Z osudov slovenských geografických názvov (14)
Sú politické tlaky na zmeny geografických názvov obmedzené iba na strednú Európu?
V časti venovanej geografickým názvom a politickým tlakom na ich zmeny sme na základe troch príbehov (príbehy troch názvov najdôležitejších vrchov vo Vysokých Tatrách: Gerlachovského štíta, Kriváňa a Rysov vo Vysokých Tatrách) ilustrovali aktivity súvisiace s touto problematikou v našej časti strednej Európy. V rámci voľnej rozpravy bola položená na diskusný stôl otázka, či takéto tlaky boli obmedzené iba na našu časť Európy s jej pohnutou históriou a vzájomne prepletenými a na časovej osi sa meniacimi vzťahmi na úrovni štátnych a administratívnych hraníc, etnických vzťahov a vojnových udalostí. Hneď na úvod treba povedať, že samozrejme, vôbec nešlo o nejaké stredoeurópske špecifikum, ale tieto politicky podmienené vzťahy a ich reflexiu v geografických názvoch možno zovšeobecniť. Niekoľkými úvahami sa pokúsime túto skutočnosť ponúknuť vnímavému čitateľovi.
Hlavnou funkciou geografického názvu je jazykovými prostriedkami jednoznačne, stručne a jasne určiť, identifikovať a individualizovať geografický objekt a tým umožniť a zľahčiť orientáciu na mape, orientáciu v teréne a vo všeobecnosti aj spoločenskú komunikáciu. Túto hlavnú funkciu môžeme pomenovať ako funkcia nezameniteľnej identifikácie - individualizácie geografického objektu. Samozrejme, geografický názov je nositeľom aj viacerých ďalších funkcií, z ktorých ako ťažisko našich úvah sme zámerne vybtrali funkciu kultúrnu, výchovnú a didaktickú, ktorú môžeme označiť ako národnoreprezentatívna (štátnoreprezentatívna) funkcia. Hlavná, individualizačná funkcia, i kultúrno-reprezentačná funkcia musia byť vo vzájomnej korelácii, lebo iba ich synergickým účinkom sa dosiahne optimálny stav podoby a funkčnosti geografických názvov pre spoločnosť. Plnenie identifikačnej funkcie si vyžaduje na jednej strane stabilizovať podobu geografických názvov, nemeniť ich podobu a na druhej strane plnenie kultúrnej, štátnoreprezentačnej funkcie, tlačí na taký charakter procesu štandardizácie geografických názvov s ich zmenami a taký charakter novej štandardizácie, ktorý korešponduje s požiadavkami štátu, národného presvedčenia, alebo náboženského vyznania alebo štátnej ideológie. V tomto smere, ak sa prekročí vedecky zdôvodnená hranica priorizácie ideologických požiadaviek štandardizácie geografických názvov, môžu byť geografické názvy, resp. ich zmeny, aj politicky zneužité na dosahovanie jednotlivých politických cieľov smerovaných na konkrétnu geografickú lokalitu. Príkladov na takýto, zo spoločenského hľadiska pozitívny, ale aj negatívny, vývoj v oblasti štandardizácie geografických názvov možno uviesť mnoho.
Osobitnú skupinu geografických objektov tvoria objekty, ktorých názvy sú intenzívne spojené so skupinovou ideológiou, spoločenským presvedčením, náboženským a národným cítením alebo s ideovo-politickou orientáciou. Ak zoskupenie geografických názvov s takýmto charakterom je v menšine, alebo dokonca vôbec nie je prítomné, a spoločnosť cíti potrebu zvýrazniť prítomnosť takéhoto charakteru geografických názvov v živote spoločnosti, a tým prezentovať aj plánovaný, cieľový charakter spoločnosti, môže sa programovo a systematicky v procese novej štandardizácie novými názvami charakter názvov dopĺňať, ovplyvňovať a meniť. Do špeciálneho ohniska pozornosti sa dostávajú dotknuté geografické objekty so svojimi názvami, ak sa stali symbolom takejto skupinovej alebo štátnej ideológie, presvedčenia. Bývajú to najmä názvy najvyšších vrchov, iných významných symbolických geografických objektov, hlavných miest krajín i názvy samotných krajín. Názvy takýchto geografických objektov sú sankcionované buď osobitnou ochranou, alebo osobitnou potrebou svojej zmeny. Tento proces s jeho priebežnými výsledkami zilustrujeme niekoľkými príkladmi z čerstvej histórie nášho blízkeho okolia, z ktorých priezračne vidno dobovú politicky podmienenú motiváciu regulácie geografických názvov:
Sankt-Peterburg (druhé najväčšie mesto Ruskej federácie, založené v roku 1703) bol v rokoch 1914-1924 premenovaný na Petrograd a v rokoch 1924-1991 (podľa ruského marxistického revolucionára V. I. Lenina) na Leningrad; od roka 1991 opäť Sankt-Peterburg.
Jekaterinburg (ruské mesto na Urale) bol v rokoch 1924-1991 premenovaný (podľa ruského marxistického revolucionára J. M. Sverdlova) na Sverdlovsk; od roka 1991 opäť Jekaterinburg.
Ašchabad (hlavné mesto Turkménska) bol v roku 1919 premenovaný na Poltorack (podľa revolucionára Poltorackého) a v roku 1927 opäť na Ašchabad.
Sarepta (mesto vo Volgogradskej oblasti Ruskej federácie) bola v roku 1920 premenovaná na Krasnoarmejsk (na počesť víťazstva červenoarmejcov nad bielogvardejcami; tento názov nesie doteraz).
Integráciou viacerých obcí v Luhanskej oblasti na Ukrajine vzniklo v roku 1938 mesto Sverdlovsk (tento názov nesie doteraz).
Kainsk (mesto v Novosibirskej oblasti Ruskej federácie) bol v roku 1935 premenovaný na Kujbyšev (podľa sovietskeho politika V. V. Kujbyševa; tento názov nesie doteraz).
Samara (mesto na brehoch Volgy; šieste najväčšie mesto Ruskej federácie) bola v rokoch 1935-1990 premenovaná na Kujbyšev; od roka 1991 opäť Samara.
Spassk-Tatarskij (mesto v Tatarstane, Ruská federácia) bol v roku 1926 premenovaný na Kujbyšev a v roku 1991 na Bolgar (tento názov nesie doteraz). Aj arménske mesto Haghartsin nieslo v minulosti názov Kujbyšev.
Sudostroj (mesto v Archangelskej oblasti Ruskej federácie) bol v rokoch 1938-1957 premenovaný (podľa sovietskeho politika a diplomata V. M. Molotova) na Molotovsk a v roku 1957 na Severodvinsk.
Gjumri (tretie najväčšie mesto v Arménsku) bolo v rokoch 1924-1990 premenované na Leninakan; od roka 1990 opäť Gjumri/ Gyumri.
Caricyn (založený v roku 1598) bol v rokoch 1925-1961 premenovaný (podľa sovietskeho štátneho a straníckeho činiteľa J. V. Stalina) na Stalingrad a v roku 1961 na Volgograd (tento názov nesie doteraz).
Pišpek (hlavné mesto Kirgizska) bol v rokoch 1926-1991 premenovaný (podľa sovietskeho boľševického veliteľa M. V. Frunzeho) na Frunze a v roku 1991 na Biškek (tento názov nesie doteraz). Osobné meno Frunze sa objavilo v názvoch mesta v Tadžikistane, v Kazachstane, v Azerbajdžane, v Kirgizsku a v názve viacerých miest v Ruskej federácii.
Dušanbe (hlavné mesto Tadžikistanu) bolo v rokoch 1929-1961 premenované na Stalinabad; od roka 1961 opäť Dušanbe.
Vladikavkaz (hlavné mesto Severného Osetska) bol v rokoch 1931-1944 a opäť v rokoch 1954-1990 premenovaný (podľa ruského revolucionára G. K. Ordžonikidzeho) na Ordžonikidze; od roka 1991 opäť Vladikavkaz.
Sušenskaja (mesto v Ingušsku, Ruská federácia) bola v roku 1852 premenovaná na Slepcovskaja (podľa generála Slepcova) a v roku 1939 na Ordžonikidzevskaja (tento názov nesie doteraz).
Pokrovsk (mesto v Saratovskej oblasti v Ruskej federácii) bol v roku 1931 premenovaný na Engeľs (podľa marxistického filozofa F. Engelsa; tento názov nesie doteraz).
Najvyšší vrch niekdajšieho Sovietskeho zväzu a dnes Tadžikistanu (7495 m n. m.) niesol v rokoch 1932-1962 názov Pik Stalina, v rokoch 1962-1998 Pik Kommunizma a od roka 1998 má názov Qullai Ismoili Somonij (tadžicky), Pik Ismoil Somoni (rusky).
Jeden z najvyšších vrchov niekdajšieho Sovietskeho zväzu ležiaci na hranici Kirgizska a Tadžikistanu (7134 m n. m.) do roka 2006 niesol názov Pik Lenina (rusky), Lenin Čokusu (krigizsky), Qullai Lenin (tadžicky) a v roku 2006 bol premenovaný na Pik Abuali ibni Sino (kirgizsky) a Qullai Abualij ibni Sino (tadžicky) s motiváciou pomenovania podľa perzského filozofa Avicennu v tadžickej ortografii.
Luhansk (mesto vo východnej Ukrajine) bol v rokoch 1935-1958 a opäť v rokoch 1970-1990 premenovaný (podľa sovietskeho politika K. J. Vorošilova) na Vorošilovgrad; od roka 1991 opäť Luhansk.
Perm (mesto v severovýchodnej časti európskeho Ruska) bol v rokoch 1940-1957 premenovaný na Molotov; od roka 1957 opäť Perm.
Königsberg (mesto v niekdajšom Východnom Prusku, dnes hlavné mesto Kaliningradskej oblasti v Ruskej federácii) bol v roku 1946 premenovaný (podľa sovietskeho politika a štátnika M. I. Kalinina) na Kaliningrad (tento názov nesie doteraz).
Schönbusch (mestská časť Kaliningradu v niekdajšom Východnom Prusku, dnes v Ruskej federácii) bol v roku 1946 premenovaný na Dimitrovo (podľa bulharského komunistického politika G. Dimitrova; tento názov nesie doteraz).
Bokellen (sídlo v Kaliningradskej oblasti v Ruskej federácii) bol v roku 1947 premenovaný na Frunzenskoe (tento názov nesie doteraz). Aj Puľgon (mestečko v Kirgizsku) bol v minulosti premenovaný na Frunzenskoe.
Na mieste troch dedín v južnom Bulharsku bolo v roku 1947 založené moderné mesto Dimitrovgrad (tento názov nesie doteraz). Mestečko Caribrod v juhovýchodnom Srbsku bolo v roku 1951 premenované na Dimitrovgrad (tento názov nesie doteraz). Mesto Melekess v Uľjanovskej oblasti v Ruskej federácii bolo v roku 1972 premenované na Dimitrovgrad (tento názov nesie doteraz).
V Azerbajdžane boli pred rokom 1999 dokonca 4 obce s názvom Leninabad, od roka 1999 premenované na Yeni yol, Tekle, Sanqalan a Karimbeyli a v Tadžikistane do roka 1991 bol tiež Leninabad, od 1991 Khujand.
Podgorica (hlavné mesto Čiernej Hory) bola v rokoch 1946-1992 premenovaná (podľa juhoslovanského komunistického politika J. B. Tita) na Titograd; od roka 1992 opäť Podgorica.
Varna (tretie najväčšie mesto v Bulharsku) bola v rokoch 1949-1956 premenovaná na Stalin; od roka 1956 opäť Varna.
Gerlachovský štít (najvyšší vrch niekdajšieho Česko-Slovenska) bol v rokoch 1949-1959 premenovaný na Stalinov štít; od roka 1959 opäť Gerlachovský štít. Tento geografický objekt má omnoho staršie skúsenosti s premenovaním na pamätný názov. V minulosti niesol názov o. i. aj Štít Františka Jozefa i Štít legionárov; tejto problematike venujeme osobitný príspevok.
České mesto Zlín (krajské mesto v niekdajšom Česko-Slovensku) bolo v rokoch 1949-1989 premenované (podľa česko-slovenského komunistického politika K. Gottwalda) na Gottwaldov; od roka 1990 opäť Zlín.
Dunapentele (mestečko v Maďarsku) bolo v rokoch 1951-1961 premenované na Sztálinváros a v roku 1961 na Dunaújváros.
Katovice (hlavné mesto Sliezskeho vojvodstva v Poľsku) boli v rokoch 1953-1956 premenované na Stalinogród; od roka 1956 opäť Katovice.
Chemnitz (mesto v Sasku v Nemecku) bol v rokoch 1953-1990 vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike premenovaný (podľa komunistického filozofa K. Marxa) na Karl-Marx-Stadt; od roka 1991 opäť Chemnitz.
Aj v ďalších krajinách bol aplikovaný model pamätných názvov pre geografické objekty. Náhodným výberom ilustrujeme: Saigon (najväčšie mesto vo Vietname) v roku 1976 premenovaný (podľa vietnamského revolucionára a komunistického politika) na Thanh pho Ho Chi Minh (vietnamsky), Ho Chi Minh City (anglicky). Kinshasa (hlavné mesto Konžskej demokratickej republiky) v roku 1885 premenovaná na Léopoldville (podľa belgického kráľa Leopolda II.) a po dekolonizácii 1966 opäť Kinshasa. Elisabetville (mesto v Konžskej demokratickej republike založené v roku 1909 a nazvané podľa belgickej kráľovnej) bolo v roku 1966 premenované na Lubumbashi. Georgia (členský štát USA) bola v roku 1732 nazvaná podľa britského kráľa Juraja II. (tento názov nesie doteraz). Banjul/ Bandžul (hlavné mesto Gambie) bol v roku 1816 premenovaný na Bathurst (podľa lorda Henryho Bathursta, britského štátneho sekretára pre kolónie) a od roka 1973 opäť Banjul/ Bandžul. [Lutt, 1976]
Tu prezentovaný súbor prípadov, v ktorých sa aplikovala ideovo-politická motivácia úradnej zmeny štandardizovaného geografického názvu (pamätné názvy) je iba ilustratívnym súborom. Obraz o rozsahu použitia tejto aktivity v aplikačnej praxi treba rozšíriť o rozsiahly počet pomaly všetkých miest Sovietskeho zväzu v rokoch 1918-1989 a ďalších socialistických štátov v rokoch 1949-1989, v ktorých vždy vybrané významnejšie ulice, námestia, aleje, nábrežia a pod. niesli mená vybraných politických, štátnych a vojenských dejateľov (reprezentantov) a vybraných historických udalostí z histórie a prítomnosti Sovietskeho zväzu. Samozrejme, ďalšie socialistické štáty rozšírili sortiment osôb i udalostí, ktoré sa stali základom pamätných názvov o prvky z vlastnej histórie i prítomnosti.
Spoločenskú klímu v niekdajšom Sovietskom zväze v závere tridsiatych rokov dvadsiateho storočia, keď vrcholila aktivita s premenúvaním geografických názvov, najmä miest, s motiváciou využitia osobného mena vrcholových politických, štátnych a vojenských dejateľov (reprezentantov) z vlastnej histórie a prítomnosti a tým prejavenia holdu ich politickému pôsobeniu, výstižne charakterizuje dobový vtip. Vtip je konštruovaný na klasickej zámene primárneho a sekundárneho, na zámene príčiny a následku: Sovietsky revolucionár, politik, filozof, marxistický teoretik, člen politbyra, najvplyvnejšieho grémia Komunistickej strany Ruska, Nikolaj Ivanovič Bucharin (1861-1938) na rokovaní politbyra vyčítal J. V. Stalinovi, že s premenúvaním najmä významných miest sa už zašlo priďaleko, neslúži to veci a história to odsúdi ako pomýlený kult osobnosti. V situácii, keď skoro každý z vrcholových politických dejateľov Sovietskeho zväzu okrem samotného Bucharina už bol „zvečnený“ v názve aspoň jedného významného mesta, Bucharinovi Stalin odpovedal: „Súdruh Bucharin, ale my sa predsa nehneváme, že ty máš priezvisko Bucharin.“. (Buchara, uzbecky Buxoro, významné historické mesto a piate najväčšie mesto v Uzbekistane).
Napriek svojej obľúbenosti kategória pamätných geografických názvov (názvy geografických objektov, ktoré nesú v sebe osobné meno, alebo pomenovanie významnej historickej udalosti – revolúcia, povstanie, vojna, zaujatie vlasti a pod.) je spojená s jedným špecifickým prvkom, ktorý môže produkovať problémy. Po zmene politického režimu, prípadne po „padnutí do nemilosti“ politického dejateľa, štátnika, revolucionára, vojvodcu, ktorého osobné meno bolo zakomponované do geografického názvu, dochádza pochopiteľne k premenovaniu takýchto geografických objektov, k reštandardizácii, čiže novej štandardizácii názvov. Táto skutočnosť negatívne narúša potrebnú stabilitu systému geografických názvov, ktorá je jednou z dôležitých požiadaviek funkčnosti systému. S problematikou využitia pamätných geografických názvov sa opakovane zaoberali aj vrcholné orgány medzinárodnej štandardizácie geografických názvov a to periodické Konferencie Organizácie Spojených národov pre štandardizáciu geografických názvov a ich hierarchicky nižšie rokovania Skupiny expertov OSN pre geografické názvy (UNGEGN). V poradí VIII. konferencia OSN pre štandardizáciu geografických názvov v roku 2002 v Berlíne, Nemecko, prijala k tejto téme uznesenie č. 2:
VIII / 2 Prax pamätných názvov pre geografické objekty
Konferencia,
- berúc na vedomie, že používanie mien osôb alebo názvov udalostí na označenie geografických objektov na pamätné účely alebo ako zemepisné pripomenutie predstavuje aktívnu prax,
- uznávajúc, že priradenie osobného mena v podobe názvu geografickému objektu počas života alebo krátko po úmrtí človeka je rozšírenou praxou,
- pripomínajúc, že počas rokovania v roku 1960 Skupina expertov OSN pre geografické názvy (UNGEGN) uznala, že pomenovanie alebo premenovanie geografického objektu zahrňujúceho v názve meno žijúcej osoby môže byť zdrojom problémov,
- uznávajúc, že takáto prax je všeobecne nevýhodná, pretože tento typ pomenovania podlieha postupným zmenám neodporúčaným konferenciou,
- upozorňuje, že existuje malý návod na prax prijímania osobného mena počas životnosti alebo krátko po smrti osoby ako súčasti geografického názvu,
- odporúča, aby príslušné národné názvoslovné autority odrádzali od využívania osobných mien na určenie geografických objektov v priebehu životnosti danej osoby;
- tiež odporúča, aby príslušné národné názvoslovné autority zahrnuli do svojich pokynov a usmernení jednoznačné vyjadrenie k dĺžke čakacej doby (po úmrtí osoby), ktorú chcú ustanoviť, aby sa mohol použiť pamätný názov. [Konf, 2002] a [Horň, 1998]
Súčasná aplikačná prax Slovenska aj v kategórii názvov obcí a častí obcí aj v kategórii nesídelných geografických názvov nemá problém s pamätnými geografickými názvami, ktoré by boli motivované osobným menom žijúcej osoby a teda odporúčanie Konferencie OSN č. VIII/2 pre štandardizáciu geografických názvov po roku 2002 plní.
Imrich Horňanský
LITERATÚRA:
[Konf, 2002] Draft resolutions of the Eigth United Nations Conference on the Standardization of Geographical Names, E/CONF.94/L.3, Distr. Limited, 4 September 2002. Original: English. Berlin, 27 August – 5 September 2002.
[Horň, 1998] HORŇANSKÝ, Imrich: 7. konferencia Organizácie Spojených národov o štandardizácii geografických názvov a naša kartografická prax. In: Kultúra slova, Bratislava, ročník 1998, č. 3, s. 146-156.
[Lutt, 1976] LUTTERER, Ivan, KROPÁČEK, Luboš a HUŇÁČEK, Václav: Původ zeměpisných jmen. Praha, Mladá fronta, 1976. 301 s. 23-026-76.
