Emeritný arcibiskup-metropolita Ján Sokol predstavil rodákom v Jacovciach svoje pamäti

Kniha má výstižný názov – Je čas mlčať a čas hovoriť – a pútavým štýlom vo forme rozhovorov približuje život a dielo po sv. Metodovi prvého a zároveň i posledného metropolitu Slovenska.

Otázky kládol PhDr. Peter Sokolovič, PhD., Trnavčan, historik a pedagóg. V knihe sú aj faksimíliá niektorých dokumentov a obsahuje aj fotografickú prílohu s kostolmi, ktoré sa postavili v (Bratislavsko)-Trnavskej arcidiecéze počas pôsobenia arcibiskupa Jána Sokola.


Je čas mlčať a čas hovoriť

Nie je veľa kníh, ktoré zanechajú v čitateľovi taký hlboký zážitok, že si ho v sebe nesie ešte dlhý čas po ich prečítaní. Jednou z takých je nesporne kniha spomienok emeritného arcibiskupa Jána Sokola Je čas mlčať a čas hovoriť, ktorá pútavým štýlom vo forme rozhovorov približuje život a dielo po sv. Metodovi prvého a zároveň i posledného metropolitu Slovenska.

Je o to cennejšia, že sa neviaže len k pre čitateľa azda prvoplánovo najzaujímavejším, dnešným slovom „bulvárnym“ témam, akými sú najmä kauza okolo jeho nástupcu v kresle arcibiskupa alebo jeho údajná spolupráca so Štátnou bezpečnosťou. Samozrejme, aj tie sú jej súčasťou, poodhaľuje však celý život a kňazskú dráhu jedného z najvplyvnejších a najzaujímavejších synov slovenského národa v 20. storočí. Počnúc detstvom cez školské roky až po rozhodnutie stať sa kňazom nás privedie do čias jeho vysokoškolských štúdií, kedy plasticky vykresľuje náročný, no pritom pekný a plnohodnotný život budúceho kňaza v už socialistickom Československu.

Jeho životný príbeh, obsiahnutý na stránkach knihy je svedectvom lásky k Cirkvi, ale aj slovenskému národu. Predsa len, najväčšie meno si získal svojou prácou pre Cirkev, či už ako kňaz, biskup či arcibiskup v siedmich farnostiach. Najmä Blumentál, kde ovplyvnil život veľkej skupiny vysokoškolákov, ktorej dodnes zachovaný názov „Kačabar“ vyvoláva spomienky na príjemne prežitú mladosť v spoločnosti Jána Sokola, jeho činnosť vo funkcii prefekta na teologickej fakulte v čase uvoľnenia po roku 1968, ale aj príchod do Serede, kde pôsobil najprv ako kaplán, potom ako administrátor a napokon ako dekan a bol aktívny v pašovaní náboženskej literatúry sú dôkazom o jeho morálnych a ľudských kvalitách.

Pre tieto vlastnosti a prácu pre Cirkev ho biskup Július Gábriš menoval najprv za člena Zboru konzultorov a neskôr, v roku 1987, sa Gábrišovým nástupcom na čele Trnavskej diecézy stal práve Ján Sokol. Samozrejme, tieto udalosti, od roku 1989 aj jeho činnosť vo funkcii arcibiskupa, v ktorej sa nestretal len s príjemnými „povinnosťami“, keď stál pri zrode samostatného štátu alebo vítal Jána Pavla II. na slovenskom území, ale sa musel boriť aj so zvládaním 450 farností, poprípade otázkou reštitúcií či delenia diecéz sú súčasťou jeho spomienok, symbolicky zavŕšených „cestou kríža“ po jeho odchode z funkcie. Mal síce odísť na zaslúžený odpočinok, ten mu však za známych okolností nebol vinou jeho nástupcu Róberta Bezáka dopriaty. Ako však sám tvrdí, svoje spomienky nepísal z pozície hnevu, ale z lásky k pravde.

Azda v nich každý nájde nielen pravdu, ale aj odpovede na otázky, ktoré hľadá…


Peter Sokolovič
http://www.pv-zpko.sk/wp-content/uploads/Svedectvo-5-2020.pdf

zdroj: http://alianciazanedelu.sk/archiv/7077




COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Čo sa deje v Európskej únii?

Briti ovládli summit a téma utečeneckej krízy sa dostala do úzadia. Aké jednoduché, však? Británia má opäť výnimku.

Príbeh z Iloku

Vojna medzi Srbmi a Chorvátmi v 90-tých rokoch 20. storočia poznačila v chorvátskom meste Ilok aj život okolo tisícky Slovákov.

Díky Slovensko, díky, Maďarsko

Originálním způsobem se rozhodli poděkovat Slovensku a Maďarsku za jejich postoj k uprchlické krizi zástupci iniciativy Islám v ČR nechceme.

Magdaléna Sulanová, kandidátka na županku BSK

V r. 1999 založila občianske združenie ”Naša Európa 2000” a momentálne pôsobí ako poslankyňa NR SR. Spomedzi 8 uchádzačov na župana BSK je jedinou ženou. Magdaléna Sulanová má skúsenosti aj ako tajomníčka viacerých sekcií Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.