Čo sa deje v Európskej únii?
Briti ovládli summit a téma utečeneckej krízy sa dostala do úzadia. Aké jednoduché, však? Británia má opäť výnimku.
Hlavná vec, že platia pravidlá EÚ pre zakrivenie uhoriek. A tak sa úplne aktuálnou stala kniha bývalého guvernéra FEDu A. Greenspana Vek turbulencií. V nej sa vyspovedal aj zo svojich hriechov. Ale nás aj poučil, a na to by som chcel upozorniť. Priznal sa, že v roku 1952 mal ročný plat niečo vyše 6 000 USD. Oveľa závažnejšie z hľadiska riadenia ekonomiky, a teda predovšetkým kolobehu peňazí sú tie tvrdenia, ktoré budem citovať a týkajú sa ekonometrie, najzávažnejšieho nástroja logického ekonomického uvažovania. Píše: „Profesor Wolfowitz písal rovnice kriedou na tabuľu a dával nám ich na štúdium na cyklostilovaných kópiách. Okamžite som videl silu týchto nových nástrojov“. Za mimoriadne závažný poznatok pokladám toto: „Zároveň však je pochopiteľne štruktúra modelu úplne podstatná pre jeho úspech. Nemôžete vymyslieť abstraktné modely len tak zo vzduchu. Mali by byť odvodené z faktov. V mojej mysli neplávajú kolom dokola abstrakcie. Ktoré by neboli zviazané s pozorovaním skutočného sveta. Potrebujú kotvu. Preto sa snažím získať každé mysliteľné pozorovanie alebo fakt o tom, čo sa stalo. Čím väčšia je podrobnosť, tým reprezentatívnejší pravdepodobne bude abstraktný model reálneho sveta, ktorému sa snažím porozumieť“. Podľa mňa metóda analýzy je rovnaká a treba ju použiť pri konštrukcii hospodárskeho ideálu EÚ aj dnes! Vedecky sme neriešili fungovanie ekonomík a tak riešime Britániu, riešime Grécko a hlavne riešime utečencov a vymýšľame nezmyselné kritéria ako ich rozdeliť do krajín EÚ.
V tejto spojitosti musím ešte spomenúť iný zásadný problém fungovania kapitalizmu, jeho zlyhania. Opäť využijem citát zo spomenutého diela: „Aj u amerického podnikového riadenia so všetkými jeho príkrasami, ktoré sa ukázalo počas desaťročí dobré, odhalilo prispôsobovanie neustále sa meniacemu globálnemu prostrediu medzery, ktoré vyžadujú pozornosť. Presné účtovníctvo je zásadné pre fungovanie kapitalizmu voľného trhu“. Neraz som písal o zlodejstvách gigantov Enron a WorldCom. A Greenspan píše: „Debakel Enronu a škandál obklopujúci zrútenie WorldComu v nasledujúcom lete mi spôsobili mimoriadne starosti“. A u nás sa prednášajú mýtické praktiky ako v USA efektívne riadia podniky. A účtovníctvo sa tak stalo synonymom „nechajte zlodejov chytať iných zlodejov“. A preto máme daňové raje, ktoré rozhádzali ekonomiky krajín EÚ a tvorcami rajov sú ľudia z EÚ. Ministrovi financií som napísal, že hlavným problémom ekonomiky SR a EÚ je debordelizovať finančné toky. A kde je blahobyt národa, o ktorom sa píše v knihách ba aj v ústavách viacerých európskych krajín a samozrejme v ústave USA? A tak máme paradoxný stav. Počujeme tikať hodiny, ale nepočujeme ekonomickú víchricu v EÚ a vo svete. Nemáme reformátorov, ale máme deformátorov.
Nemáme podnikový plán, ale máme biznis plán (hospodárstvo nepotrebuje plán! Tam stačí rozkrádať.), nemáme platobnú neschopnosť ale máme difólt, nemáme krčmu, ale máme pub, nemáme rekreačné stredisko ale máme rezort, nemáme jednakú proporcionálnu daňovú sadzbu ale máme rovnú daň; a podobný kaleidoskop nezmyslov. Do Európy nám prichádzajú ľudia bolestne narážajúci na hranice chudoby, krvavo sa zraňujúcich o rôzne bariéry a múry v ich krajinách a u nás sa im teraz triešti ich úsilie mať sa lepšie. Hoc ich krajiny sú bohaté, žiaľ su vo vojne. Priznajme si, aj na báze posledného summitu, že prežívame pocit bezvýchodiskovosti a bezmnocnej stratenosti a v nás sa rodí zážitok a vízia sveta ako nepochopiteľného a nepreniknuteľného labyrintu. To fakticky spôsobuje dezorientáciu miliónov ľudí v EÚ, tých čo, obrazne povedané, robia lopatou. Nezapríčiňuje to dezaktivizáciu ich síl, nielen fyzických? Nepoznajú svoj hospodársky ideál, ktorý je cieľom každého človeka, každý človek sa chce mať lepšie ako sa mal včera. To je prirodzený pud. Lepšie ako včera sa má 31 ročný Mark Zuckerberg, ktorý 99 % majetku dal na charitu!!! Nemajú mať ľudia pocit samoty, opustenosti a odcudzenosti? Pozrite si priam nekomunikovateľnosť všetkých ľudských vzťahov, pozrite si rozpad manželstiev, či rozpad priateľstiev. Musíme to vedieť - pozrieť sa pravde do očí! Pozrite si neprehľadnú hierarchiu úradných inštitúcií u nás a samozrejme aj v iných krajinách EÚ a v samotnom Bruseli. Prevoz kancelárskeho papiera z Bruselu do Štrasburgu, inej centrály EÚ. To je náš odkaz pre budúce generácie. Naši predkovia nám zanechali Baziliku Sv. Petra či Akvadukt do Kartága. Prečo nie sme schopní nájsť východisko? Na čo nám ekonómovia vymýšľajú modely riadenia ekonomiky? A prvým bol J. Tinbergen, nositeľ Nobelovej ceny, profesor ekonómie, predseda Centráleno plánovacieho úradu Holandska a tvorca teórie hospodárskej politiky na báze ekonometrie (môj učiteľ). Pri vstupe do EÚ sme čakali perspektívu, resp. že sa nám otvorí. Odhalila sa nám dráma. Kto dá riešenie? Máme revolucionárov z roku 1989, ale nemáme zodpovednosť za očakávaný blahobyt ľudí. Kto je zodpovedný? Nemáme Tinbergenov, ktorí by používali ekonomický mikroskop ekonometriu, aby videli detaily a chyby ekonomického stroja EÚ. Dovolím si preložiť anglickú báseň. Náš svet bol odetý do mystérie čiernej jak noc/ Buď svetlo!, povedal Newton, sťa by mal moc/ Ale Satan sa iba krátko mračil za rohom/ zrazu Einstein svet prevrátil hore nohami. Kto a kde je Satan? Čo sa deje v Európskej únii?
Prof. J. Husár
