Demaskovanie jazyka vládcov
Nová kniha sociológa Manfreda Kleine – Hartlageho „Jazyk SRN“ má podtitul: „131 škaredých slov a ich politický význam“ a je venovaná najpoužívanejším slovám a zvratom v nemeckých oznamovacích prostriedkoch, alebo ako hovorí autor, „žargónu demokracie“.
Asi na ničom sa nedá tak pádne ukázať, kto nám chce vládnuť a aké má hlavné záujmy, ako na dešifrovaní jazyka masmédií. Tie sú totiž (až na zanedbateľné výnimky) v rukách vládcov peňazí a práve médiá sú ich hlavnými kanálmi, takrečeno vyhláškami, cez ktoré oznamujú politikom, ako sa majú správať, ak chcú, aby ich v ďalších voľbách opäť pomohli zvoliť. Ako vidíme v praxi, je to veľmi funkčná závislosť. No a ostatnej mase rozptýlených ľudkov zase goebbelsovsky od rána do večera vtĺkajú do hláv svoje mantry, aby ich ani náhodou nenapadlo rozmýšľať. Zaujímavé, že v prípade masy je to predsa len trochu menej funkčné ako v prípade politikov. Vidina veľkých peňazí robí predsa len svoje, no a toľko peňazí zas niet, aby sa ušlo každému.
V predslove autor ukazuje, ako vo verejnom priestore pribúdajú stereotypné frázy a - neoficiálne – regulácie jazyka, na ktorých vidno, ako sa zužuje ideologické spektrum toho, čo je ešte prípustné. Keďže záujmy ľudí sú iné ako vládnuceho kartelu, nastupuje stále agresívnejšia polemika, robia sa zákony na potláčanie slobodnej diskusie a celá spoločnosť dostáva charakter ideologického apartheidu. Z reči sa stáva prostriedok boja. Autor stručne aj kategorizuje prostriedky tohto jazyka lži. „Máme tu orwellovské prevrátenia kalibru „vojna je mier“: hovorí sa „občianska guráž“ a myslí sa tým demonštratívny konformizmus, pod „humanitárnymi intervenciami“ tu máme útočné vojny odporujúce medzinárodnému právu, hovorí sa „tolerancia“ a myslí sa tým, že ľudia s inými názormi nesmú prísť k slovu ...“ Potom uvádza ďalšie kategórie ako slovné trójske kone, omieľané refrény, reči milej tety, odvracanie pozornosti, „anti reč“ – keď sa nehovorí, že sme za masovú migráciu, ale „proti“ rasizmu, líškavé slová a tie, ktoré vyvolávajú pavlovovský reflex, no a tiež zastierajúce anglicizmy, keď doslovný preklad by bol príliš obnažujúci, ako keď napr. „gender mainstreaming“ je vlastne rodová, pohlavná nivelizácia.
Aj keď niektoré z uvedených pojmov a zvratov sú trochu špecifické pre nemeckú politickú situáciu, takmer všetky sa dajú transformovať aj na našu situáciu a pôsobia rovnako odhaľujúco, bez ohľadu na konkrétne reálie, ako napr. heslo „Oslobodenie“ alebo „Demokracia“. Jednotlivé heslá tohto „lexikónu“ majú rôzny rozsah. Niektoré sú jednoriadkové, niektoré celostranové a niektoré sú rozvedené aj na viacerých stranách. Heslá sú radené abecedne a podané sú triezvym spôsobom – ako v klasickom slovníku. Z definícií niektorých „paslov“ tu uvediem aspoň pár viet na ukážku.
► ANTI-: Je zaujímavé, ako často sa táto predpona, hoci predstavuje negáciu, používa na opísanie vlastnej a nie cudzej pozície. Kto definuje svoju pozíciu záporom, nemusí povedať že začo vlastne je a tak sa chce vyhnúť kritike.
► ANTIRASIZMUS: Je to rasizmus proti bielym.
► ANTIFAŠIZMUS: Po druhej svetovej vojne sa toto slovo, vymyslené Kominternou, definitívne presadilo ako krycí názov pre vládnucich komunistov. V súčasnosti je to etiketa extrémnych ľavičiarov, ktorí tým zakrývajú svoje nepriateľstvo voči liberálnej demokracii.
► BOJ PROTI PRAVICI: Keďže pravicový postoj znamená ochranu intaktných tradičných štruktúr, je tento boj zároveň bojom proti národom, národným štátom, rodinám, právu a náboženstvu. Je to politický nástroj jedného nihilistického deštrukčného projektu, ktorý sa postavil proti spoločnosti a civilizácii ako celku.
► DEMOGRAFICKÁ ZMENA: Bagatelizovať súčasnú úmyselne vyvolanú imigrantskú krízu ako „demografickú zmenu“ je rovnako cynické, ako smrť človeka nazvať „zmena zdravotného stavu“.
► DEMOKRACIA: Demokracia a národný štát povstali naraz, a nie ako historická náhoda, pretože demokracia znamená kolektívne sebaurčenie a funguje iba vtedy, keď také niečo ako kolektív existuje. V mnohonárodnostnom štáte neexistuje spoločný konsenzus, preto všetky známe existujúce či historické viacnárodné štáty buď nie sú vôbec demokracie ale autoritatívne režimy, alebo štáty ako Libanon, v ktorom formálne demokratické procedúry sú len modusom na manažovanie konfliktov medzi etnickými skupinami a politici nezastupujú nijaké idey a programy, ale iba čiastkové záujmy.
► DIALÓG S ISLAMOM: Pre človeka pevnej viery je len ťažko predstaviteľné, žeby zmluva s jeho Bohom sa mohla stať predmetom dialógu. „Dialóg s islamom“ je zo strany islamistov braný len ako vyjednávanie o spôsoboch postupnej kapitulácie kresťanstva. Pretože ním v skutočnosti aj je.
► DOBRÁCI: Sú to ľudia, ktorí chcú prijímať utečencov dovtedy, až kým sem už žiadni ďalší neprídu, pretože pomery v Európe budú presne také ako v zemiach, z ktorých predtým utekali.
► EURÓPA: V ústach súčasných politikov neznamená ani geografický, ani kultúrny a už vôbec nie etnický pojem, ale iba šifru pre EÚ a jej nárok na neprestajný prírastok moci na úkor národných štátov a ich obyvateľstva. „Európa“ je rétorická zbraň na presadenie politiky velezrady.
► GLOBALIZÁCIA: Je to etablovanie štruktúr a inštitucionalizácia bezpodmienečnej prednosti ekonómie pred všetkými inými okruhmi života, jeho cieľmi a záujmami. Keďže tieto štruktúry nie sú demokraticky kontrolovateľné, sú ideálnym biotopom pre sily, ktoré majú záujem na tom, aby neboli zodpovední za sociálne dopady ich podnikania, čo je zrejmé na prvý pohľad. Takže realisticky môžeme v Európe očakávať také pomery, ktoré sa budú viac podobať na dnešné Kongo ako na dnešné Švajčiarsko.
► HOMOFÓBIA: Týmto slovom ideologická branža označuje averziu voči homosexuálom. Slovo „fóbia“ vlastne značí určitý psychický defekt, ktorý teda nie je na strane gayov, ale heterosexuálnej väčšiny. Avšak táto averzia je niečo, čo prekračuje kultúry a epochy a je zakorenená v prirodzenosti človeka. Takže použitie slova „homofóbia“ implikuje, že prirodzenosť väčšiny ľudí je defektná.
► INÝ VÝZOR: V paralelnom svete, v ktorom sú zabývané naše médiá, kritika masového prisťahovalectva nikdy nejde k skúsenosti a k jej zdrvujúcim výsledkom, ale vždy iba k jednoduchej nenávisti na ľudí, ktorý „inak vyzerajú“. A to, odkiaľ politici nabrali právo masovým prisťahovalectvom postaviť na hlavu celý život národa, bez toho, aby spomenuli škody, tak taká otázka sa položiť nesmie, pretože odpoveď by vyznela jednoznačne zničujúco.
► KONŠPIRÁTOR: Konšpiračný teoretik je niekto, kto vládnucim elitám podsúva také ciele, práve ku ktorým sa oni verejne hlásia.
► ĽUDSKÉ PRÁVA: Keď sa začínajú v novinách množiť zmienky o ľudských právach, môže si byť človek istý, že pred dverami je vojna.
► ĽUDSTVO: Je v záujme vládcov propagovať takú morálku, podľa ktorej každá solidarita voči sociálnej jednotke menšej ako je „ľudstvo“ je zrada na ľudstve.
► NENÁVISŤ: Je to zabijacke slovo, ktorým sa tzv. tolerantná spoločnosť bráni diskusii. Každý utopický svetonázor skôr alebo neskôr dospeje do bodu, kde sa stáva totalitným, pretože už nikoho neoslovuje; do bodu, kde musí siahnuť k teroru, pretože už mu došli argumenty. Utopické ideológie majú svoj životný cyklus, a s ich postupnou duchovnou a morálnou degeneráciou rastie totalitný prvok.
► NEPOSKYTNÚŤ PRIESTOR: Sloboda slova nie je žiadny humanitárny luxus, ktorý sa dá použiť v prívetivých dobách, ale predpoklad toho, že spoločenstvo je schopné riešiť svoje problémy.
► NEVLÁDNE ORGANIZÁCIE: Je to zavádzajúci preklad z angličtiny, ktorý by mal znieť „neštátne organizácie“. Jedná sa totiž o súkromné organizácie, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole. A majú svoje pevné pravidlo – čím väčšia a bohatšia je takáto organizácia, tým má bližšie k silným finančným veľkohráčom.
► OBOHATENIE: Je veľa vecí, ktorými sa človek môže cítiť obohatený, ale len veľmi málo takých, ktorými sa obohatený cítiť musí... Neustále omieľanie tohto slova, za ktoré Nemci vďačia masovému privandrovalectvu, už obsahuje v sebe aj vlastné dementi: nikto, kto bude skutočne obohatený, nepotrebuje na to aby si to uvedomil, neustále rovnaké frázy. Nijaká centrála Lotta nebude šťastnému výhercovi miliónov neustále podsúvať, že by sa mal cítiť obohatený...
► OBYVATEĽSTVO: Má to v sebe určitú logiku, ako sa slovo ľud postupne nahrádza slovom obyvateľstvo. Po skúsenostiach z konca NDR, keď obľúbeným heslom protestu bolo „My sme ľud“, ich vládnuci následníci nemajú žiadnu chuť toto zažiť znovu. Pretože ľud, to je solidárne spoločenstvo, ktoré môže jednať kolektívne a prípadne aj odstrániť vládu. Žiadny ľud – žiadna solidarita. Žiadna solidarita – žiadne nebezpečenstvo.
► OSLOBODENIE: Veľmi udivujúce tvrdenie, keď si spomenieme, že to znamenalo masové znásilňovanie, vyhnanie miliónov Nemcov zo svojej vlasti, masové úmrtia v zajateckých táboroch, svojvoľné zatýkanie, odvlečenie a smrť mnohých Nemcov. Používanie takého termínu, ktorý evidentne odporuje zdravému ľudskému rozumu je možné iba na základe vysoko komplexných ideológií, ktorých zmyslom je práve vyradenie zdravého ľudského rozumu.
► PREDSUDKY: Na rovine každodennosti je to niečo ako štatistika obyčajného človeka: udržia sa nanajvýš dovtedy, dokedy im neodporuje skutočnosť.
► RASIZMUS: V úvode hesla cituje aforistu Michaela Klonowského, že dnes ako rasizmus sa označuje už to, keď sa povie, že vôbec existujú nejaké rasy. Je to nástroj masového psychoteroru, aby sa nikto verejne neodvážil pochybovať o tom, že masové prisťahovalectvo je „obohatením“. Konštatovať akékoľvek rozdiely medzi národmi sa ihneď označuje ako rasizmus. Už len myšlienka, že nejaký národ stojí za to, aby bol zachovaný sa prenasleduje. Kto sa riadi takouto stratégiou nechce len to, aby európske národy sa stali menšinami vo vlastných krajinách, ale aby prestali vôbec existovať. Tu ide o program studenej genocídy na bielych národoch, ináč povedané vyhladzovací rasizmus.
► ROZMANITOSŤ: Prvá forma rozmanitosti, ktorá padne za obeť multietnickej spoločnosti zmietanej nevyhnutnými konfliktami, bude rozmanitosť názorov.
► SVOJPRÁVNY OBČAN: Volanie po ňom je typické pokrytectvo vládnucich, pretože žiadny štát a žiadna politická trieda nepodporuje revolucionára ako vzor.
► ŠIROKÝ ZVÄZOK: Keď také niečo čítame v novinách, vo veľkej väčšine to znamená, že inak zmýšľajúcim treba zabrániť vyjadriť svoju mienku na demonštrácii. Zároveň tým chcú zamiesť pod koberec trápny fakt, že extrémna ľavica je iba užitočná SA buržoázie.
► ÚSTAVNÉ HODNOTY: Štát nemá právo vychovávať ku akýmkoľvek postojom, použitie práva musí byť viazané na skutky a nie na súhlas alebo odpor voči nejakým hodnotám, pretože potom už ide o prenasledovanie názoru.
Ján Litecký Šveda
