Matica v Gorazdovom rodisku
V Múzeu a galérii svätého Gorazda v Močenku konala sa oslava 25. výročia oživenia Matice slovenskej v tejto obci, čo sa udialo z 22. júla 1990.
V tom čase ešte „nebol Močenok Močenkom“, aj keď jeho meno siaha do čias vierozvestcov Konštantína (neskorší svätý Cyril) a Metoda. Tí idúc cez Komárno do Nitry, prechádzali aj cez Močenok. Na krátky čas sa tu zastavili na majetkoch veľmoža, ktorý mal syna Gorazda. Šteklivá otázka: mohli patriť tie majetky priamo Rastislavovi? Podľa niektorých moravských letopisov bol údajne Gorazd, rovnako ako Borivoj, synom Rastislava. Tradícia hovorí, že budúci spolupatróni Európy zanechali tu malú čiastočku relikvií svätého Klementa, pápeža a mučeníka, na pamiatku čoho na mieste dnešnej Kalvárie vybudovali malý drevený kostolík. Prichádzali sem veriaci i pútnici, aby si uctili svätcov odkaz. Zvykli vravieť: „Ideme k mučeníkovi.“ Tak vznikol názov obce Mučeník – Močenok. Od augusta 1951 až do prvého júla 1992 sa však obec úradne volala Sládečkovce. Podľa Michala Sládečka, ktorého roku 1922 počas štrajku poľnohospodárskych robotníkov postrelili pri majeri Hrúšťov, a svojmu zraneniu podľahol. Na základe miestneho referenda slovenská vláda prijala rozhodnutie o premenovaní Sládečkoviec na Močenok v roku 1992. Dnes v Močenku úspešne pôsobí matičný odbor, ktorý vlastne vznikol v Sládečkovciach, za účinnej podpory obce, vedenej starostom Romanom Urbaníkom. Je spoluorganizátorom divadelnej prehliadky Gorazdov Močenok. Jeho prvý ročník sa konal v roku 1993 v rámci osláv 880. výročia písomnej zmienky o obci v Zoborskej listine z roku 1113, v ktorej je obec uvedená v latinskej podobe Mussenic. V rámci slávnosti položili jej účastníci veniec k pamätnej tabuli Ľudovíta Štúra, ktorú v rámci jeho roku inštalovala obec v budove školy a bolo ocenených viacero miestnych matičiarov. Pamätný list dostala aj najstaršia matičiarka, 92-ročná Jolana Grulová.
zdroj: youtube.com, Marián Tkáč
