Načo je volebná kaucia
Tri mesiace pred parlamentnými voľbami sú mediálne výstupy bezfarebné.
Nič prekvapujúce sa neočakáva, strany už majú vyárendované počty poslancov, veď globálny predátor má všetko pod kontrolou. A možno nie. Voľby sú zatiaľ jediným demokratickým spôsobom, ako dosiahnuť zmenu politiky. Pravda, nenadarmo sa hovorí, kto sa chce biť, palicu si nájde. A takou volebnou palicou býva volebný zákon. Po vzniku štátu sme na voľby do zastupiteľského orgánu mali tri volebné obvody. Od roku 1998 jeden. Bolo že to vtedy kriku a jeho ozvena, až do zániku HZDS, sa používala ako nástroj volebného boja. Oponenti poukazovali na nedemokratickosť zákona, lebo o. i. vraj bránil menším stranám vstúpiť do parlamentu. No za takmer dve desaťročia nijaká politická garnitúra ho v tomto smere nezmenila. Aj v roku 2016 budeme mať jeden volebný obvod.
Čo výrazne zasiahlo do politickej súťaže, je novela volebného zákona, ktorou sa zo zákona uložila povinnosť kandidujúcim politickým stranám a koalíciám zložiť kauciu. S touto zmenou zákona prišla Dzurindova vláda a v stanovisku pre Ústavný súd SR potvrdila úmysel obmedziť trieštenie politických síl. Zákon vrátil do parlamentu vtedajší prezident Rudolf Schuster a navrhol parlamentu pri opätovnom rokovaní o zákone prijať zmeny, ktorými by sa zrušila povinnosť pre politické strany zložiť kauciu. Išlo o päťstotisíc korún, čo v súčasnosti predstavuje sedemnásťtisíc eur. Prezident argumentoval tým, že každá zákonná úprava volebného zákona musí umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl. „Tomuto pozitívnemu záväzku, podľa môjho názoru, nezodpovedá ustanovenie kaucie v schválenom zákone,“ uviedol prezident vo svojom rozhodnutí pre NR SR.
Schuster svoje rozhodnutie zdôvodnil takto: „Zavedením volebnej kaucie v paragrafe 18 ods. 4 písm. b) schváleného zákona sa ‚menším‘ politickým stranám a politickým hnutiam znemožňuje cez finančné nástroje (volebná kaucia päťstotisíc korún), aby sa zúčastnili volieb, ktoré sú rozhodujúcou súťažou politických síl. Volebná kaucia zvýhodňuje ‚silné‘ politické subjekty. Volebná kaucia obmedzuje slobodnú súťaž politických síl ešte predtým, ako sa táto súťaž začala a ako boli zistené výsledky hlasovania.“ A pripomenul, že „volebná kaucia sa nevyužíva ani v iných európskych krajinách, v ktorých sa uplatňuje volebný systém pomerného zastúpenia.“
Je pozoruhodné, že kým za zmenu volebného zákona, ktorým sa na Slovensku ustanovil jeden volebný obvod, Mečiarovu vládu napádali nielen domáci politici, ale aj široké medzinárodné spoločenstvo, tak voči volebnej kaucii Dzurindovej vlády, ktorou výrazne vstúpila do ústavných práv občanov, sa neozvala nijaká ľudsko-právna organizácia. Ani v správe amerického kongresu o dodržiavaní ľudských práv za rok 2010 v Slovenskej republike nebola zmienka o kaucii obmedzujúcej prístup k voleným funkciám. Naopak, o voľbách v tom roku, keď vládu zostavovala Iveta Radičová, sa v správe konštatovalo, že „12. júna občania v slobodných a spravodlivých voľbách zvolili šesť strán do NR SR“. A ďalej, že „politické strany fungovali bez obmedzení alebo zasahovania zvonka“. Správa si všimla, že „politická strana musí vo voľbách získať aspoň päť percent hlasov, aby sa dostala do NR SR“, ale obmedzujúcu kauciu prehliadla.
Je evidentné, že volebná kaucia mala zabrániť menším stranám vstúpiť do volebného zápasu a istým spôsobom odobrať hlasy tzv. veľkým stranám. Ak sa ani po takmer dvanástich rokoch od platnosti zákona na tomto diskriminačnom opatrení nič nezmenilo, znamená to, že zákon vyhovuje všetkým veľkým politickým stranám, bez rozdielu ich hodnotového ukotvenia. Navyše, nevyhnutnosť zohnať peniaze na zloženie volebnej kaucie núti strany bez finančného krytia stať sa vazalom svojich sponzorov. Generálny prokurátor SR podal v decembri 2007 návrh, aby Ústavný súd SR posúdil, či je volebná kaucia v súlade s ústavou. Nález ústavného súdu síce konštatoval, že kaucia predstavuje zásah do výkonu volebného práva chráneného ústavou, ale ústavnú požiadavku nemožno chápať absolútne. Dzurindovej vláde nestačilo päťpercentné obmedzujúce kvórum pre politické strany na vstup do parlamentu. Siahol na účinnejšiu prekážku ‒ na peniaze. Ústava v čl. 31 hovorí, že „zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti“. A čo sú potom kaucie?
Zárodok politicko-ekonomickej oligarchizácie verejného života na Slovensku.
Eva Zelenayová
zdroj: http://snn.sk/news/naco-je-volebna-kaucia/
