Pevný bod, ktorého sa treba pridŕžať
Pred 2 rokmi začal COVI-19 a nedávno vojna na Ukrajine. A prečo máme mať pevný bod? Ten si žiada ekonomika. Všeobecne, lebo nám pomáha odstraňovať náchylnosť k negatívnym myšlienkam, ba nás chráni pred negatívnymi vplyvmi okolia, napr. terajšou situáciou na Ukrajine.
Čitateľovi sa môže zdať, že začínam akosi nejasne. Totiž oba spomenuté fakty- COVID-19 a vojna na Ukrajine sa týkajú fungovania ekonomiky. Oba fakty sa stali súčasťou nášho života a ich dôsledky môže zachytiť iba systém národného účtovníctva a systém podnikového účtovníctva. Aj minister financií vyhlásil, že sa bude musieť zmeniť štátny rozpočet.
Iba? Uplatňovať metodiku SNÚ dnes je iste náročná úloha. K úvahe ma podnietil aj nadpis článku Kedy v ekonomike dosiahneme predkovidový stav. Dodávam, že aj predvojnový stav v Ukrajine. Aj predkovidový a aj predvojnový stav ekonomiky jednoznačne zachytáva systém národného účtovníctva, hlbšie a jednoznačnejšie ako HDP, na ktoré sa v článku autor odvolával.
Aby čitateľ vnímal môj názor, dovolím si pripomenúť niekoľko základných poznatkov o SNÚ, čo by mali ovládať vládni ekonómovia. Ústredný rámec SNÚ opisuje esenciálne fenomény, ktoré tvoria ekonomický život krajiny: výrobu, príjem, spotrebu, akumuláciu a bohatstvo štátu. Poskytuje pochopiteľnú, kompletnú reprezentáciu tejto množiny fenoménov a ich interakcie.
V princípe účelom SNÚ je zaznamenať ekonomické toky, zásoby a bohatstvo štátu. SNÚ má 5 účtov – účet sektora výroby, účet sektora domácností, účet sektora vlády, účet národného príjmu a produktu a nakoniec účet hrubých úspor a investícií. Čiže, ekonómovia nie sú nato, aby sa naučili pracovať so sloganmi a propagačnými materiálmi, sú na to aby rozhodovali o riadení ekonomiky.
Politici by sa mali naučiť trpezlivosti a vypočuť si ich obťažnú argumentáciu.
Aby čitateľ lepšie vnímal, aby sa mu stalo zrozumiteľné o čom hovorím, dám mu jasnú predstavu o účte sektora vlády, štátny rozpočet takto:
Podvojné účtovníctvo, ktoré platí na úrovni podniku a aj na úrovni národného hospodárstva, sa vyznačuje tým, že sú preň charakteristické podvojné zápisy, to znamená, že každý účtovný prípad, finančný tok sa musí zaúčtovať na dvoch účtoch, raz na ľavej strane a raz na pravej strane. Z toho, čo som povedal plynie, že tok dane z príjmu fyzických osôb, t. j. 48 jednotiek, ktorý sa nachádza na pravej strane účtu sektora vlády, sa súčasne nachádza na ľavej strane účtu sektora domácností. Ak sa tá hodnota zmení na číslo 53, zmení sa nielen súčet účtu štátneho rozpočtu na 143 jednotke, ale aj súčet účtu sektora domácností.
Nielen to. Zmení sa niekoľko hodnôt v celom SNÚ. Toto môžeme porovnať, nemôžeme však porovnať zmenu fungovania ekonomického systému.
Ako čitateľ denne počúval, že aké výdavky mala vláda s COVIDom a dnes aj s vojnou na Ukrajine, jednoznačne musí čakať, že tieto významné a náročné finančné toky sa musia zaznamenať v SNÚ, teda účet sektora vlády bude mať nové riadky pre oba tieto fakty a to či už toky spojené s nákupom liekov a či toky spojené s pomocou Ukrajine (nielen dary, ktoré so rozobral v minulej úvahe).
Tieto interakcie finančných tokov musia ovládať vládni ekonómovia a povedať ich politikom. Eurostat predpisuje, aby sa SNÚ zostavoval každý štvrťrok. Iba tak môžeme porovnať účet sektora vlády s účtom sektora vlády v dvoch obdobiach, menovite v predkovidovom období.
Úvahy v TV, či v dennej tlači sa točia okolo toho, kedy bude ekonomicky dosiahnutý stav v predkovidovom či predvojnovom období. Ale to je, ako som ukázal, náročné. Zároveň hovorím, že stav ekonomiky pred covidom a pred vojnou na Ukrajine sa vôbec nedosiahne.
Fungovanie ekonomiky sa zmení. Pôjde iste aj o faktor dĺžku trvania sankcií a o faktor zmena tokov svetového obchodu. Ako, to dnes nevieme. Nás musí predovšetkým zaujímať náš obrovský deficit štátneho rozpočtu, či to, že máme veľkú infláciu, akú sme nemali, ktorú neustrážila ECB. Staráme sa iba o dopady na ľudí a to vlastne na úkor deficitu rozpočtu. Avšak sme členmi EÚ a tak naše samostatné rozhodovanie je limitované, zvlášť v oblasti kolobehu peňazí. Svetové farmaceutické firmy urobili nových oligarchov, rozdelili bohatstvo, ochudobnili malé krajiny.
Toto sú pevné body, ktorých sa musíme pridŕžať a riešiť ich. Vôbec nemôžeme podceniť vlnu utečencov z Ukrajiny a ich distribúciu v krajinách EÚ. Čaká nás nová ekonomická teória? Čaká nás nový ekonomický model?
Bez ekonomickej teórie môžu ekonómovia iba otvárať oči, civieť na ekonomický svet. Potrebujeme nový pevný bod.
Záver
Udalosti posledných 2 rokov sú zdrojom mnohých úvah a predstáv, či už v hlavách politikov a či v hlavách ekonómov. Aj zato, že aj ekonómovia aj politici zanedbali tvorbu a formovanie makroekonomickej databázy, menovite systému národných účtov.
Snívali o akejsi dlhovej neutralite. Drasticky nám to ukazuje COVID-19 a vojna na Ukrajine. Fungovanie ekonomiky sa nutne zmení. Bude pôsobiť viacero ekonomických a mimoekonomických faktorov. Pôjde iste aj o dĺžku trvania sankcií a o zmenu tokov svetového obchodu. Ako, to dnes nevieme.
Nás musí predovšetkým zaujímať náš obrovský deficit štátneho rozpočtu, máme veľkú infláciu, akú sme nemali, ktorú neustrážila ECB.
Staráme sa iba o dopady na ľudí a to vlastne na úkor deficitu rozpočtu. Nie o ekonomiku. Avšak sme členmi EÚ a tak naše samostatné rozhodovanie je limitované, zvlášť v oblasti kolobehu peňazí.
Skončilo otrokárstvo, skončil feudalizmus. Skončí kapitalizmus? Ekonómovia musia najskôr preskúmať vlastné praktické skúsenosti a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov odporúčať nápravu chýb.
Prof. J. Husár
Bratislava 28/3/2022
