Z osudov slovenských geografických názvov (4)
Bola na okolí Komárno vysoká koncentrácia hadov, alebo Hadovce a či Hodovce?
Prevažná väčšina názvov geografických objektov z územia Slovenska má slovenský, resp. západoslovanský charakter a pôvod.
Pri jazykovedných analýzach možno však v geografickom názvosloví na území Slovenskej republiky rozpoznať aj predslovanské alebo aj novšie inojazyčné prvky, napr. nemecké, maďarské, rusínske (v oblastiach s týmito národnostnými menšinami) a poľské (v oblastiach s prechodovým slovensko-poľským goralským nárečím). Je to výsledok osídľovacích a migračných pomerov, ako aj vývinu štátneho a spoločenského zriadenia a administratívy (štátnej správy) na území Slovenskej republiky. Historické vlastné mená predstavujú najväčšie množstvo najstarších dokladov o slovnej zásobe staršej slovenčiny a množstvo preukazných dôkazov o kontinuitnom vývine slovenčiny ako národného jazyka Slovákov z praslovančiny. Výrazným spôsobom takto osvetľujú problematiku genézy slovenského etnika a samobytného slovenského jazyka ako jedného zo slovanských jazykov, ktorý má podobne ako všetky ostatné slovanské jazyky svoju predhistorickú bázu v praslovančine a od 10. storočia samostatný vývin v západoslovanskom jadre južného typu. [1, s. 145]. Historické vlastné mená ako pomenovania jedinečných objektov sa zafixovali už v ranostredovekej spoločnosti, a tak predstavujú najstaršie doložené jazykové fakty o jazyku formujúceho sa slovenského etnika, a to aj napriek značným deformáciám zápisov slovenských vlastných mien, spôsobovaným stredovekými pisárskymi školami a maniermi vtedajších uhorských kráľovských i cirkevných kancelárií. Zlomkovitosť najstarších dokladov možno vyvážiť početnejšími, úplnejšími a jednoznačnejšími novšími dokladmi a súčasnými vlastnými menami, ako aj konfrontáciou s historickou i súčasnou onymiou ostatných, najmä susedných slovanských jazykov. [1, s. 145]. Geografické objekty na Slovensku dostali názvy väčšinou od slovenského etnika, ktoré toto územie osídlilo, nebolo nikým vymenené, ani vytlačené. Názvy prekonali storočia, sú historické a autochtónne (pôvodné). V prípade, ak do osídlenej lokality prišlo inojazyčné etnikum, názvy už pomenovaných geografických objektov inojazyčné etnikum najčastejšie preberalo a súbežne si ich modifikovalo podľa zásad preberania cudzích geografických názvov do svojho jazyka. Ak sa neskôr následne opačným smerom posunula jazyková – etnická hranica a pôvodné obyvateľstvo opäť osídlilo predmetný priestor, vývoj postupoval dvoma cestami. V jednej časti prípadov boli späť prebraté tieto inojazyčné už modifikované názvy ale boli upravené podľa zásad prirodzeného vývoja geografických názvov do pôvodného jazyka – toto sa týkalo prípadov, ak prvotná motivácia pomenovania geografického názvu bola ešte stále priezračná a ak sa ešte nestratila spojitosť s prvotnou apelatívnou časťou slovnej zásoby. V druhej časti prípadov boli tiež prebraté tieto inojazyčné už modifikované geografické názvy, ale boli iba jemne upravené podľa výslovnostných zásad pôvodného jazyka – toto boli najmä prípady, ak prvotná motivácia pomenovania geografického názvu už nebola jasná, priezračná a už sa stratila spojitosť s prvotnou apelatívnou časťou slovnej zásoby (apelatívum bolo vysunuté na okraj slovnej zásoby). Túto druhú kategóriu prípadov zilustrujeme na prípade názvu mestskej časti Komárna s názvom Hadovce.
Do roka 1960 bola osada Hadovce súčasťou obce Nová Stráž v okrese Komárno. V roku 1969 bola pričlenená k mestu Komárno ako jeho mestská časť. Na prvé počutie si nezainteresovaný ale vnímavý čitateľ povie, akú spojitosť má táto mestská časť s hadmi (latinsky serpentum, nemecky die Schlange). Príčinou takéhoto pomenovania by mohol byť nadpriemerný, extrémny výskyt hadov v tejto oblasti v čase zrodu tohto pomenovania alebo osada spojená s jej zakladateľom, ktorý mal prezývku podľa hada, alebo osada nejako ináč spojená s takýmto nositeľom tohto mena. Názov Hadovce prešiel nasledovným vývojom. Pôvodný bol názov Hodovec, Hodovci, Hodovce vlastne v slovenčine pred 12. storočím Godovec, Godovci. Základom názvu bolo toponymické apelatívum godovec od slovného základu god- (neskôr hod-) z domácej podoby osobného mena Godslav, Godislav, Godoň, neskôr Hodslav, Hodislav, Hodoň rozšírenej príponou miesta –ov-ec s významom „miesto patriace Hodslavovi, Hodislavovi, Hodoňovi alebo s touto osobou ináč spájané“. Najstaršie historické záznamy potvrdzujú tento vývoj: 1247 Gothouch, 1268 Kothouch/Gothouch, 1360 Gadouch, neskôr Gadóc, dnes Hadovce, mestská časť Komárna. Záznamy z rokov 1247 a 1268 svedčia o pôvodnej podobe geografického názvu Godovci, z ktorej úpravou podľa zásad preberania geografických názvov do maďarského jazyka vznikla maďarská podoba názvu Gadóc systémovými zmenami v staromaďarskom prostredí god- na gad-. V zmysle tejto systémovej zmeny v maďarčine sa vyvinuli analogické maďarské ekvivalenty slovenských geografických názvov, napr. baj- z boj- , Valkóc z Volkovce v okrese Zlaté Moravce, Galgóc z Glogovec, dnes Hlohovec, Vajkóc z Vojkovce, dnes Maťovské Vojkovce v okrese Michalovce, Bajót z Bojovec, Bojovci, Bojovce v Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe na maďarskej strane Dunaja 4 km od brehu Dunaja zhruba na úrovni Mužly a Kravian nad Dunajom na slovenskej strane Dunaja.
Pôvodne slovenskú podobu názvu Godovec/ Godovc(i) v maďarčine adaptovanú do podoby Gadóc neskôr späť prevzali Slováci, kde ale už neprešla prirodzeným vývojom do podoby Hodovce, ale v slovenčine sa ustálila v podobe Hadovce, zrejme mylnou etymológiou spájajúcou tento názov so slovenským apelatívom gad/ had (serpentum, die Schlange). Spoluhláska –g- v starších záznamoch názvu osady svedčí, že názov musel existovať pred 12. storočím a vzniknúť niekedy pred 11. storočím; maďarčina prebrala názov zo slovenčiny v období, keď prítomnosť spoluhlásky –g– v slovenskom názve bola ešte živá. Podobnú motiváciu pomenovania z domácej podoby osobného mena Hodslav, Hodislav, Hodoň majú aj ďalšie geografické objekty na Slovensku: samota Hodovec v obci Krajné okres Myjava, pole Hodovce v obci Krivoklát okres Ilava, vrch Hodovník (700 m n. m.) v Jablonove nad Turňou okres Rožňava, vodný tok a horáreň Hodoň v obci Sádočné v okrese Považská Bystrica, les Hodislavy v obci Žitná-Radiša v okrese Bánovce nad Bebravou, osada Hodoňovci v Terchovej v časti obce Horná Tižiná okres Žilina, pole Na Hodonke v Lakšárskej Novej Vsi v okrese Senica, les Vrchhodoň v Domaniži okres Považská Bystrica, lúka Zadný Hodoň vo Fačkove okres Žilina. [2], [3] Aj v Česku je istý počet názvov odvodených zo základu god-, hod-: Hodovice, Hodslavice, mesto Hodonín, Hodětín, Hodice, Hodíškov, Hodonice, Hodkovice nad Mohelkou, Hodějice, v priestore poľského jazyka je Godowo, v Srbsku Godovo, v Slovinsku Godović. L. Kiss v ťažiskovom diele maďarskej toponomastiky o etymológii geografických názvov z územia najmä bývalého Uhorska [4, 2. diel, s. 185] uvádza, že názov tejto osady pri Komárne (maďarsky Gadóc alebo Nagygadócpuszta = slovensky Hadovce) je zrejme slovanského pôvodu, ale podrobnejšie možnosť vzniku z pôvodnej podoby Hodovce neudáva; pripúšťa alternatívnu možnosť vzniku názvu aj z osobného mena Gadó rozšíreného o maďarský sufix -c, ktorá sa ale na základe najnovších poznatkov vo vedeckom prostredí považuje za vykonštruovanú, nepravdepodobnú. V severnom Maďarsku v chotári obce Vértessomló v Komárňansko-ostrihomskej župe je bukový les Gadóc. Podľa L.Kissa [4, 1. diel, s. 490 + 2. diel s. 185] názov tohto lesa má rovnaký pôvod ako názov osady Gadóc, dnes mestskej časti Komárna. Predpokladáme aj v prípade tohto názvu pôvod zo slovenského názvu Godovec/Hodovec vývojom v staromaďarskom prostredí (názov prebrala maďarčina pred 12. storočím), ale vzhľadom na najstarší písomný doklad z roku 1864 je potrebný ešte ďalší výskum. V Maďarsku v Šomodskej župe južne od Balatonu je obec Gadács (vyslov Gadáč); podľa L.Kissa [4, 1. diel, s. 490] názov má pôvod z osobného mena Guda maďarským pomenovacím procesom pridaním sufixu -cs (vyslov -č). Podľa nášho názoru aj tu možno uvažovať o pôvode vývojom zo slovanského Godovec.
Správnosť uvedeného vývoja názvu Hadovce z pôvodnej slovenskej podoby Hodovce, dnešnej mestskej časti Komárna, potvrdzuje aj štúdium analogického vývoja názvu obce Hodkovce v okrese Košice-okolie a niekdajšej samostatnej obce, dnes časti obce, Hodkovce v obci Žehra v okrese Spišská Nová Ves. Vývoj názvu obce Hodkovce v okrese Košice-okolie: 1427 Hothkovch, 1630 Hatkocz, 1773 Hatkowcze, 1920 Hadkovce, 1927 Hodkovce, obec v obv. Košice-okolie; pôv. Hodkovc(i), z toho maďarská podoba názvu Hatkóc systémovými zmenami v staromaďarskom prostredí hodk- na hadk/tk- (porovnaj baj- z boj-, Galgóc z Glogovec, dnes Hlohovec, Valkóc z Volkovec, Vajkóc z Vojkovce, dnes Maťovské Vojkovce). Vývoj prebehol zo slovenského slovného základu hodk- a to z hypokoristickej domácej podoby osobného mena Hodslav, Hodislav, Hodoň príponou miesta ov-ec s významom „miesto patriace Hodkovi, čiže mladému, prípadne neplnoletému, Hodslavovi, Hodislavovi, Hodoňovi alebo s touto osobou ináč spájané“. Počiatočná spoluhláska –h– v starších podobách názvu v maďarčine svedčí, že maďarčina prebrala názov zo slovenčiny v období, keď prítomnosť spoluhlásky –g- v slovenskom názve bola už nahradená spoluhláskou –h–, čiže v 12. storočí alebo neskoršie. L. Kiss [4, 1. diel, s. 574] uvádza, že názov obce Hodkovce v okrese Košice-okolie (= maďarsky Hatkóc) je slovanského pôvodu, ale podrobnejšie možnosť vzniku z pôvodnej podoby Hodkovce neudáva.
Vývoj názvu niekdajšej samostatnej obce, dnes časti obce, Hodkovce v obci Žehra v okrese Spišská Nová Ves prebehol podobne: 1293 Hodcouch, 1452 Hodkocz, 1808 Hotkowce, po roku 1918 Hodkovce, obec po roku 1877 pričlenená k obci Žehra ako jej časť obce, okres Spišská Nová Ves a to zo slovenského slovného základu hodk- z hypokoristickej domácej podoby osobného mena Hodslav, Hodislav, Hodoň príponou miesta –ov-ec s významom „miesto patriace Hodkovi, čiže neplnoletému Hodslavovi, Hodislavovi, Hodoňovi alebo s touto osobou ináč spájané“; počiatočná spoluhláska –h- v starších podobách názvu v maďarčine svedčí, že maďarčina prebrala názov zo slovenčiny v období, keď prítomnosť spoluhlásky –g- v slovenskom názve bola už nahradená spoluhláskou –h-, čiže v 12. storočí alebo neskoršie. Názov v historickej podobe Hodkovec/ Hodkovce sa zachoval dodnes. Podobný vývoj zo slovenského slovného základu hodk- z hypokoristickej domácej podoby osobného mena Hodslav, Hodislav, Hodoň príponou miesta –ov-ec s významom „miesto patriace Hodkovi, čiže neplnoletému Hodslavovi, Hodislavovi, Hodoňovi alebo s touto osobou ináč spájané“ mali aj názvy Hodková (les v Sološnici, okres Malacky), Hodková (pole v obci Dlhé nad Cirochou, okres Snina) a Hodkovec (vodný tok prítok Cirochy). L. Kiss [4, 1. diel, s. 612] uvádza, že názov dnešnej časti obce Hodkovce v obci Žehra v okrese Spišská Nová Ves (= maďarsky Hotkóc) je slovanského pôvodu, ale podrobnejšie možnosť vzniku z pôvodnej podoby Hodkovce neudáva.
Podrobné štúdium najstarších písomných dokladov názvov geografických objektov z územia Slovenska umožňuje presnejšie stanoviť pôvod týchto názvov a vysledovať postupnosť ich vývoja na časovej osi. Tým sa na vedeckom základe môžu buď potvrdiť doterajšie predstavy o etymológii geografických názvov, alebo sa prijmú alternatívne presvedčivejšie závery o pôvode týchto geografických názvov.
Imrich Horňanský
LITERATÚRA:
[1] MAJTÁN, Milan: Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava, Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2.
[2] Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 1983 – 1994.
[3] HORŇANSKÝ, Imrich: Druhý významný projekt štandardizácie geografického názvoslovia realizovaný. In: Kultúra slova, 1995, roč. 29, č. 2, s. 78 – 83. ISBN 0023-5202.
[4] KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K a L-Zs. Budapešť. Akadémiai kiadó, 4. rozšírené vydanie, 1998. ISBN 9630545675.
