými názvami – endonymami. Proces pokračoval v priebehu 20. storočia ďalej. Väčšina maďarských vžitých názvov a to sídelných aj nesídelných z územia Slovenska (exoným) v závislosti od stupňa frekvencie ich výskytu v spoločenskej komunikácii bola preradená z kategórie súčasných vžitých maďarských názvov do kategórie historických vžitých maďarských názvov. Tento proces pokračuje ďalej. 

Vznik Česko-Slovenska v roku 1918 znamenal pre slovenskú toponymiu, pre slovenskú kultúru i pre slovenské národné povedomie koniec smutného a trpkého obdobia násilnej maďarizácie geografických názvov.    V okamihu vzniku Česko-Slovenska po skončení Prvej svetovej vojny v roku 1918 neexistovali slovenské úradné názvy obci a častí obcí a ani slovenské úradné názvy nesídelných geografických objektov. Na základe bázy údajov z diel J. Lipského a L. Niederleho súpis úradných názvov obcí spracoval B. Haluzický [Majt, 1998, s. 12]. V máji 1921 bol zriadený užší výbor stálej komisie na určenie úradných názvov miest v Česko-Slovenskej republike, ktorého úlohou bolo pripraviť návrh slovenského miestopisného názvoslovia. Jeho členmi boli aj J. Škultéty, F. Houdek, J. Minárik a V. Chaloupecký, ktorí vypracovali návrhy podľa jednotlivých stolíc. V. Chaloupecký vypracoval návrh na slovenské úradné názvy obcí z vtedajšej Bratislavskej, Nitrianskej, Tekovskej a Hontianskej stolice, J. Minárik z Komárňanskej, Trenčianskej, Spišskej a Abovsko-turnianskej stolice, J. Škultéty zo Zvolenskej, Turčianskej, Šarišskej a Zemplínskej stolice. Návrhy sa prerokovali v pléne komisie v rokoch 1925-1926 a realizovali sa v štatistických a administratívnych lexikónoch obcí z roka 1927 a 1936. Okrem týchto oficiálnych miestopisných názvoslovných noriem vyšlo v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia viac neoficiálnych miestopisných slovníkov. [Majt, 1998, s. 13]

Zásadný pozitívny prelom v novovzniknutom Česko-Slovensku sa prejavil následnou úpravou dovtedajších slovenských podôb geografických názvov, v prvom rade, samozrejme z dôvodu najvyššej frekvencie v spoločenskom styku, úpravou názvov obcí a častí obcí (v súčasnej terminológii ich štandardizáciou). Úprava prebehla v réžii dobovej názvoslovnej komisie zloženej najmä z historikov, jazykovedcov a špecialistov na verejnú správu jedným z nasledovných krokov: a) potvrdením dovtedajšieho slovenského názvu (drvivá väčšina prípadov), b) úpravou dovtedajšieho slovenského názvu, ak predstavoval nárečovú podobu odlišnú od želateľnej spisovnej podoby názvu, c) poslovenčením - reslovakizáciou názvov obcí c1) návratom k pôvodným slovenským názvom, ak takéto názvy boli zdokumentované v historických dokumentoch, c2) náhradou za názvy pôvodom maďarské a nemecké ich prekladom do slovenčiny alebo c3) tvorbou nového názvu z inej slovnej bázy ako výsledok inej motivácie pomenovania. Vzhľadom na to, že samotná úprava názvov prebiehala vo viacerých etapách, jednotlivé kategórie úpravy  názvov sa vzájomne kombinovali a na seba nadväzovali. Z pohľadu časovej nadväznosti sa úprava názvov obcí sústredila do niekoľkých etáp: 1. etapa rok 1920, 2. etapa 1927, 3. etapa 1948 (hromadne bolo premenovaných viac ako 700 obcí), 4. etapa 1990. Priebežne dochádzalo k jednotlivým zmenám názvov obcí i v medziobdobiach.

Ilustrácia úpravy názvov obcí a častí obcí po rozpade Rakúsko-Uhorska:

1. potvrdením dovtedajšieho slovenského názvu

a podobne aj Michalovce, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Poltár, Poprad, Považská Bystrica, Prešov, Púchov, Rimavská Sobota, Rožňava, Sabinov, Senec, Senica, Skalica, Snina, Stropkov, Trebišov, Trenčín, Trnava, Turčiansky Svätý Martin, Žarnovica, Žilina,

1. úpravou dovtedajšieho slovenského názvu

c1): reslovakizáciou názvov obcí návratom k pôvodným slovenským názvom, ak takéto názvy boli zdokumentované v historických dokumentoch

c2): náhradou za názvy pôvodom maďarské a nemecké ich prekladom do slovenčiny

c3): tvorbou  nového názvu z inej slovnej bázy

V súbore aktivít úpravy názvov obcí a častí obcí ad c) sa v určitých prípadoch postupovalo nie dostatočne prezieravo a citlivo, pod silným časovým tlakom a na základe nedostatočného vedeckého poznania problematiky. Vyskytli sa aj jednoznačné omyly. Príklady tohto necitlivého alebo chybného postupu: 

• Do roka 1948 obec Šoma (SB), od r. 1948 Drienica na základe mylnej, nevedeckej interpretácie, že názov má pôvod v maďarskom apelatíve som vo význame drieň; názov má pôvod v slovenskom šum, šuma vo význame les (pozri aj súčasné apelatívum v južnoslovanských jazykoch šum) a teda podľa dnešnej úrovne poznania by malo byť Šuma [Maz, 1968, s. 241]. Pozri aj Šumiac (obec, BR), Šumava, Šum, Malý Šum, Veľký Šum (les a vodný tok v katastrálnom území Štrbské Pleso), Šumár (les v Skalici), Šumiak (les v Petrovej, BJ), Šumina (pole v Krupine), Šumecké (les v Šútove, MT), Šumlák (pole v Mýtnych Ludanoch, LV) a susediaci Šumlov (pole v Malom Kiare, LV) a ďalšie. [Horň, 2010, s. 85] a [GeogAx, 19xx].
• Do roka 1948 obec Tormoš (dnes mestská časť mesta Nitra), od r. 1948 Chrenová na základe mylnej, nevedeckej interpretácie, že názov má pôvod v maďarskom apelatíve torma vo význame chren; názov má pôvod v slovenskom trěmъ vo význame veža (13. storočie villa Tremes) a teda podľa dnešnej úrovne poznania by malo byť Tremeš [Vars, 1968, s. 223]; pozri aj Tremisko (les v Turčianskych Tepliciach).
• Do roka 1948 obec Haršag PO), od r. 1948 Záborské na základe mylnej, nevedeckej interpretácie, že názov má pôvod v maďarskom apelatíve hárs vo význame lipa; názov má pôvod v slovenskom osobnom mene Horša (+ sufix –ad ako v osobných menách Belo → Belad, Svor → Svorad) a teda podľa dnešnej úrovne poznania by malo byť Horšadz [Maz, 1968, s. 24] a [Horň, 2010, s. 84]. Pozri aj Horša, mestská časť v Leviciach.
• Do roka 1948 obec Kokyňa (PO), od r. 1948 Trnkov na základe mylnej, nevedeckej interpretácie, že názov má pôvod v maďarskom apelatíve kökény vo význame tŕň; názov má pôvod v slovenskom osobnom mene Koka v historickom apelatíve kok (kopec), z ktorého rozšírením o príponu väčšieho priestoru –ava vzniklo toponymické apelatívum kokava (vo význame hornatý, kopcovitý ráz kraja) [Krajč,  2010, ročník 44, č.  4, s. 234],  a teda podľa dnešnej úrovne poznania malo ostať Kokyňa, podobne ako boh → bohyňa, jask → jaskyňa, hloh → hlohyňa, svätý → svätyňa, trh → trhyňa, Grék → Grékyňa, knieža, kňaz → kňahyňa, kuchať → kuchyňa a ďalej Vlkyňa, Trhyňa,  vrahyňa [Maz, 1968, s. 242] a [Hal, 1968, s. 145]; pozri aj Kokava nad Rimavicou (obec, PT), Kokavka (vodný tok a tiež samota v Kokave nad Rimavicou), Liptovská Kokava (obec, LM), Kokavský potok (vodný tok, LM). [Horň, 2010, s. 84] a [GeogAx, 19xx].
• Do roka 1948 obec Világy (MI), od r. 1948 Svetlice na základe mylnej, nevedeckej interpretácie, že názov má pôvod v maďarskom apelatíve világ vo význame svet; názov má pôvod v apelatíve vilagy z latinčiny (a vo valašskom práve) a teda podľa dnešnej úrovne poznania by malo byť Vilagy [Hal, 1968, s. 145].
• Do roka 1948 obec Kelemeš (PO), od r. 1948 Ľubotice na základe mylnej, nevedeckej interpretácie, že názov má pôvod v maďarskom apelatíve kellemes vo význame príjemný, ľúbezný; názov má pôvod v slovenskom Svätý Klement (v okolí Prešova je doložená obec s neznámou lokalizáciou Sanctus Clemens) a teda podľa dnešnej úrovne poznania by malo byť Klemeš [Maz, 1968, s. 239] v zmysle vývoja Klement → Klemo → Klemeš. Podobný vývoj bol aj v ďalších osobných menách napr. Benedikt → Beňo → Beneš, Valentín → Vaľo → Valeš, Jakub → Jako, Kubo → Jakeš, Kubeš, Tomáš → Tomeš, Alojz → Aleš, Mikuláš → Mikeš, Nikolaj → Nikeš, Demeter → Demo → Demeš, Šebastián → Šebo → Šebeš, Martin → Mareš, Lukáš → Luko → Lukeš, Bartolomej → Bareš. [Horň, 2010, s. 85]
• Do roka 1948 obec Hodos (DS), od r. 1948 Vydrany na základe hrubého omylu pri preklade slovného základu hód = bobor z maďarčiny do slovenčiny; pri úprave došlo k hrubej zámene pomenovania cicavca bobor obyčajný (Castor fiber) za cicavca vydra riečna (Lutra lutra); názov má pôvod v maďarskom apelatíve hód a teda podľa dnešnej úrovne poznania namiesto Vydrany by bolo vhodnejšie [Horň, 2010, s. 86]
• Do roka 1948 samota aj pole Gadóc (dnes v katastrálnom území Komárno), od r. 1948 Hadovce na základe mylnej, nevedeckej interpretácie, že názov má pôvod v slovenskom apelatíve gad/ had (serpentum); názov Hadovce (dnes mestská časť Komárna) má pôvod v slovenskom slovnom základe hod z osobného mena Hodslav, Hodislav, Hodoň (1247 Gothouch, 1268 Kothouch/Gothouch, 1360 Gadouch podobne ako obec (dnes mestská časť) Hody pri Galante, samota Hodovec v Krajnom (MY), pole Hodovce v Krivokláte (IL), vrch  Hodovník, vodný tok a horáreň Hodoň, les Hodislavy, les aj pole Hodková, vodný tok Hodkovec, obec Hodkovce, čes. Hodovice, Hodslavice, Hodonín, poľ. Godowo, srb. Godovo, slovinský Godović [Horň, 2010, s. 86] a [GeogAx, 19xx]. Tomuto prípadu je venovaný aj osobitný príbeh.
• Do roka 1920 Prešporek, Prešporok, od r. 1920 Bratislava na základe nesprávnej rekonštrukcie P. J. Šafárika v podobe Bratislava; táto podoba sa vžila. Názov Bratislava, pôvodne Braslav hrad (rozumej Braslavov hrad) sa v nemeckých zápisoch z roka 907 zapisuje ako Braslavespurch, Brezalauspurc a pod. Na základe dnešného poznania by malo byť Braslava. [Uhl, 1974, s. 115] a [Krajč, 2007, roč. 41, č. 4, s. 218]
• Samotný proces úpravy (v dnešnej terminológii štandardizácie) názvov obcí a názvov častí obcí na úseku úpravy nárečových podôb názvov smerom k ich pospisovneniu prebiehal sčasti nesystematicky, podliehal subjektívnym riešeniam a, pochopiteľne, dobovej úrovni poznania etymológie samotných názvov. Preto z úrovne dnešného poznania konštatujeme, že mohlo sa a malo sa aj v tejto kategórii postupovať pozornejšie a systematicky, aby sa zamedzilo konfliktu medzi identifikačnou funkciou geografického názvu a jeho národno-reprezentačnou funkciou. Z väčšieho počtu príkladov výsledku takéhoto nezásadového postupu na ilustráciu vyberáme:
• Názov obce Brunovce (NM) nemá pôvod v osobnom mene Bruno, ani v prídavnom mene brunátny, ale v historickom apelatíve brna vo význame navlhnutá, vodou presiaknutá pôda, blato a teda malo byť Brnovce. Pozri aj Brnice (obec, od roka 1924 časť obce Liptovská Sielnica), Brnický háj (les a pasienok, LM), Brnický zárubok (les, CA), Brnište (pole a osada, VK), Brništský potok (vodný tok v Hrušove, VK), Brnovo (lúka a pasienok v Revúcej), Brnovské (lúka, RA), Brnovské (lúka, MY), Brnovské (vrch, RK), Brnová (les Ružomberok, RK), Brnošiny (pole, Chtelnica, PN), Brnčina (lúka a pasienok, Šuľa, VK), Brňačka (lúka v Dolnej Mičinej, BB) a ďalšie. Podobne aj české Brno, Brňany. [Krajč, 2007, roč. 41, č. 6, s. 336] a [GeogAx, 19xx].
• Názov obce Bajka (LV) nemá okrem náhodnej zvukovej podoby nič spoločné so slovom bájka, rozprávka. Pôvod názvu obce je v slovách so slovným základom celoslovanského pôvoduboj-, ktoré sú typickým predstaviteľom skupiny geografických názvov s veľmi starým pôvodom. Motivačným prvkom v pomenovacom procese názvu obce Bojka bolo apelatívum bojka (vo význame družina pripravená na obranu a na boj ako lokalita vo vlastníctve alebo v zverenej starostlivosti stredovekých bojovníkov a obrancov (bojcov, bojníkov) alebo priamo sídlo týchto bojovníkov) [Krajč, 2007, roč. 41, č. 4, s. 212]. Názov obce Bajka reflektuje miestnu nárečovú podobu názvu, ktorá je výsledkom systémovej adaptácie pôvodného slovenského názvu Bojka do maďarčiny ako Bajka, a ktorá pri spätnom prevzatí do slovenčiny už neprešla prirodzeným vývojom do podoby Bojka, čiže v procese štandardizácie neprešla sitom pospisovnenia. Nárečová podoba Bajka sa zaužívala a v takejto podobe bola prijatá ako úradný názov obce. Najstaršie písomné dokumenty obsahujúce názov obce svedčia o pôvodnom názve Bojka a o postupnej adaptácii slovenského názvu do maďarčiny: 1275 Boyka, 1286 Bayka, 1302 Boyka, 1863 Bajka [Krajč, 2007, roč. 41, č. 4, s. 212] a [VSO, 1977, 1. diel, s. 116]. Pozri aj názvy mesta Bojnice (PD), obce Bojničky (HC), obce Bojná (TO). Z veľkého množstva slovenských nesídelných geografických názvov so slovným základom boj- na ilustráciu vyberáme: Bojanová (samota v Širkovciach, RS), Bojarky (pole v Šaci, KE), Bojarské (les v Modranoch, KO), Bojčík (pole v Pastovciach, LV), Bojčín (pole v Machulinciach a Topoľčiankach, ZM), Bojčiny (pole v Slepčanoch, ZM), Bojiská (pole v Mikušovciach, IL), Bojkov potok (vodný tok v Hornej Súči, TN), Bojková (les v Jablonici, SE), Bojková (samota v Jablonici, SE), Bojková (les v Hornej Súči, TN), Bojková (samota v Hornej Súči, TN), Pod Bojkovou (výšková kóta v Hornej Súči, TN), Cvik od Bojnej (pole v Tesároch, TO), Bojnianka (vodný tok, TO),  Bojnianska dolina (les v Bojnej, TO), Bojnianske lúky (les v Bojnej, TO), Bojnická hradná jaskyňa (jaskyňa v Bojniciach, PD), Bojnické (pole v Bojniciach, PD),  Bojnický háj (les v Bojniciach, PD), Od bojničianskeho chotára (pole v Dvorníkoch, HC), Bojovište (pole v Žihárci, SA), Nebojsa (les v Častkove, SE), Príboj (les v Krivej, DK), Príboj (osada v Rimavských Zalužanoch, RS) [GeogAx, 19xx], [NTbA45, 2001] a [Horň, 1995].  Podobne aj názov obce Bajč (okres KO) s najstarším písomným dokladom Boych 1312; dnešná podoba Bajč sa vyvinula v staromaďarskom prostredí [Krajč, 2007, roč. 41, č. 3, s. 159].
• Názov obce Solčany (TO) nemá okrem náhodnej zvukovej podoby nič spoločné so slovom soľ ako miestom jej produkcie alebo skladovania. Pôvod názvu obce je v slovách selo (vo význame poľnohospodárska usadlosť, pozostávajúca z pôdy a rozličnej výmery podľa bonity, z domu a dvora, alebo jej časť, ktorú dával zemepán svojim poddaným do užívania) [HSSJ, 2005, 5. diel, s. 234]. Názov obce Solčany reflektuje miestnu nárečovú podobu názvu, ktorá je výsledkom systémovej adaptácie pôvodného slovenského názvu Selčany do maďarčiny ako Szolcsány, a ktorá pri spätnom prevzatí do slovenčiny už neprešla prirodzeným vývojom do podoby Selčany, čiže v procese štandardizácie neprešla sitom pospisovnenia. Nárečová podoba Solčany sa zaužívala a v takejto podobe bola prijatá ako úradný názov obce. Najstaršie písomné dokumenty obsahujúce názov obce svedčia o pôvodnom názve Selčany a o postupnej, relatívne pozdnej, adaptácii slovenského názvu do maďarčiny: 1113 Celsan, 1245 Scelchan, 1337 Scelechen, 1773 Solczany, 1927 Selčany, 1948 Solčany [VSO, 1977, 3. diel, s. 67] a [Kiss, 1998, 2. diel, s. 582]. Pozri aj názvy obcí Seľany (VK), Selce (BB), Selce (PT), Selce (KA), Selec (TN), Selice (SA), Sielnica (ZV). Podobne aj názov susednej obce Solčianky (TO).
• Názov obce Silica (RV) nemá okrem náhodnej zvukovej podoby nič spoločné so slovom silica (vo význame organická látka, prchavá vonná súčasť živice, éterický olej). Pôvod názvu obce je v slove sedlica, sedlište vo význame roľnícka usadlosť, sídlo, osada. Názov obce Silica reflektuje miestnu nárečovú podobu názvu, ktorá je výsledkom systémovej adaptácie pôvodného slovenského názvu Sedlica do maďarčiny, a ktorá pri spätnom prevzatí do slovenčiny už neprešla prirodzeným vývojom do podoby Sedlica, čiže v procese štandardizácie neprešla sitom pospisovnenia. Nárečová podoba Silica sa zaužívala a v takejto podobe bola prijatá ako úradný názov obce. Najstaršie písomné dokumenty obsahujúce názov obce svedčia o pôvodnom názve Sedlica a o postupnej, relatívne neskoršej, adaptácii slovenského názvu do maďarčiny: 1376 Szedlych, 1386 Szedlyche, 1399 Zethlyche a až v roku 1420 Zyliche, 1430 Zylicze, 1773 Silicza, 1920 Silica. [VSO, 1977, 3. diel, s. 28] a [Kiss, 1998, 2. diel, s. 582]
• Názov obce Smilno (BJ) nemá okrem náhodnej zvukovej podoby nič spoločné so slovom smilniť, čiže oddávať sa smilstvu, mať s niekým mimomanželský alebo neprirodzený intímny telesný styk. Pôvod názvu obce je v slove smola s motiváciou pomenovania miesto, lokalita, v ktorej sa získavala, zbierala zo stromov smola, alebo sa vyrábala smola ďalším spracovaním dechtu, alebo priamo lokalita, kde bývali, sídlili ľudia zaoberajúci sa zberom smoly zo stromov alebo výrobou smoly z dechtu. Názov obce Smilno reflektuje miestnu nárečovú podobu názvu, ktorá v procese štandardizácie neprešla sitom pospisovnenia. Nárečová podoba sa zaužívala a v takejto podobe bola prijatá ako úradný názov obce. Tomuto prípadu je venovaný aj osobitný príbeh.
• Názov obce Veľký Pesek (dnes časť obce Sikenica, LV) a názov susednej obce Malý Pesek (dnes časť obce Kukučínov, LV) konzervujú systémovú adaptáciu pôvodného slovenského názvu Piesok do starej maďarčiny, ktorá bola neskoršie spätne prevzatá do slovenčiny s tým, že už neprešla prirodzeným vývojom do svojej pôvodnej podoby. Podľa toho by malo byť Veľký Piesok a Malý Piesok. Pozri: 1295 Pescech, 1324 Pezek, 1497 Naghpezek, 1773 Nagy-Peszek, 1920 Veľký Pesek, dnes Veľký Pesek, obec, od. r. 1960 časť obce Sikenica. Podobne: 1324 Kys Peszek, 1920 Malý Pesek. dnes Malý Pesek, obec, od r. 1960 časť obce Kukučínov.
• Pôvod názvu obce Tročany (BJ) má spojitosť so zasvätením kostola Svätej trojici (1277 Villa Sanctae Trinitatis), preto by malo byť Trojičany. Dnešný gréckokatolícky kostol je postavený na mieste staršieho kostola z prelomu 15. a 16. storočia. Záznam z roka 1346 zachytáva ešte podobu Troycha, a až neskôr sa objavuje nárečový tvar Tročany; podobne aj v období 1920-1927 bol úradný názov obce Trojčany. [Vars, 1968, s. 223] a [VSO, 1977, 3 diel, s. 198]
• Názov obce Stročín (SK) predstavuje hybridný názov zo spojenia slovenského slovného základu straka a jeho ukrajinského náprotivku soroka; podoba Stročín bola ovplyvnená nárečovým prostredím. Podľa toho by malo byť Stračín, Stračina, o čom svedčia aj najstaršie písomné doklady  názvu obce: 1317 Strachyna (čítaj Stračina), 1414 Oostrachina, 1427 Struchina a až 1618 sa objavuje podoba Sztrocsin. [Maz, 1968, s. 246] a [VSO, 1977, 3. diel, s. 99] Motiváciou názvu je buď apelatívum straka (vo význame vták, spevavec z čeľade krkavcovitých, vedecky pica pica), alebo osobné meno tohto znenia; objavila sa aj úvaha o pôvode názvu obce Stročín z názvu Stratená. Pozri aj geografické objekty Straka (les, TV), Strakačky (sad, BN), Strakov (les, BJ), Strakov (osada, RK), Strakov potok (BR), Strakov vrch (vrch, NO), Strakovci (osada, MY), Strakovci (osada, PU), Strakovo (lúka, BR), Strakovo pole (les, RS), Strakovské (pole, PO),  Strakovské (pole HC), Straková (les, RO), Straková (lúka, RO), Straková (dolina, BR), Straková (les, BB), Strakošovci (osada, BY), Malý Stračovec (pole, TN), Na Stračej (ML), Pod Stračinou (pole, RA), Stračaník (les a vodný tok, BR), Stračia cesta (pole, VK), Stračia dolina (pole, NZ), Stračia priepasť (jaskyňa, RO), Stračie (pole, RA), Stračie (pole, SA), Stračina (vrch a hrebeň, RA), Stračinec (vrch, BY), Stračiny (pole, LV)  a ďalšie [GeogAx, 19xx].
• Niekdajšia samostatná obec Trepec bola v roku 1960 zlúčená do obce Kvakovce (VT) ako jej súčasť (obec Trepec s výnimkou kostola bola zatopená vodnou nádržou Domaša, ktorej výstavba bola skončená 1967). Pôvod názvu časti obce Trepec nemá nič spoločné so slovesom trepať (vo význame prudko kývať, mykať, hádzať, trepotať alebo prudko udierať, búchať, tĺcť, trieskať), ale je spojený so slovným základom treb-, ktorý má súvis so starodávnym celoslovanským slovom ←*tríbiť ←*trěbiti vo význame 1. čistiť, mýtiť, 2. prinášať obete, obetovať. V pomenovacom procese toponým, v ktorých slovnom základe sa vyskytuje slovo trebiti, motivačným prvkom bolo miesto, lokalita získania pôdy na poľnohospodársku činnosť alebo na osídlenie pôvodne krovinatej a lesnej pôdy pálením, čistením a klčovaním aj s koreňmi, vytrhávaním rastlín aj s koreňmi, vykopávaním drevín s koreňmi. Menej frekventovaným motivačným prvkom sa ukazuje pomenovanie miesta spojeného so slovanským slovom trěba vo význame pohanská obeta. Názov obce Trepec s p je dôsledkom nepriamych pádov slovenského skloňovania Trebš/ Trebč/ Trebt, čiže foneticky Trepš/ Trepč/ Trept, so súbežnou stratou súvislosti s pôvodným významom apelatívneho slovného základu trebiti vo vedomí miestneho obyvateľstva. Podľa toho malo byť Trebec. Nárečový tvar Trepec sa zaužíval a stal sa úradným názvom. Správnosť etymológie názvu obce zo slovného základu treb- potvrdzuje aj najstarší písomný doklad 1410 Trebech, ako aj maďarský názov obce Kisterebes, doslovný preklad Malý Trebišov. V roku 1773 sa objavuje podoba Trepecz. [Kiss, 1998, 2. diel, s. 639] a [Majt, 1998, s. 153] a [VSO, 1977, 2. diel, s. 123] Pozri aj názvy obcí Trebostovo, Trebichava, Trebatice, Trebejov, Trebeľovce, Trebišov, Trebušovce a značný počet názvov nesídelných geografických objektov zo slovného základu treb- [Horň, 2015, s. 133-138].

Uvedená analýza vybraných názvov obcí, ktoré konzervujú nárečové podoby názvov, ponúka úvahu o možnej úprave týchto názvov do podôb rešpektujúcich spisovný úzus a zároveň rešpektujúcich pôvod názvov. Takáto zmena je plne v rukách obyvateľov obce a predpokladá zdôvodnenú písomnú žiadosť obyvateľov obce. Názvy obcí určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky nariadením so súhlasom obce podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení [Zák 369/1990, § 1a].

Absolútne nepochopenie národno-reprezentatívnej funkcie geografického názvu alebo jej ignorovanie možno ilustrovať na čerstvom príbehu názvu obce Močenok (SA). Názov obce, ktorého písomné podoby v slovenských pomeroch siahajú do rekordne dávnych časov, a mal by byť preto osobitne chránený ako najvyšší klenot kultúrneho duchovného dedičstva, prešiel nasledovným vývojom: 1113 Mussenic, ďalej Muchonok, Muchinuk, Muchnuk, Muctynic, Machouek, Mochunuk, Mochonok, Muchenik, 1992 Močenok, 1948 Mučeníky, 1951 Sládečkovce (podľa osobného mena účastníka roľníckeho štrajku v roku 1922, ktorý na následky strelného poranenia zahynul), 1990 Močenok (návrat k pôvodnému názvu v eufórii novozískanej slobody a obnovenej demokracie na základe požiadavky obce sic!). Podoba Močenok je síce nárečová, je legitímna a demokraticky prijatá, ale nedostatočne plní národno-reprezentatívnu funkciu. Je to systémová adaptácia pôvodného slovenského názvu Mučeník(y) do starej maďarčiny podľa modelu : stolník → asztalnok, zlatník → zalatnok, bojník → bajnok, černík → csernok, dvorník → udvarnok uplatňujúca sa aj v apelatívach aj v propriách.

Imrich Horňanský

LITERATÚRA :

[GeogAx, 19xx] Geografické názvy okresu ... A1, A3 – A5, A7 – A14, A16, A19 – A35, A37 – A43 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 1983 – 1994.

[HSSJ, 2005] Historický slovník slovenského jazyka I - VI. Bratislava: Veda vydavateľstvo SAV 1991 - 2005. ISBN 80-224-0378.4.

[NTbA45, 2001] Názvy trigonometrických bodov z územia Slovenskej republiky A 45. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 2001. 438 s.

[VSO, 1977] Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I – III. Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1977. 71-071-77.

[Zák 369/1990] Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

[Hal, 1968] HALAGA, O. R.: Tzv. „etnické“ miestne názvy a „Maďari“ v stredovekom Šariši. In: 1. slovenská onomastická konferencia, Bratislava, 4.-6. decembra 1967. Zborník. Redigoval Vincent Blanár a Milan Majtán. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Slovenská onomastická konferencia pri vedeckom kolégiu jazykovedy SAV, Bratislava 1968.

[Horň, 1995] HORŇANSKÝ, Imrich: Druhý významný projekt štandardizácie geografického názvoslovia realizovaný. In:  Kultúra slova, 1995, roč. 29, č. 2, s. 78 – 83. ISSN 0023-5202.

[Horň, 2010] HORŇANSKÝ, Imrich: Geografické názvy z územia Slovenska v reflexii slovensko-maďarských vzťahov. S. 54-91. In: Zborník z konferencie „Slováci a ich národné bytie v Európe (Maďarizácia)“, Bratislava, 15.5.2010. 224 s.

[Horň, 2015] HORŇANSKÝ, Imrich: O geografických názvoch so slovným základom treb- a boj (1. časť). Kultúra slova, Bratislava, ročník 49, 2015, č. 3, s. 133-138. ISSN 0023-5202;  a (2. časť) Kultúra slova, Bratislava, ročník 49, 2015, č. 4, s. 201-208. ISSN 0023-5202, MIČ 49 300.

[Kiss, 1998] KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest, Akadémiai kiadó, 1998. 821 + 822 s. ISBN 963 05 4567 5(3).

[Krajč, 20xx] KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (1-53). In: Kultúra slova, 2007-2015, roč. 41-49. ISSN 0023-5202.

[Majt, 1998] MAJTÁN, Milan: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava, 1998, Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. 600 s. ISBN 80-224-0530-2.

[Maz, 1968] MAZÚR, S.: Poznámky k celoslovenskej úprave miestnych názvov z roku 1948 so zameraním na miestne názvy bývalého Prešovského kraja. In: 1. slovenská onomastická konferencia, Bratislava, 4.-6. decembra 1967, s. 238-249. Zborník. Redigoval Vincent Blanár a Milan Majtán. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Slovenská onomastická konferencia pri vedeckom kolégiu jazykovedy SAV, Bratislava 1968.

[Uhl, 1974] UHLÁR, Vlado: Miestne názvy z osobných mien. In:  Kultúra slova, 1974, roč. 8, č. 4, s. 111 – 117.

[Vars, 1968] VARSÍK, B.: K zmenám miestnych názvov na Slovensku. In: 1. slovenská onomastická konferencia, Bratislava, 4.-6. decembra 1967. S. 217-226. Zborník. Redigoval Vincent Blanár a Milan Majtán. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Slovenská onomastická konferencia pri vedeckom kolégiu jazykovedy SAV, Bratislava 1968.

• Predch.
• Nasl.