Z osudov slovenských geografických názvov (5)

O geografických názvoch z osobného mena Mojtech

V mnohých kultúrach vrátane našej kultúry v strednej Európe pomenovania osôb v svojej pôvodnej podobe v staroveku i v počiatkoch stredoveku boli prehlásením alebo želaním vyjadrujúcim vlastnosti nositeľa mena.

Pomenovania osôb boli často spojené s duchovným a náboženským presvedčením a tradíciami vlastnej kultúry.

Postupným vývojom sa z takmer bezhraničných možností pomenovania osôb ustálil určitý súbor používaných mien, ktorý, samozrejme, aj naďalej podliehal rozširovaniu i zužovaniu sortimentu. Postupne tieto pomenovania nadobudli charakter ozajstných mien. Aj keď si ľudia ešte uvedomovali ich pôvodný význam a nechávali sa ovplyvňovať pri výbere mien a ich prideľovaní týmto pôvodným významom, postupne sa väzba na pôvodný význam slova vytrácala až úplne zanikla. Bolo to spôsobené aj vývojom jazyka i vývojom výslovnosti samotných mien. Do prijatia kresťanstva v závere prvého tisícročia a začiatkom druhého tisícročia sortiment mien v našich podmienkach mal charakter výlučne slovanský. Slovania pred prijatím kresťanstva pôvodne používali jednomennú sústavu, pričom meno bolo utvorené z apelatíva - všeobecného podstatného mena (Uzda, Koza, Strmeň, Čakan, Kuna, Vlas a i.); do 12. – 13. storočia mali tieto mená medzi poddanými prevahu a neboli výnimočné ani v šľachte. Vývojovo mladšie zložené slovanské mená svedčili o šľachtickom pôvode nositeľa (Bohdan, Bohumil, Bojimír, Borimír, Božetech a mnoho ďalších); ich počet bol zvýšený možnosťou tvorby rozmanitých kombinácií z potenciálnych komponentov zloženého mena. V priebehu stredoveku sa jednotiacom kultúrnym prvkom v Európe stalo kresťanstvo. V dôsledku toho sa vďaka biblickým postavám a kultu svätcov začali rozširovať mená aj za hranice svojho jazykovo kultúrneho pôvodu. V prípade slovenského kultúrneho prostredia to znamenalo výrazný nástup mien hebrejsko-grécko-latinského pôvodu na úkor mien slovanského pôvodu. Výber kresťanského mena súvisel (najmä od 12. storočia) s tým, že pôvodný nositeľ mena (svätec) mal chrániť nositeľa tohto mena pred chorobami, nešťastiami a podobne. Takéto šírenie mien znamenalo zatlačenie  pôvodného významu mien do úzadia, ktorý v cudzojazyčnom prostredí už nemohol byť rozpoznaný. Istú renesanciu mien slovanského pôvodu zaznamenávame v našich podmienkach od nástupu slovenského národného obrodenia v 19. storočí.

Osobné mená vstupovali aj do slovenských geografických názvov ako označenie vlastníctva geografického objektu nositeľom mena alebo aj ináč spájaného geografického objektu s nositeľom osobného mena. V tomto príspevku sa chceme bližšie venovať slovenským geografickým názvom, ktorých názov je spojený s jedným zloženým slovanským veľmožským menom a to s osobným menom Mojtech. Meno Mojtech je meno, ktoré sa pomerne často objavuje v súvislosti s pomenovaním slovenských geografických názvov. Výnimočnosť osobného mena Mojtech je spojená s tým, že jeho prítomnosť v písomných dokumentoch a ani jeho dedičstvo v geografických názvoch z oblasti iných slovanských jazykov okrem slovenčiny sa nedochovalo.

Osobné meno Mojtech, historicky Mojьtechъ, je zložené, historické slovenské veľmožské meno zo slovného základu môj- (patriaci mne, môjmu rodu) a tech- (tešiť sa, útecha, potecha). Meno dávali potomkovi zaiste  vo viere, že predstavuje potechu rodu. Meno Mojtech bolo v rodinnom prostredí skrátené na Mojto, Mojo, Mojš, Moš, Moško. Písomné doklady názvov obcí zo Slovenska, ktoré majú slovný základ názvu pôvodom z osobného mena Mojtech: Obec Majcichov: 1266 Moychech, 1296 Moyteh, 1325 Moycyh, dnes obec  Majcichov, okres Trnava; pôvodný názov usadlosti Mojtech bol rozšírený príponou  – ov v tvare privlastňovacieho adjektíva a upravený zmenou te – ci v zmysle domáceho nárečového prostredia a zmenou prvej slabiky moj – maj vplyvom maďarčiny [1, s. 89, 90] a [2, s. 204]. Kiss sa s touto etymológiou názvu Majcichov stotožňuje [3, 2. diel, s. 82]. Maďarský názov obce Majcichov je Majtény.  Obec Motešice: 1208 Motihe, 1265 Moythe, 1300 Maytheh, 1485 Motesycz, 1773 Dolne Motessicze, 1773 Horne Motessicze, 1960 po zlúčení do jednej obce s názvom Motešice s časťami obce Horné Motešice a Dolné Motešice, okres Trenčín; pôvodný názov usadlosti bol Mojtech, neskôr toponymickou príponou -ice , alternáciou ch – š a vynechaním spoluhlásky –j– vznikol tvar názvu obce Motešice, ktorá sa pôvodne rozdelila na dve obce Horné Motešice a Dolné Motešice, a obe časti obce sa opäť zlúčili do jednej obce [1, s. 89] a  [2, s. 204]. Kiss sa s touto etymológiou názvu Motešice stotožňuje [3, 1. diel, s. 85]. Maďarský názov obce Motešice je Motesic.   Obec Mojtín: 1364 Moite, 1472 Moythin, 1863 obec bola vyčlenená z obce Pružina s názvom Mojthin, dnes obec Mojtín, okres Púchov; názov vznikol z domácej podoby Mojto, Mojta osobného mena Mojtech rozšírením o príponu miesta  –ín [1, s. 89] a  [2, s. 204]. Kiss ponúka etymológiu slovenského názvu obce Mojtín z maďarského názvu obce Majtény (dnes Hegyesmajtény); s Kissovou etymológiou nemožno súhlasiť, lebo analýza písomných dokladov preukazuje bez pochybností vývoj názvu obce Mojtín z osobného mena Mojtech, ako sme uviedli [3, 2. diel, s. 578].   Bývalá obec Mojín: 1334 Moyun, 1920 Mojim, 1948 Mojín, obec, od roka 1975 bola obec pričlenená k mestu Rimavská Sobota ako jeho mestská časť, okres Rimavská Sobota; názov vznikol z domácej podoby osobného mena Mojo rozšírením o príponu miesta  – in; možný je tiež výklad z domácej podoby Mojo osobného zloženého mena Mojslav alebo osobného mena Mojžiš; v dnešnom katastrálnom území Mojín existovala obec 1334 Moysa, dnes samota a les Mojša; táto skutočnosť potvrdzuje reálnosť výkladu názvu obce, dnes mestskej časti Mojín [4, s. 355] a  [2, s. 204]. Obec Mojš: 1438 Mayusfalva, 1504 Moysfalva, 1526 Moys, 1920 Moyš, 1927 Mojš obec v okrese Žilina; názov vznikol z domácej podoby Mojš osobného mena Mojtech; možný je tiež výklad z domácej podoby Mojš osobného zloženého mena Mojslav alebo osobného mena Mojžiš. Bývalá obec Mojšova Lúčka: 1468 Luchka, 1598 Mogyssowa Luchka, 1473 Moiss Lučka, 1808 Moyssowá Lúčka, 1927 Mojšova  Lúčka obec, od roka 1980 mestská časť Žiliny, okres Žilina; pôvod názvu je z domácej podoby Mojš osobného mena mena Mojtech v tvare menného adjektíva, čiže usadlosť na malej lúke, lúčke (menšia plocha porastená trávou) patriaca Mojšovi;  možný je tiež výklad z domácej podoby Mojš osobného zloženého mena Mojslav alebo osobného mena Mojžiš. Obec Mošovce: 1233 Machyuch, 1264 Moyus, 1277 Moys, 1391 Mossouech, 1476 Mossowecz, 1736 Moschowcze, dnes obec Mošovce, okres Turčianske Teplice; názov vznikol z domácej podoby Mojš osobného mena Mojtech po vypustení hlásky –j– príp. miesta  –ov-ec, neskôr v tvare množného čísla –ov-ci  s významom „oblasť, miesto patriace Mojšovi, Mošovi alebo ináč s touto osobou spájané “;  možný je tiež výklad z domácej podoby Mojš, Moš osobného zloženého mena Mojslav alebo osobného mena Mojžiš. Bývalá obec Mošovce pri Novom Meste nad Váhom: 1263 Mosowcz, 1773 Mossowcze, 1927 Mošovce nad Váhom, 1960 boli zlúčené s obcou Kríž nad Váhom a obcou Vieska do obce Nové Mošovce a od roka 1961 obec Nové Mošovce bola premenovaná na Považany; dnes Mošovce, časť obce Považany, okres Nové Mesto nad Váhom; názov vznikol z domácej podoby Mojš osobného mena Mojtech po vypustení hlásky –j– príponou miesta  –ov-ec, neskôr v tvare množného čísla –ov-ci  s významom „oblasť, miesto patriace Mojšovi, Mošovi alebo ináč s touto osobou spájané “;  názov v historickej podobe Mošovec/ Mošovce sa zachoval dodnes; možný je tiež výklad z domácej podoby Mojš, Moš osobného zloženého mena Mojslav alebo osobného mena Mojžiš. Obec Moškovec: 1391 Mossovech, 1773 Moskovetz, 1920 Moškovec, obec v okrese Turčianske Teplice; pôvod názvu je z domácej podoby Mojško/Moško os. mena Mojtech po vypustení hlásky –j– príponou miesta  –ov-ec  s významom „oblasť, miesto patriace Moškovi alebo ináč s touto osobou spájané “;  možný je tiež výklad z domácej podoby Moško osobného zloženého mena Mojslav alebo osobného mena Mojžiš.

Aj v ďalších kategóriách geografických objektov z územia Slovenska máme doložené geografické názvy zo základu osobného mena Mojtech: Mojovci (samota v obci Čierne, okres Čadca), Mojtínska jaskyňa (obec Mojtín okres Púchov), Mojský grúň (vrch 1525 m n. m. v obci Turany, okres Martin), Zámojská (pole a sad, mestská časť Kocurice, mesto Piešťany), Na Zámojskej (pole, obec Veselé, okres Piešťany) a skupina názvov, v ktorých je možný aj alternatívny výklad z osobného mena Mojslav alebo Mojžiš: Mojínsky potok (vodný tok, mestská časť Mojín, mesto Rimavská Sobota), Nad mojínskou cestou (pole, mestská časť Dúžava, mesto Rimavská Sobota), Mojša (les, mestská časť Dúžava, mesto Rimavská Sobota, Mojšová (les, Ružomberok), Mojšovská ráztoka (les, Liptovská Ráztoka, okres Ružomberok), Mojšín (pole, obec Váhovce, okres Galanta), Mojšín (les, obec Šoporňa, okres Galanta). [5] a [6]

V severovýchodnom cípe dnešného Maďarska v Sabolčsko-satmársko-berežskej župe v blízkosti maďarsko-ukrajinskej hranice je obec Jánkmajtis, ktorá vznikla zlúčením obce Jánk a obce Majtis (vyslov Majtiš) v roku 1950. Kiss [3, 1. diel, s. 649] udáva pôvod názvu časti obce Majtis zo slovanského osobného mena Mojtěchъ ˃ Mojtěšь (rozumej Mojtechov napr. dom, dvor); najstaršie písomné záznamy potvrdzujú tento pôvod aj vývoj adaptácie názvu zo slovenčiny do maďarčiny: 1328 Moythus, 1429 Maytis; predmetné konštatovanie by sa mohlo spresniť: pôvod je zo slovenského osobného mena Mojtech vývojom Mojtěchъ dom/ dvor.

Analýza názvu obce Majcichov (okres Trnava) a obce Motešice (okres Trenčín) ponúka teoretickú úvahu o možnej úprave tohto názvu do podoby Mojtechov, resp. do podoby Mojtešice, ktorou by sa opustila súčasná nárečová podoba oboch názvov a zároveň by sa obyvatelia obce prihlásili k svojmu starému dedičstvu. Táto úprava nie je nevyhnutná, lebo súčasná podoba názvu obce sa zaužívala a identifikačnú funkciu geografického názvu plní. Takáto prípadná zmena je plne v rukách obyvateľov obce a predpokladá zdôvodnenú písomnú žiadosť obyvateľov obce. Názvy obcí určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky nariadením so súhlasom obce podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení [7, § 1a].

Výnimočné osobné slovenské veľmožské meno Mojtech naďalej „žije“ už tisíc rokov v názvoch viacerých geografických objektov na Slovensku, tiež v slovenských priezviskách Mojto, Mojtek, Mojík, Motešický, vo viacerých derivátoch maďarských geografických názvov z tohto mena a v slovenskom kalendári, kde je tomuto menu vyhradený dátum 8. júl.

Imrich Horňanský

 

 

LITERATÚRA:

[1] KRAJČOVIČ, Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava. Literárne informačné centrum. 2005. 230 s. ISBN 80-88878.99.3. EAN 9788088878995.

[2] LUTTERER, Ivan, MAJTÁN, Milan a ŠRÁMEK, Rudolf: Zeměpisná jména Československa. Praha: Mladá fronta 1982. 373 s. 23-042-82.

[3] KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K a L-Zs. Budapešť. Akadémiai kiadó, 4. rozšírené vydanie, 1998. ISBN 9630545675.

[4] STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I. Bratislava, Národné literárne centrum, 1999. 485 s. ISBN 80-88878-49-7.

[5] Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 1983 – 1994.

[6] HORŇANSKÝ, Imrich: Druhý významný projekt štandardizácie geografického názvoslovia realizovaný. In:  Kultúra slova, 1995, roč. 29, č. 2, s. 78 – 83. ISBN 0023-5202.

[7] Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

 

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Na Slovensku potvrdili prvý prípad koronavírusu

Na Slovensku potvrdili prvý prípad koronavírusu. Na tlačovej konferencii o tom informoval predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý je poverený riadením ministerstva zdravotníctva.

V4 by mohla chrániť schengenskú hranicu spoločne

Spolupráca krajín Vyšehradskej štvorky pri riešení problémov utečeneckej krízy začína mať reálnejšie kontúry.

Slovania

Slovania sú vetva Indoeurópanov. Slovania sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.

Prof. Peter Staněk - Energia Univerza v spoločnosti (1/2)

Prednáška profesora Petra Staněka: Energia Univerza v spoločnosti – súčasný obraz spoločnosti, s podtitulom “fakty k úvahe a zamysleniu“.

captcha