Nevieme riadiť

Zvolil som si nadpis, ktorý vo mne skrsol po prečítaní si článku viceguvernéra NBS. V SME mal článok Máme chaotické riadenie. Prekvapilo ma to, ale aj uistilo v mojom presvedčení, že ekonomika má fungovať inak.


Takéto tvrdenie viceguvernéra NBS by malo byť veľkým mementom pre prezidentku, pre predsedu vlády a pre predsedu parlamentu. Prvý guvernér SNB prof. I. Karvaš mal vedecké dielo a vedel ako riadiť. Ekonomická veda má hlboké poznatky o riadení už storočia.

Chaotické riadenia máme aj zato, že sa nerešpektujú pojmy ekonomickej vedy. Spomeniem iba dva. Rovná daňdaň z pridanej hodnoty. Rovný môže byť stôl, či stena, nie daň. My máme jednakú, rovnakú daňovú sadzbu. Prenásobením sadzby a príslušného príjmu získame daň, daň je dôsledkom matematického úkonu. Pojem pridať používame ak povieme, že pridať soľ do polievky, či pridať rýchlosť. Hodnota sa vytvára a teda ekonomická veda hovorí o novovytvorenej hodnote. A tá môže byť predmetom zdaňovania. Iba jasné ekonomické  pojmy môžu byť bázou dobrého riadenia.

Hlboké a vedecky precízne ekonomické poznatky nám predovšetkým dal otec ekonómie. Ešte pred vydaním svojho rozhodujúceho diela Bohatstvo národov (1759) A. Smith získal slávu dielom Teória mravného citu, vďaka ktorému získal aj akýsi prídomok „Filozof Smith“. Kľúčom k pochopeniu ekonómie je plný názov diela Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva. Smith sa sústredil na hlavnú úlohu ekonómie, a to odhaliť príčinné zákonitosti ako funguje ekonomika. Smith si nevedel predstaviť ekonóma, ktorý by dobre nerozumel ľudským pohnútkam. On vychádzal z pochopenia prirodzených sklonov ľudí a aj pohnútok, ktoré nachádzal v ľudskej povahe. Teóriu odvodil z pojmu vlastný záujem výrobcu či spotrebiteľa, ktorý vylučoval klamstvo, lebo ten čo klame stratí zákazníka. Aj preto mu záležalo, aby sa v Ženeve stretol s Voliarom, ktorý prekypoval intelektuálnym tvorivým „kvasom“, ako to povedal A. Smith.

Fakty nemožno nevidieť v širšom kontexte, aj filozofickom. Viaceré moje úvahy, ktoré riešili základné problémy fungovania našej ekonomiky napr. dnes nemožnosť zasahovať do kolobehu peňazí, som oprel o definície ich tvorcov. Problémy sú však hlbšie, vede vlastné. Totiž nielen Smith, ale aj I. Kant (18724 – 1804), nemecký filozof, najhlbší ba aj najsystematickejší mysliteľ osvietenectva  mal priamy aj nepriamy vplyv na právne a aj politické myslenie a jeho filozofické osvetlenie princípov univerzalizmu (bojoval za čistotu vedy, jej objektívnosť), je základom. Aj jeho dielo je jedinečné, musí ho akceptovať každá  veda; čerpali z neho aj ekonómovia. Aby som čitateľovi hlbšie podoprel svoju úvahu, jej nadpis, preto musím spomenúť vedecké postuláty velikána Kanta. Jeho hlboké vnímanie nášho sveta je reprezentované jeho tromi vrcholnými dielami – Kritika čistého rozumuKritika praktického rozumu a Kritika súdnosti. Všetky pokladal za základ rozhodovania a riadenia. Čitateľ o tom iste čítal. Tvrdí, že rozum možno legitímne prakticky použiť tým, že uznáme jeho autonómiu, že je sám sebe zákonodarcom, ktorý zároveň postuluje i dodržuje, ako on hovorí, „kategorický imperatív“ čistého praktického rozumu. Ten vyžaduje, aby človek jednal iba podľa takej zásady, ktorú by zároveň chcel a mohol učiniť zákonom pre všetky rozumné bytosti.
Verím, že z tohto tvrdenia plynie to, čo v úvahe chcem mimoriadne zvýrazniť – držať sa zásad dobrých pre všetkých ľudí. R. 1770 získal hodnosť profesora a naplno sa venoval filozofickým otázkam. Uvedomil si, že filozofia potrebovala nájsť novú istotu a presne stanoviť aké sú možnosti a zároveň hranice nášho myslenia a poznávania. To bola obrovská, takpovediac nadľudská námaha, ale Kant sa jej ujal so všetkou rozhodnosťou a dôkladnosťou. Dôkladná kritická analýza ľudského myslenia bola priam grandióznym počinom. Veľké úsilie venoval objasneniu problému vládnutia, formám vlády, čo je v pozadí môjho nadpisu. Po dôkladnom rozbore foriem vládnutia sa rozhodol pre formu umiernená monarchia. Pre nedokonalé bytosti je tou najlepšou formou vlády. Toto jadro som v mojej knihe Aj ekonómia je veda vyjadril tvrdením, že budúci ekonomický systém zakladám na princípe, podľa ktorého pracujúci človek má byť prvým výrobcom, prvým správcom a prvým privlastňovateľom vecí, ktoré vyrobil. V knihe plédujem za princíp od ekonomiky bez kapitalizmu k trhom bez kapitalizmu.
Náročné?

Čitateľa musím upozorniť ešte aj na Kantovo používanie pojmov. Totiž Kantova slávna a vplyvná filozofia internacionalizmu, na čo dnes úplne zabúdame, je založená na určitých bázických tvrdeniach, myšlienkach jeho morálnej filozofie. Nebudem ich opisovať, lebo by si to žiadalo viacej strán. Avšak uvediem jeho tvrdenia pre morálnu filozofiu: predpokladom každej mravnosti je autonómia. Autonómia je totiž taká sloboda, ktorú má iba vôľa rozumnej, racionálnej bytosti, a ktorá vytvára schopnosť „chcieť, aby môj čin mal platnosť zákona“, na čo nadviazal A. Smith v diele Bohatstvo národov. Ďalším princípom Kanta je „kategorický imperatív“, z ktorého plynie, že musím jednať tak, aby sa zásada mojej činnosti mohla stať univerzálnym zákonom, a to sa stane iba vtedy, ak budeme rešpektovať racionalitu iných. Na tom budoval ekonomickú vedu A. Smith.  A nakoniec princíp „konflikt medzi rozumom a vášňou“. Takýto princíp zabezpečuje, že nemôžeme rozlišovať medzi racionálnymi bytosťami inak ako podľa „dobrej“ a „zlej“ vôle, ktorá ho vedie. Zákon je v konflikte s individuálnou vôľou iba tam, kde je táto vôľa neslobodná. Verím, že čitateľ zisťuje aké bohatstvo nám Kant zanechal.
Dnes ho nerešpektujeme.

Ekonomickú teóriu fungovania ekonomiky slovenskí ekonómovia vyriešili v rokoch 1965-69. Hovorí o tom dielo V. Pavlenda Ekonomické základy socialistického riešenie národnostnej otázky v ČSSR. Uvediem názov kapitoly IV a bodu 1. K otázke modelu riadenia socialistickej ekonomiky.  Časť V. má názov Model riadenia československého národného hospodárstva a oblastné riadiace orgány. Preto som si zvolil taký dnešný nadpis. Posudzujúc z tohto zorného uhla riešenie EÚ, verím, že čitateľ vidí veľké slabosti vzniku EÚ. Aby mal čitateľ základnú predstavu, spomeniem Delorsov výbor, ktorý mal vyriešiť problém ekonomickej a monetárnej únie. Výsledkom jeho práce boli tzv. Maastrichtské kritéria. Bolo ich 5, ale spomeniem iba dve: 1) dlh vlády nesmie prekročiť 60 % HDP a 2) deficit rozpočtu vlády nesmie prekročiť 3 % HDP.
Ostatné sú ešte vágnejšie, nič nehovoriace. Nič o fungovaní ekonomiky! Vyjadrené sú totiž v peňažných jednotkách a vidíme, čo nám teraz robí inflácia.


Záver

Obaja svetoví velikáni nám nechali odkaz, že ekonomický svet si môžeme priblížiť len prostredníctvom našich myšlienok. Obaja to dokázali. Je obdivuhodné ako to dokázali. Boli veľmi nároční voči spôsobu svojho myslenia, ako čitateľ zistil.
Považoval som za svoju povinnosť nielen voči vede ale aj voči občanovi hlbšie si všimnúť problém slabého riadenia ekonomiky SR vo svetle vedy. V úvahe som sa snažil, aby si čitateľ uvedomil, že argumenty môžu mať veľmi veľkú dôležitosť. Snažil som sa vypichnúť bázické vedecké argumenty, ktoré môžu dať iba velikáni. I. Kant nám pred viac ako 260 rokmi ponúkol umiernenú monarchiu.

Naša forma vlády má veľa puklín.



Prof. J. Husár                                                                                                                           
Bratislava, 17/1/2021

 

 

 

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Ekonomika SR potrebuje poriadok

Profesor K. Engliš napísal viac ako 1000 stranové dielo Soustava národního hospodářství s podnadpisom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečuji o udržení a zlepšení života. Dielo napísal v roku 1936. Ekonómovia teda vedia jednoznačne ako má ekonomika fungovať.

Má Slovensko nejakú úlohu?

Čo mal na mysli Ľudovít Štúr, keď hovoril o "géniovi Slovanstva", ktorý sedí a plače nad rozhádanosťou Slovanov, alebo o tom, že "každý národ má pod Božím slnkom svoj čas a lipa kvitne až keď dub už dávno odkvitol"?

Génová vakcína s nanočasticami: Stále viac ľudí má obavy

Nemecko: Štartovací signál padne krátko po prelome roka. Potom by malo byť čo najviac ľudí, v čo najkratšom čase očkovaných proti „koronavírusu“ v očkovacích centrách, ktoré nebudú poznať deň odpočinku. Ministri vnútra spolkových krajín naliehajú na to, aby boli uprednostnení policajti.

Covidkon: Mgr. Jana Zwyrtek Hamplová: Protiprávní kroky politiků a metody obrany

Advokátka Mgr. Jana Zwyrtek Hamplová v příspěvku na 1. ČS konferenci covid-19 představuje společenskou situaci posledního roku v kontextu kontrastu principů svobody s realitou politiky, a to populární formou.