Kto stráži smerovanie a kvalitu ekonomiky SR?
Pre túto úvahu som sa rozhodol zato, že ma prekvapil podnadpis článku J. Solanu, bývalého predstaviteľa EÚ a generálneho tajomníka NATO, ktorý uverejnilo SME (7. - 9. 1. 2022) a podnadpis znie: Venujme sa nerovnosti.
Píše: „ Sociálnoekonomické nerovnosti, ktoré charakterizujú naše spoločnosti, sú hrozbou pre demokraciu, lebo prežívanie stále oddelenejších životov sťažuje kolektívnu spoluúčasť na politike (podčiarkol som ja). Nerovnosť vo finále podkope našu schopnosť konať ako občania“.
Veľmi ma to prekvapilo, že predstaviteľ západu prišiel s takým tvrdením. V duchu úvahy a požiadavky J. Solanu nemôžem nespomenúť viac. Nemôžem nepripomenúť aj dávnejšiu hlbokú stopu tých Slovákov, ktorí nám zanechali duchovné bohatstvo, ako bázu rozvoja Slovenska, ba urobili Slovensku slávu a my dnes nie sme všetci na nich hrdí.
Teda ľudí ktorí pracovali na Slovensku a sú naším dobrodením. Matej Bel, posol lepšej Európy, J. A. Rayman, imunológ už z čias Jánošíka, J. A. Segner, objaviteľ novej sily a jeho kolesa, J. D. Matejovie, ten ktorý sadil stromy, P. Dobšinský, rozprávkar aj do dnešnej doby, V. Alexander ruka pani Röngtenovej, S. Stodola turbínová symfónia, D. Ilkovič a jeho tri rovnice, V. Pavlenda a jeho atribúty vyrovnávania, či S. Kočtúch a jeho optimalizácia investícií.
Slovenskí ekonómovia riešili problém vyrovnávania už v rokoch 1965/69. Svoje riešenia postúpili na príslušné riadiace a plánovacie orgány. Musím začať vrcholným dielom Prof. V. Pavlendu, môjho učiteľa, ktoré má názov Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Pozrime si nadpisy zásadných kapitol:
Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
- Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
- Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
- Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
- Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Tretia kapitola Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
Štvrtá kapitola Sústava spoločenského riadenia a medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
- K otázke modelu riadenia socialistickej ekonomiky
- Model spoločenskej ekonomiky a model riadenia socialistickej ekonomiky
- Doterajšia sústava riadenia a medzioblastný ekonomický vývoj
- Nová sústava riadenia československého národného hospodárstva a medzioblastný ekonomický vývoj
- Model riadenia československého národného hospodárstva a oblastné riadiace orgány
Piata kapitola Ekonomické riešenie problému národností
Celkové závery
Prílohová časť
- Stranícke materiály o ekonomických základoch riešenia národnostnej otázky v československých podmienkach
- Vybrané dokumenty šesťdesiatych rokov, upravujúce pôsobenie slovenských národných orgánov
- Názory a skúsenosti z riešenia oblastnej problematiky – u nás i v zahraničí
Nasleduje Prehľad najdôležitejších údajov o rozvoji Slovenska v československej socialistickej ekonomike. Táto časť obsahuje spolu 43 tabuliek, ktoré zväčša spracovali asistenti a odborní asistenti, a ja som bol jeden z nich. Mnoho tabuliek je aj v texte knihy. Na s. 27 uvádza účasť predstaviteľov slovenského národa v orgánoch celoštátneho riadenia. Bieda. Na Ministerstve spravodlivosti nepracoval ani jeden Slovák. Konkrétnosť diela Pavlendu mi chýba vo veľkom článku Solanu (J. Solana nemal slovenských poradcov, aby mu definovali atribúty vyrovnávania).
Čiže, môžem (musím) sa spýtať či má také niečo Th. Pikkety? Ten navrhol daň z bohatstva. To je riešenie fungovania ekonomiky EÚ?
Pavlenda a kol. dali jasný smer. Zmaril ho príchod vojsk Varšavskej zmluvy.
Dnes ani predseda vlády, ani minister financií a ani minister hospodárstva nezískali uvedené poznatky ekonomických vied, ktoré ponúkali slovenskí ekonómovia, predbehnúc svojimi poznatkami európskych ekonómov o 60 rokov, a tak nevedia dať smer a zabezpečiť potrebnú kvalitu makroekonomických ukazovateľov ekonomiky – outputu, zamestnanosti, úrovne cien, exportu, importu a platobnej bilancie.
Dnes ma trápi chabí rozvoj ekonomiky, zanedbané vzdelanie na školách a bohužiaľ, to chýba aj v orgánoch SR, ktoré majú dávať smer a zabezpečiť kvalitu ekonomike, jej bohatým zdrojom a zabezpečiť to, čo žiada ekonómia, veda - vláda musí zodpovedať za efektívnu alokáciu zdrojov SR, vláda musí zabezpečiť spravodlivé rozdelenie národného príjmu a vláda musí realizovať politiku, ktorá stabilizuje hospodárstvo, teda riešiť ekonomické (sociálne) problémy výroby, akumulácie a distribúcie outputu v duchu prvý výrobca, prvý správca a prvý privlastňovateľ.
Zato sa pýtam Kto stráži kvalitu ekonomiky SR a jej smerovanie? Alebo aj inak – chýbajú nám hlavné atribúty medzinárodného a medzioblastného ekonomického vyrovnávanie ako báza tvorby ekonomickej politiky SR a aj EÚ.
Solana ich neponúkol.
Záver:
Slovensko vždy bolo významnou súčasťou vzdelaného sveta. Slovenskí ekonómovia predbehli vedomosťami európskych ekonómov. Ako naznačil Javier Solana, Európa je v kríze. Neplienia ju pohanské vojská, nepustoší je povstania ako V Kazachstane, mor ju iste ničí, ale internet nekvitne krásou a múdrosťou debát, ale nenávisťou.
Povedal by som ,že sme v hlbokej kríze – hospodárstvam sa nedarí, až na niektoré. Európania sú skeptickí a pesimistickí, o čom hovoria ankety. Ľudia sú slobodní, ľudí naposielajú do väzenia, či až na smrť, môžu cestovať, vzdelávať sa, pracovať, liečiť sa, už menej športovať či chodiť do divadla. Knihy môžu čítať, do kostola chodiť iba v menších skupinách.
Aj tak sme v o veľkej kríze, ktorá sa možno rovná tej z roku 1929. Slabne nám mena, neuznávame zákony kolobehu peňazí, Peniaze plnia iba jednu funkciu – platidlo. Funkcia úspor upadla. Vznikla kryptomena. Svitne na lepšie časy?
Iste záleží aj na nás. Či podľahneme skepse, neviere v samých seba a beznádeji. Otázkou je či sa nezľakneme a či zasvietime našimi poznatkami, vzdelaním a prácou. Ako optimista Matej Bel. Pribudli nám nové nástroje v rukách – nie budzogáň na zabitie mamuta, pazúr na jeho porciovanie, oheň na jeho spracovanie. Politici na to zabudli a tak sa spoliehajú iba na vlastný úsudok a sú presvedčení, že sa nemôžu mýliť, ako kedysi slovutní alchymisti.
Dnes zachytíme podstatu ekonomických procesov aj jazykom matematiky, čo je iný budzogáň. Želám si, aby sa Slovensko stalo rovnocenným partnerom Nemecka, Francúzska, či Anglicka.
To je žiadúce smerovanie a kvalita ekonomiky.
Prof. Jaroslav Husár
Bratislava 7/1/2022
