Určite, že slepý je ten, kto má smietku v oku, ale o koľko viac slepý je ten, kto má brvno, a neuvedomuje si to
Ježiš rozpovedal učeníkom toto podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ.Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,‘ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.
Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“
Pán Ježiš spojil podobenstvá o slepote, o brvne v oku a o snahe poučovať blúdiacich. Určite, že slepý je ten, kto má smietku v oku, ale o koľko viac slepý je ten, kto má brvno, a neuvedomuje si to. A práve taký človek sa najviac ponáhľa poučovať, napomínať a viesť druhých; možno sa aj riadi šľachetným úmyslom zdokonalenia sveta, počnúc od vlastného okolia. Ale každé zdokonalenie treba začať od seba.
A pravidlo je také, že čím je niekto dokonalejší, tým viac má pochopenia pre cudzie slabosti. Dokonca zoči-voči objektívne zlému konaniu blížneho nie sme oprávnení súdiť a odsudzovať človeka. O jeho vine rozhoduje totiž stupeň jeho uvedomenia a zlý úmysel; a zdôvodniť niekomu zlý úmysel je ťažko. Aby sme niekoho spravodlivo ohodnotili, treba ho pochopiť.
Ale pochopiť človeka znamená mať porozumenie (A. Stern). Ale možno mať porozumenie pre cudzie chyby, keď máme oči zavreté na vlastné chyby? Ján Pavol II. napísal vo svojej knihe: Môžeme iných posilňovať len natoľko, nakoľko si uvedomujeme svoju vlastnú slabosť (Prekročiť prah nádeje – voľný preklad). Natoľko tiež môžeme účinne druhých poučovať, nakoľko sme si vedomí vlastných chýb. Neusilujme sa prevyšovať Učiteľa, ktorý nás poúča a vedie predovšetkým príkladom svojej chápajúcej lásky?
Ľubomír Stanček
zdroj: http://alianciazanedelu.sk/archiv/11034
