Nová makroekonomická prognóza

Priateľ mi poslal mail a v ňom IFP pri MFSR predstavil novú makroekonomickú prognózu IFP. Po jej vypočutí som sa nedozvedel ako bude ekonomika SR fungovať v nasledujúcich 2 rokoch. Autori využívali mnoho všeobecných vyjadrení ako konzervatívny, regulované ceny vzrastú atď.. atď.


Už dlhodobo nevnímame ekonómiu nielen ako vedu, ale aj ako nástroj ekonomickej politiky, teda množinu nástrojov ktoré môže vláda použiť, aby robila vedecké rozhodnutia. Vzhľadom na význam dokumentu, nemôžem nepovedať niekoľko úvah, ktoré čitateľovi načrtnú problémy, ktoré prognóza má riešiť. Predovšetkým je tu problém ekonomickej politiky a podnikového sektora. Nedokážeme vyriešiť výstavbu diaľnic a to od roku 1989, nedokážeme doriešiť výstavbu jadrovej elektrárne Mochoviec a vzťahu k zdrojom, nevieme čo nás čaká v oblasti dodávok ropy a plynu. Hlinikáreň Žiar nad Hronom mimoriadne zasiahli problémy s rastom cien energií a palív. Ako jej pomôže vláda? To je iba niekoľko záhad.

Rovnako náročné sú problémy ekonomickej politiky a sektora vlády. Dlhodobým našim problémom je tvorba štátneho dlhu. Kedy vláda zabezpečí vyrovnaný štátny rozpočet? Aký bude náš sľubovaný daňový systém. Boli prezentované nesúrodé akési útržky. Môže sa zjednodušiť náš daňový systém?  Ako budú ľudia môcť využiť DSS na dobré investovanie?  Aké bude sociálne zabezpečenie? Aké budú investície za ekonomiku spolu a aké budú investície jednotlivých odvetví, menovite investície zdravotníctva a investičné zabezpečenie napr. nemocnice Rázsochy. Ako sa vyriešia problémy Slovenských železníc, ktoré sa trápia aj s problémom rušňovodičov. Ako bude vláda podporovať a ktoré odvetvia? Ako vyriešiť problém deficitu zahraničného obchodu poľnohospodárstva ako celku ,ale ako vyriešiť problém deficitu v živočíšnych výrobkoch, či potravinách, nápojoch a tabaku. Bude dovoz potravín na úrovni 800 , 850 a či 900 vagónov denne? Spomenul som iba niektoré závažné ekonomické problémy našej ekonomiky. Po dôkladnej analýze stavu ekonomiky by sme zistili viacero protirečení ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí (napr. minimálne mzda u nás a v Nemecku). Konštatovali by sme aj bariéry a deformáciu vzťahov, napr. nedostatok rušňovodičov Slovenských železníc, či šoférov autobusov a z toho plynúca narušená zabezpečenosť plynulosti autobusovej dopravy.

Avšak vo videu nebola zreteľná hlavne problematika tvorby prognózy, ktorá je mimoriadne významná, pretože z nej vyplýva možnosť variantnosť riešení ekonomickej politiky a aj konzistentnosť číselných hodnôt makroekonomických a iných veličín prognózy. Ako je dobre známe, z makroekonómie vieme, že prvým princípom ekonomickej politiky je použiť aspoň  toľko nástrojov ekonomickej politiky,  koľko je cieľov. Tento princíp budem čitateľovi pre lepšie pochopenie problému ilustrovať na našich súčasných ťažkostiach s infláciou a očakávaných enormných zmenách cien energií a plynu. Musíme vedieť závislosť medzi HDP, cenami a makroekonomickými veličinami a to výdavkami vlády Gmnožstvom peňazí M. Ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y ) a úroveň cien (p), potom dva  príslušné ekonometrické funkčné vzťahy, závislosti môžeme takto vyjadriť:

                                                                                            Y = a1G + b1M  a

                                                                                            p = a2G + b2M



kde  G sú výdavky vlády, M  je masa peňazí a koeficient a1 predstavuje zmenu  príjmu, ktorá,  (iné fakty sú  konštantné), vyplynie zo  zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor  vládnych  nákupov. Podobne ostatné koeficienty.
Jasne vidíme od čoho závisí HDP a od čoho úroveň cien. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* (p* = 1,08) a ak chce získať tieto ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny GM  musia mať (ideálne)  takéto konkrétne hodnoty:





Vidíme, že aj GM závisia od koeficientov; konkrétne b2 sa nachádza aj v čitateli aj v menovateli; to verbálna analýza neodhalí. Teda náročné je predvídať, prognózovať ako sa bude správať G. Takých vzťahov možno naformulovať stovky. Maticovo
môžeme tento vzťah napísať takto X = AY, pričom zásadnú úlohu hrá matica A; jej rozbor nám povie čo sa bude diať so všetkými makroekonomickými veličinami ekonomiky. Práve koeficienty matice A, hlboké pochopenie ich zmyslu a účelu je jadrom variantných riešení pre vládu a z nich plynúci výber optimálnej varianty vzhľadom na ostatné vzťahy v ekonomike.

Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie  jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych  koeficientoch aibi,  budú  vždy iné. Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom  rokovania vlády  (aj NRSR)  pri  tvorbe  jej ekonomickej politiky. Iné vedecké princípy ekonomickej politiky nebudem rozoberať.


Záver:

V úvahe som naznačil protirečivosť ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov, ktoré musia byť obsahom prognózy.  Prognóza musí riešiť aj existujúce bariéry a deformácie ekonomiky (nízka priemerná mzda), či aj väzby na existujúcu globalizáciu.

Riešenie treba hľadať, podľa mňa, predovšetkým v metodologickom, vedeckom nástroji tvorby ekonomickej politiky, aby nedochádzalo zbytočne do deštrukcie fungovania ekonomiky.

 

Prof. J. Husár

 Bratislava 11/2/2022






COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Únia presadila kvóty

Proti boli štyri štáty vrátane Slovenska

Kvóty schválili na rokovaní ministrov vnútra členských štátov. Slovensko, ale aj ďalšie krajiny, to kritizovali.

Viedenská arbitráž 2018

Bude pozostávať z premietania krátkeho filmu Ústavu pamäti národa a odbornej diskusie k tomuto výročiu, kde v úvode  vystúpia:
doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc. (Slovenský historický ústav MS)
Mgr. Ján Mitáč (Ústav pamäti národa)
PhDr. Peter Mulík, PhD. (Slovenský historický ústav MS)

PIETNA SPOMIENKA NA SRBSKOM VOJENSKOM CINTORÍNE

V čase I. svetovej vojny bol vojenský cintorín vo Veľkom Mederi súčasťou zajateckého tábora. Je na ňom pochovaných 5017 Srbov, 447 Čiernohorcov a 72 Rusov.

Z osudov slovenských geografických názvov (16)

Vývoj názvov obcí na Slovensku po zániku Rakúsko-Uhorska