Slovensko – Svetlo pre Európu tretieho tisícročia
Doba, ktorú momentálne žijeme, je často rôznymi autormi charakterizovaná ako obdobie morálneho úpadku. Strata ľudských hodnôt čoraz častejšie privádza ľudí do bezvýchodiskových životných situácií.
Súčasný spoločenský systém túto skutočnosť buď nerieši dostačujúco, alebo potreby občanov aj naďalej prehliada úplne. Aj z toho dôvodu nastáva u mnohých ľudí rezignácia voči politickému zriadeniu a hodnotám, ktoré politici presadzujú. Zo života sa vytráca skutočné poslanie politikov a predstaviteľov štátov, pretože neberú na vedomie názory a potreby bežných občanov.
Obdobná bezmocnosť je aj na úrovni presadzovania národných záujmov v politike Bruselu. Je to vidieť pri riešeniach aktuálnych celoeurópskych výziev, pred ktorými stojíme. Opatrenia, ktoré sa prijímajú, nielenže nezastávajú záujmy členských krajín rovnako, ale navyše podkopávajúc tradičné hodnoty a kultúru Európy môžu pôsobiť sebazničujúco. Natíska sa nám otázka, či existuje zo súčasnej situácie východisko a ako môžu Slováci prispieť k zmene európskej spoločnosti?
Kým odpovieme na tieto otázky, pripomeňme si slová, ktoré nám adresoval Ján Pavol II. vo Vatikáne dňa 9.11.1996. Rok po jeho návšteve na Slovensku nám pápež odkazuje nasledovné:
„Slovensko má veľkú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií.“
Posvätný odkaz veľkňažskej modlidby sv. Cyrila nám v roku 1969 pripomínal už pápež Pavol VI. ako Slovákom zverené dedičné poslanie. Vo svojom apoštolskom liste Antiquae nobilitatis (Starobylej vznešenosti) ku 1100. výročiu smrti sv. Cyrila píše:
„...príklad Jednoty, ktorý vy poskytnete, vyvýši sa ako zástava, za ktorej žiarivým povievaním aj iné slovanské národy pôjdu, ba pobežia po pokojných cestách k bratskému spojeniu v evanjeliu pokoja.“
Nielen samotný Vatikán poukazuje na dôležité poslanie Slovákov v budúcom formovaní Európy. Ako ďalší príklad si môžeme uviesť prorocké slová evanjelizátora Davida Wilkersona, autora knihy Dýka a kríž. Na prednáške v Bratislave v roku 2003 riekol Slovensku nasledovné:
„Táto krajina, a hovorím to prorocky, je kľúčovým národom. Je to malá krajina. V mojom meste New York je viac ľudí ako v celej vašej krajine. Kážem v meste ktoré ma viac ako 17 miliónov obyvateľov. Ale v pohľade na to, čo Boh chce urobiť v Európe, tento slovanský národ je kľúčovým národom…“
Proroctiev adresovaných Slovensku je ďaleko viac. Je veľká škoda, že sa na túto skutočnosť v médiách prakticky vôbec nepoukazuje. Riešenie a odpoveď na našu otázku z úvodu je len nová, štúrovská generácia slovenských politikov, ktorí musia zmýšľať silno pronárodne v novom hodnotovom prúde Slovenstva.
Pavol Kleban
