V prvom rade si musíme uvedomiť, že spoločenské vedy ako napríklad história a historiografia, ale aj právo, či politológia nie sú exaktnými vedami, a to napriek tomu, že niekedy využívajú exaktné nástroje, či postupy. Preto treba mať na pamäti, že pri posudzovaní konkrétnych udalostí, skutočností a faktov je vždy rozhodujúce hľadisko a presvedčenie toho, kto posudok, či hodnotenie vyslovuje. Teda inak povedané, vždy je rozhodujúci subjektívny názor. Ako príklad uvádzam rôzne definície pojmu fašizmus.
K nadpisu ma inšpirovalo dielo Vzdelaní príbuzní od V. Leksu- Pichaniča. Dovolím si odcitovať z poslednej strany obalu diela:
Rozhodol som sa napísať túto úvahu, pretože som sa zoznámil s formulárom – žiadosťou o vízum do Juhoafrickej Republiky. Prekvapilo ma niekoľko vecí. Predovšetkým to bol jeho rozsah. Mal 12 strán.
Italský článek z roku 2012, kdy jsme my Češi a Slováci o imigraci ještě nic netušili (Italové i jiní už ano.)
Rozsiahle územia starého kontinentu obýval od úsvitu dejín najväčší národ Európy, Slovania.
ÚVOD
Čechoslovakizmus je ideológiou, o ktorú sa opierali snahy českých politikov o asimiláciu Slovákov. Z troch strán nemeckým živlom obkľúčení Česi, sa snažili komplexy vlastnej malosti liečiť na úkor Slovákov a tak sa české romantické slovákofilstvo 19. storočia, cez český nacionalizmus, postupne menilo v čechoslovakizmus.
