Akú Európu si želáme?

Verím, že si to všimol aj čitateľ, že o nej hovorili lídri EÚ.. Minulý týždeň lídri členských štátov schválili veľký zoznam čo si želajú pod vianočný stromček.. Zaoberali sa migráciou, na ktorú hľadajú aj finančné prostriedky, riešili aj opatrenia proti dopravcom migrantov, riešili spoluprácou NATO a Európy, riešili  nízkouhlíkové zdroje energie a peniaze pre ne. Ba uznali, že máme vysoké ceny energií, čo je pre mnohé štáty stále väčší politický problém.


Podľa môjho názoru sa stále treba venovať, nazval by som to, čo EÚ tlačí doma, teda domáce problémy, nie problémy jej okolia.

Len pár dní po summite obvinila v článku skupina klimatických aktivistov niektorých európskych lídrov, že sabotujú (?!) zmysel tzv. „taxonómie udržateľných aktivít“, ktoré navrhla Komisia. Portál euraktiv.com píše: „Na rozdiel od rozhodnutí Európskeho parlamentu, lídri ak Macron alabo Draghi ustúpili piemyslu fosilných palív, Scholz nie je rozhodnutý, zatiaľ čo Von der Leyenová má problém vytvoriť potrebnú väčšinu“. Hoci predseda Európskej rady Ch. Michel chcel vo svojich záverečných poznámkach potvrdiť „solidaritu s členskými štátmi“, v tomto prípade s Litvou, ktoré sú pod tlakom Číny. V zozname pre Ježiška mi chýbala potreba sily Európy, trochu nadnesene.

Niežeby netlačili Európu spomenuté problémy, ale sú to problémy okolia Európy, problémy politicko-vojenské, ktorým sa lídri venovali. Európu a menovite EÚ tlačia domáce problémy so zaostávaním niektorých štátov, medzi ktoré patrí aj SR. Mohol by som to ilustrovať mnohými ukazovateľmi. Spomeniem len priemernú mzdu. V Dánsku je 4,76 krát vyššia ako v SR, Ak má Slovák mzdu 1000 eur, Dán ju má 4760 eur. Iné ukazovatele čitateľ nájde na internete. Iba mu pripomeniem, že pred vstupom do EÚ sme museli predložiť 29 kapitol, kde sa dalo zistiť, dozvedieť o SR všetko. Pred vstupom som čakal, že EÚ nám ponúkne teoreticko- metodologickú  expozíciu problémov medzištátneho, či medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Menovite miery , meranie, ukazovatele medzištátneho, či medzioblastného vyrovnávania. Predovšetkým musíme zabezpečiť fungovanie ekonomiky SR, ba aj ekonomík zoskupenia EÚ. Musíme vedecky opísať ako funguje ekonomika, preskúmať naše vlastné skúsenosti, ba aj odporúčať nápravu chýb.

Problém vyrovnávania medzinárodnej a medzioblastnej ekonomickej úrovne všeobecne však vystupuje v mnohostrannej podobe, nielen v mzdách. Atribútov je veľa, ako o tom môžu hovoriť ukazovatele napr. pre I-vzdialenosť. Treba sa orientovať na veľké množstvo ukazovateľov a to podľa rôznych kategórií ( poľnohospodárske ukazovatele, technologické ukazovatele, až po sociálne a kultúrne ukazovatele). Predovšetkým však treba stanoviť stupeň ekonomického rozvoja napríklad pomocou I-vzdialenosti. Z toho potom vyplynie možnosť a potreba vyrovnávania rozdielov v oblastiach (štátoch), ich ekonomický obsah.
Treba si uvedomiť, že komplexnosť riešenia medzinárodných a medzioblastných (východné a západne Slovensko) problémov kladie zvýšené nároky predovšetkým na ekonomickú vedu, vyžaduje od nej odpoveď na viaceré otázky, ktoré zostávajú mimo zorného uhla riešenia aj v EÚ. Pri vyrovnávaní považujeme za rozhodujúce (príznaky, atribúty) dva fakty:

  1. či je medzioblastný (medzištátny) ekonomický vývoj spojený s likvidáciou zaostávania príslušnej oblasti (štátu),
  2. či ekonomický vývoj znamená zmenšovanie rozdielov, ekonomických aj sociálnych.


Táto skutočnosť, tieto fakty sú bázickou súčasťou vedeckej problematiky medzinárodného, medzioblastného vyrovnávania a riešenia musíme požadovať aj od ekonomickej vedy. Iba komplex ukazovateľov, ekonomických premenných je zdrojom konštrukcie atribútov vyrovnávania. Pre rozvoj národného hospodárstva na Slovensku je však dôležité aj to, aby sa formovalo jeho miesto v koncepcii rastu EÚ. Vo vianočných prianiach sa o tom nehovorí, zaujímalo iba okolie Európy. Medzioblastné (medzištátne) vyrovnávanie  je základňou komplexného, koncepčne prepracovaného využívania zdrojov oblastí (napr. u nás lesov) v záujme potrebného dynamického rozvoja oblasti (štátu), v prianiach sa nespomínal. Dnes sa jasne ukazuje potreba pre účinnejší priestor pre zvyšovanie účasti SR aj na tvorbe a aj na použití národného príjmu (HDP) EÚ.
Predovšetkým sa jedná o zabezpečenie relatívne rovnocenných podmienok realizácie pracovnej sily SR v EÚ. Čo je principiálnou úlohou vlády. Takýto východiskový prístup k ekonomickým problémom  - vyrovnávanie a rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily je jadrom dnešného riešenia ekonomických otázok a to menovite aj preto, že aj globalizácia je na rázcestí, na ktorú sa vo vianočných prianiach úplne zabudlo.


Záver

Akú Európu si želáme? Z nášho krátkeho rozboru ekonomických problémov ekonomiky SR v kontexte s ekonomikami EÚ sa ukazuje, že neexistuje teória riešenia fungovania ekonomického systému združenia štátov akým je EÚ v historických podmienkach globalizácie. To konkrétne znamená že za hlavnú súčasť považujeme vymedzenie miesta ekonomických činiteľov v sústave činiteľov, determinujúcich vývoj národných a národnostných vzťahov, obsahové a metodické otázky medzinárodného (medzioblastného) vyrovnávania ekonomickej, sociálnej a kultúrnej úrovne združených národnopolitických oblastí, štátov a aj pôsobenie sústavy spoločenského riadenia, menovite riadenia národných hospodárstiev aj na medzoioblastný a medzinárodný (štátny) ekonomický rozvoj a vývoj, čo sú výsostné problémy metód ekonomickej vedy.
Riešenia východiskových  teoretických problémov ekonomických základov súčasného riešenia  národnej a národnostnej otázky v SR a EÚ umožňuje a súčasne priamo vyžaduje skúmať a riešiť komplex na seba nadväzujúcich teoreticko-metodologických problémov, najmä hlavné príznaky, atribúty medzinárodného ekonomického vyrovnávania, meranie vyrovnávania  ako takého (I-vzdialenosť) a to z hľadiska národohospodárskej efektívnosti. Riešiť zaostalosť, na ktorú lídri zabudli, znamená dôkladne merať minimalizáciu  rozdielov vybraných ukazovateľov ekonomiky pri dnešnom spôsobe procesu globalizácie.

Lídri EÚ nevedia čo je stratégia, ktorá chýba EÚ, ale vedia, čo by si želali od Ježiška pre Úniu.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 23/12/2021




 

 

Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Matica v Gorazdovom rodisku

 V Múzeu a galérii svätého Gorazda v Močenku konala sa oslava 25. výročia oživenia Matice slovenskej v tejto obci, čo sa udialo z 22. júla 1990.

Génová vakcína s nanočasticami: Stále viac ľudí má obavy

Nemecko: Štartovací signál padne krátko po prelome roka. Potom by malo byť čo najviac ľudí, v čo najkratšom čase očkovaných proti „koronavírusu“ v očkovacích centrách, ktoré nebudú poznať deň odpočinku. Ministri vnútra spolkových krajín naliehajú na to, aby boli uprednostnení policajti.

Smer-SD by mal upustiť od ambície zaviesť registrované partnerstvá

Aliancia za rodinu vyzýva Smer-SD, aby od krokov upustil

Machala: Kiskovci sa rozhodli zaútočiť na slovenčinu a Maticu slovenskú

Takúto protinárodnú agendu nemajú dokonca ani maďarskí menšinoví šovinisti.