Kto nám robí dlhy?

V minulej úvahe som naznačil hĺbku problému ekonomického vyrovnávania, keďže v SME mal J. Solana článok a v ňom podnadpis Venujme sa nerovnosti. Je to náročný ekonomický problém, ktorý nezvládneme bez ekonomickej teórie.


Rovnako náročným, ba možno ešte náročnejším problémom je tvorba dlhov, ktorú robili všetky vlády po roku 1989, o čom som písal aj v mojich odborných článkoch. Také dlhy ako dnes sme nemali pred rokom 1989. Vznikli hlavne v dôsledku toho, že vlády sa neriadili ekonomickou teóriou. Nemohli, nevedia ju.

Súčasná ekonomická teória má viacero hypotéz (základ teórie), ktoré vysvetľujú dôsledky napríklad zníženia daní na deficit rozpočtu a na ekonomiku. Čitateľovi si dovolím uviesť fakty aj trochu odbornejšie. Ekonomická teória hovorí napríklad o hypotéze tradičného pohľadu na vládny dlh a o Rikardovskom pohľade na dlh vlády. Dnes je výrazne bohatšia, vniesla nový rozmer do poznania. Nestačí uvádzať iba podiel dlhu na HDP. Vláda si z prsta vycuciava percento aký má byť ten podiel. Verím, že ekonomika nie je pre vládu lotériou.
Vzhľadom na to, že aj naša ekonomika zažila éru veľkého daňového zníženia ( z viac ako 40 percentnej sadzby na 29 percentnú sadzbu z príjmu právnických osôb) a aj veľmi častú novelizáciu daňových zákonov, zistili sme, že priam zásadnú úlohu má teoretická analýza problém dlhu vlády, ale aj aspekt jeho merania a aj modelovania, pomocou ktorého sa dopracujeme k možnosti logickej dedukcie o tom, ako sa správa ukazovateľ podiel dlhu na HDP. V tejto úvahe to nebudem robiť. Ale vzhľadom na dôležitosť podielu dlhu vlády na HDP, vyjadrím tento vzťah matematicky, aby čitateľ mal predstavu aký je to významný ale aj náročný vzťah. Máme veľmi zlý podiel dlhu na HDP.
V mojich knihách som odvodil tento jeho tvar:


                                                                         
                                                                                       (4.85)    

                                                        

Takýto zložitý vzorec musí niekto dôkladne vysvetliť. Odvodil so ho pomocou diferenciálneho a integrálneho počtu. Bez týchto poznatkov môžeme iba čakať, že vláda bude robiť iba chaotické riadenie ekonomiky. Mal by ho ovládať predseda vlády, minister hospodárstva, minister financií a minister dopravy. Mali by z neho urobiť skúšku. Ak šofér (a riadi iba auto) musí robiť z príslušnej vyhlášky skúšku, prečo predstavitelia vlády nemajú robiť z vedomostí ekonómie skúšku? Ako môžu riadiť ekonomiku? Podľa vlastného názoru ako alchymisti? Analýzou (4.85) zistíme, že ak t rastie do nekonečna, prvý zlomok sa blíži k nule a druhý zlomok smeruje k limite Musíme vedieť zmysel alfa a zmysel beta.
Teda, keď dlh vlády rastie ako konštantná proporcia z HDP (príjmu), ak podiel dlhu na príjme sa nezvyšuje do nekonečna (teória pozná aj taký model), príjem (HDP) musí rásť geometricky, významný poznatok! K tomuto záveru sa nedá dopracovať iba verbálnou analýzou, ktorú používajú politici.
Matematika a ekonometria je monumentálna stavba postavená ľudskou predstavivosťou a to aj pre pochopenie ekonomického vesmíru, dnes veľmi obsiahlemu.

Aby som čitateľa upozornil hlbšie na obsah môjho dnešného nadpisu, uvediem pár viet z časopisu Index, ktorý publikuje SME. Je v ňom nadpis: Švajčiari nechali Slovensku dlhy. Podnadpis je: „Spengle chcel vo Vlkanovej vyrábať prémiové kolesá pre bicykle. Zabrzdil sa však už v rozbehu a ostali po ňom veritelia na všetkých svetových stranách“. Teda aj takto naša ekonomika „bohatne“. Projekt v obci Vlkanová neďaleko Zvolena skončil neslávne Napriek tomu, že Spengle presvedčil aj štátne organizácie, jeho slovenská dcérska spoločnosť skrachovala. A dlhy zanechala, kde sa dalo.
Česko – Slovensko vyrábalo bicykle dávno, a kvalitné. Dnes pandémia zvýšila záujem o bicykle. Začal rozbeh ich výroby. Spengle sa profiluje ako prémiová značka. Ceny kolies, ktoré ona predáva na svojom e-shope, sa začínajú na sume 1 400 eur. V ponuke má aj kolesá z 24 - karátového zlata, ktoré stoja 10 000 eur. HMC Technologický park Vlkanová si Švajčiari podľa vlastných slov vybrali pre jeho dostupnosť, infraštruktúru, prijateľné ceny a pozitívne referencie.
Na to zabudli? A Vlkanová skončila krachom.


Záver:

Čitateľ zistil, že v ostatných mojich úvahách som sa sústredil na najzávažnejšie ekonomické fakty fungovania našej ekonomikyekonomické vyrovnávanie a štátny dlh. Ani jednu oblasť súčasná vládna ekonomická veda na Slovensku nerieši. Bez týchto poznatkov máme iba chaotické riadenie ekonomiky. Mal by ich ovládať predseda vlády, minister hospodárstva, minister financií a minister dopravy. Mali by z neho urobiť skúšku. Nemajúc hlboké poznatky ekonómie, politici vyhľadávajú banálne problémy a hádajú sa ako malé deti; reálnym problémom nevedia dať riešenia.
Investícia akéhokoľvek druhu musí spĺňať kritéria optimálnosti a zmluvné podmienky majú byť skôr výhodné pre Slovensko a nie zahraničie. Zo skúsenosti vidíme, že nám môže vyrábať dlhy. Využívajú sa naše zdroje – práca, pôda a kapitál. Verím, že z úvahy vyplynulo, že vláda nemá riadiť tak, že funkciu si vymení Vladko s Jarkom. Vláda musí využívať hlboké poznatky ekonómie a menovite ekonometrie.
Slovensko vždy malo veľkých vedcov, ktorí boli jeho dobrodením.

Máme ich dnes v ekonómii? Prečo vyrábame dlhy?

 

Prof. J. Husár

Bratislava 10/1/2022





Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Jozef Banáš: O Slobode

 

Podaktorí si všimli, že v ostatnom čase chodím na besedy a spoločenské udalosti v slovenskej halene. Spišskej, detvianskej, zemplínskej. 

Slovensko nebude rešpektovať diktát

Proti kvótam využijeme právne kroky

Vedia čo chcú?

Čitateľ sa môže spýtať, že kto. Myslím na politikov, či politické strany. Nadpis by mohol znieť aj takto:  čo nás vedú, nech to vedia.

Požadujeme vedeckú dôkladnosť? Prečo som hrdý na svoju vlasť?

Čitateľ iste čítal o problémoch s vakcínami, ktorými sú očkovaní ľudia po celom svete. Aj preto ma napadol nadpis dnešnej úvahy.