Historická tendencia
V ostatných dňoch našu tlač zaliali správy z Nemecka. Počas Silvestrovských osláv došlo vo viacerých mestách Nemecka k hrozným udalostiam.
V Kolíne nad Rýnom zaútočilo 1000 migrantov, mladých, agresívnych mužov, na domáce obyvateľstvo. Boli tam aj materiálne škody? Iste boli. Kto to bol? To je už zložitejšia otázka. Aj zahraničná tlač hovorila o dave agresorov, ktorí bili. Ale neboli to aj zločinci, keďže okrádali a znásilňoval nemecké ženy? Ale veď došlo aj k otvorenému hanobeniu osôb, kresťanstva, rasy. Nebol to len Kolín, tieto útoky prebehli na viacerých miestach Nemecka súčasne. Zarážajúce je, že ako by tam bol rovnakým rovnaký alebo aspoň podobný scenár. Kto to organizuje? A ako to, že to nevedeli ich tajné služby? Či vedeli? Už som veľakrát písal o tom aká bola hospodárska situácia v starých krajinách EHS, či neskôr EÚ. Do čoho sme sme sa to dostali našim vstupom do EÚ, je druhou otázkou, ktorá človeka musí napadnúť.
Zvolil som si nadpis, ktorý sa mi zjavil pri čítaní správ, ktoré som vyššie opísal. Prečo? Apoň trochu to vysvetlím. Z dejín ekonomických teórií sa dozvedáme, že s rozvojom kapitalistickej výroby za manufaktúrneho obdobia stratila európska verejná mienka posledný zvyšok studu a svedomia. Národy sa cynicky vystatovali každou nehanebnosťou, ak bola prostiedkom na akumuláciu kapuitálu. Pri troche úsila sa dostaneme k naivným letopisom obchodu, ktorých autorom je A. Anderson. Tam sa píše a prehlasuje za triumf anglickej štátnickej múdrosti, že pri uzavretí utrechtského mieru si Anglicko zmluvou asiento (zmluva o obchode s otrokmi) vynútilo od Španielska privilégium, na základe ktorého mohlo obchodovať s otrokmi aj medzi Afrikou a anglickou Západnou Indiou ako dovtedy. Anglicko dostalo právo dodávať až do roku 1743 španielskej Amerike 4 800 černochov ročne. To zároveň poskytlo oficiálny kepienok pre britské pašeráctvo. Spomínam to, lebo nedávno som písal aj o arabskej vede a teda aj tá má svoje zdroje a teda písanú pamäť. A dobre je nám známe mesto Liverpool – máme tam futbalistu -, ktoré vlastne vyrástlo práve na obchode s otrokmi. Píše sa, že to bola jeho metóda pôvodnej askumulácie, teda nadobúdanie bohatsva, o ktorom som tiež nedávno písal. Anglický lekár a radikálny spisovateľ v roku 1795 napísal, že liverpoolská „honorácia“ stupňuje obchodnú podnikavosť až do náruživosti, rodí skvelých námorníkov a vynáša obrovské peniaze. Nemáme aj v dnešnej situácii s príchodom migrantov takých námorníkov? Ako ekonóm musím spomenúť veľmi konkrétne čísla. Liverpool zamestnával obchodom s otrokmi v roku 1730 15 lodí, roku 1751 53 lodí, roku 1760 74 lodí, roku 1770 96 lodí a v roku 1792 132 lodí. Historická tendencia.
A, ako to bolo dnes? Vieme koľko lodí vozilo Afričanov či iných? Poskytne nám ich niekto? Dobová francúzska novinárka Marie Augier napísla: peniaze prichádzajú na svet krvavými škvrnami na jednom líci, kapitál sa rodí zaliaty krvou a špinou, ktorá vyteká zo všetkých jeho pórov od halvy až po päty. To dejiny vedia. Do tohto historického kontextu ešte musím spomenúť predsedu zväu knihtlačiarov, ktorý v diele „Trade Unions etc.“ píše: „Kapitál sa desí nedoststklu zisku alebo veľmi malého zisku, podobne ako sa o prírode hovorilo, že sa desí vákua. Ak má priemrný zisk, stáva sa smelým. Zabezpečuje mu 10% a bude súhlasiť s akýmkoľvek použitím; pri 20 % ožije; pri 50 % bude odvaha šialená; pri 100 % pošliape všetky ľudské zákony; pri 300 % nebude takého zločinu, ktorý by neriskoval, aj keby mal zato odvisnúť. Ak krik a zvada prinášajú zisk, bude oboje podnecovať. To všetko dostatočne dokázalo pašeráctvo a obchod s otrokmi. A čo miliardári dnešného sveta? Je to úvaha, ktorá priam vyvoláva prarelu. Veď nám už v TV ukazovali lode, ktoré dovážajú migrantov.
Máme aj teraz osoby s chorobnou ctižiadosťou a túžbou zbohatnúť na nekalom obchode? Politici, ako vidíme k nim nepatria. Nachodíme sa v úplne inom spoločenskom zriadení. Usilijeme sa o to, aby sme budovali taký nový spoločenaký poriadok, v ktorom sa jednotlivci a národy starajú o udržanie a zlepšenie života. Avšak máme 5000 ľudí, čo sa hlásia k islamu. Ale máme aj bezdomovcov. Historická tendencia.
Prof. J. Husár
