Čo je dovolené Jovovi ...
Európska únia je údajne založená na vysoko humánnych cieľoch a hodnotách.
Ciele EÚ vraj odôvodňujú jej existenciu a fungovanie a Únia údajne uskutočňuje všetky svoje politiky a činnosti v súlade jej cieľmi, ktoré pre Úniu predstavujú záväzný program jej činnosti.
Podľa oficiálnych európskych dokumentov, je Únia založená, okrem iného, na rovnosti členských štátov a na princípoch právneho štátu.
V politicko-právnej omáčke vysvetľujúcej a odôvodňujúcej existenciu a fungovanie EÚ je veľa pekných slov a predsavzatí. Od slov k činom ale vždy bolo dosť ďaleko a najmä medzi slovami a činmi vždy existoval rozpor. A platí to aj v prípade EÚ. Hlavní dedičia Franskej ríše (pravzoru to dnešnej EÚ), teda Nemecko a Francúzsko zavelili a spolu s nikým nevolenou (ale im poslušnou), eurobyrokraciou presadili schválenie kvót na prijímanie migrantov, pričom využili spôsob hlasovania, ktorý z princípu porušuje rovnosť členských štátov EÚ. Za uplatnenie toho spôsobu rozhodovanie si však môže Slovensko aj samo, pretože bez rozmýšľania schválilo prijatie Lisabonskej zmluvy. Panslovanská únia vo svojom vyhlásení z 20. októbra 2009 upozornila na možné zneužívanie tejto európskej quasi ústavy. Stále platí varovanie, že :“Dostredivým, silám predstavovaným eurobyrokratmi na ochrane záujmov jednotlivých európskych národov nijako mimoriadne nezáleží – sústreďujú sa najmä na čo najrýchlejšie získanie čo najväčšej rozhodovacej moci. Každý národ si preto musí svoj legitímny záujem chrániť sám – rešpektovanie svojich záujmov zo strany iných si inak ani nezaslúži.“.
Všimnime si rozpor v histerickom kriku zahraničných aj domácich kritikov postoja slovenskej vlády k rozhodnutiu ministrov vnútra členských štátov EÚ. Na jednej strane sa oháňajú tým, prijatie povinných kvót schválila absolútna väčšina, avšak na druhej strane im vadí, postoj Slovenska, ktoré chce svoj legitímny záujem chrániť legálnou právnou cestou pred Európskym súdnym dvorom, ktorý je kompetentný rozhodovať práve takéto spory.
Prečo toľko kriku a toľko nevraživosti? Veď predsa Slovensko nechce urobiť nič nelegitímne a nič nelegálne. Chce postupovať podľa princípov právneho štátu, ktoré sú jedným zo základov EÚ. Alebo aj tu nás chcú presvedčiť, že: „Čo je dovolené Jovovi, nie je dovolené volovi?“. Keď sa nad tým tak zamýšľam, tak mám dojem, že toto je hlavný princíp, na ktorom Únia v skutočnosti funguje.
Nie som členom fanklubu Róberta Fica, ale teraz mu držím palce. Pán premiér nedajte sa!
JUDr. Milan Janičina
