Tlak, tyrania ekonomických povrchností

Túto úvahu nepíšem s obzvláštnou radosťou. Za posledných 15 rokov sa Slovensko zmenilo v mnohých aspektoch.  Asi najvážnejšia je liberalizácia kapitalistickej demokracie.  Pootvorili sa dvere ekonomickej slobody jednotlivca.  Dnes nielen my na Slovensku, ale aj v Čechách, či aj EÚ sa už  ľudia pokúšajú vidieť odvrátenú stranu  mince.  Nesplnili sa sľuby.

Zmenilo sa veľa. V roku 1995 malo mobil cca 0,5 % obyvateľstva, dnes majú  mnohí 2-3 mobily. A to je hádam najvážnejší tlak na správanie sa jednotlivca, hlavne podnikateľa, ktorý je v sekunde v spojení s podnikateľom  na Novom Zélande, či predajca Volkswagenu v Bratislave zavolá predajcovi Kii do Nitry, akú cenu má kupcovi ponúknuť (kartel).  Ľudia stredného veku majú problémy s uplatnením na pracovnom  trhu, a preto  v CV uvedú, že sú mladí, dynamickí, slobodomyseľní a flexibilní. Pri mojom prvom zamestnaní som o tom vôbec neuvažoval. A podobných problémov je veľa. Preto som p. podpredsedovi vlády napísal tento list:


Vážený pán podpredseda vlády,


nemôžem súhlasiť s Všou logikou o zákaze práce v nedeľu a zákaze návštevy kostola. Tam ste urobili logickú chybu. Človek robí závery v podstate 3 spôsobmi – podľa analógie, induktívnou metódou a deduktívnou metódou. Aj Zem je guľatá aj Mesiac je guľatý. Z tejto analógie nemôžeme urobiť záver: na Zemi žijú ľudia tak aj na Mesiaci žijú ľudia.


Ste ekonóm a tak iste dobre viete, kedy bol zavedený 8 hodinový pracovný čas a aké boli okolo toho trenice a boje. Ekonómia má aj odvetvie teóriu blahobytu. Iste aj to viete Rešpektujeme jej poznatky. Prečo by pokladníčka v Terne na Kramároch nemohla v nedeľu variť obed? Nemôže lebo musí isť do práce. Ako ona zvýši nezamestnanosť keď nepôjde v nedeľu do práce? Veď je zamestnaná v Terne. Prečo poslanci NR SR nepracujú v nedeľu? Chcú byť s rodinou. To chce aj pokladníčka, či predavačka.


Pán podpredseda, ak chcete zvýšiť zamestnanosť, stačí, aby sa 8 hodinové zmeny skrátili o 2 hodiny na 6 hodín a máte denne 4 zmeny a to je ozaj rast zamestnanosti.  O tom sa tiež už v ekonomike práce (labour economics) veľa píše. V príslušných odvetviach sa zamestnanosť zvýši o 25%.


S pozdravom


Prof. Jaroslav Husár
Bratislava 21/6/2020



Čitateľ sa môže spýtať, kde vidím  tlak, tyraniu ekonomických  povrchností?  Stačí si pozrieť programy strán , predvolebné sľuby. SaS sľúbila, ponúkla 1144 opatrení. Iné ponúkali obdobné nejasnosti a protirečenia. Ich tvorcovia asi nečítali Kantovu Kritiku čistého rozumu, hoc sú politici, čo sa naň odvolávajú. Už veľa slov programu hovorí, že autorovi je neznáma ekonomická veda. Ba v diskusiách v TV mali predstavitelia strán nacvičené vety. Príspevky v diskusii boli mdlé, nevýrazné a hlavne neodborné. Dnes v TV p.  Richard Sulík prezentoval  Lex korona. Ide o 115 malých ekonomických opatrení. Už z toho plynie, že jasne chýba hlboký a komplexný prístup. Dá sa to povedať aj tak, že ako keby vodič auta nemal brzdový pedál a na každé koleso by mal samostatné brzdové lanko, ktoré by držal v rukách a na nohách. Má 4 údy a tak to zvládne. Lex korona tak predstavuje vážne  rizika a ohrozenia ekonomiky. Dnes musíme pochopiť extrémne protirečivé prejavy a dôsledky globalizácie – riaditeľom našej VÚB je Talian, ale riaditeľom  Volkswagenu  či PAS je Nemec či Francúz.

Prečo nie Slovák? Potrebujeme vedecky poctivé chápanie fungovania ekonomiky. Dnes nám ekonómovia poskytujú skôr skreslený obsah fungovania ekonomiky. Nedá sa nebyť aj širšie konkrétny, lebo skoro analógiu zistíme v Nemecku. V našich Hospodárskych novinách  písali, že Nemci majú po koronavíruse plán  na oživenie ekonomiky. Pozrime si v čom: „Nemožno dosiahnuť dva také dôležité politické ciele použitím jedného nástroja. Nedosiahnete optimálne výsledky ani pri jednom“, komentuje G. Felbermayr, prezident hlavného výskumného centra Nemecka Kiel Institute of World Economy (išlo o zníženie DPH).  Som rád, že to takto napísal, lebo dnešní tvorcovia hospodárskej politiky aj Nemecku  nemajú bázické ekonomické vedomosti a riadia ekonomiku bez rešpektovania vzťahov a relácií. Ak majú tvorcovia 2 ciele potrebujú aj dva ekonomické nástroje. Čiže cieľ dosiahnuť určitú úroveň HDP (Y) a určitú úroveň cien (p) môžeme dosiahnuť iba pomocou 2 nástrojov – výdavkami vlády (G) a príslušnou masou peňazí (M). Ale ich hodnoty nie sú nezávislé. Veda dokázala, že sú určené týmito matematickým vzťahmi:




Iste aj čitateľ vie, že GM patria medzi 5 principiálnych makroekonomických veličín ekonomiky, žiadne malé zásahy, rozhodujúce, prvoradé. Ba tvorca jednoznačne vie vypočítať, ako sa zmení G a M, ak sa zmení niektorý z koeficientov, ktorý viaže vzťahy G M a aj Yp. Tieto poznatky tvorca politiky musí mať. Inak iba tápe a ekonomiku rozladí.

Naši vodcovia musia pochopiť, že ekonomika 21. storočie nemôže prežiť bez poznatkov, či s poznatkami z iných odborov ako z ekonómie.


Prof. J. Husár
Bratislava 21/6/2020







COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Načo je volebná kaucia

Tri mesiace pred parlamentnými voľbami sú mediálne výstupy bezfarebné.

Prečo "odišiel" Krym ...

Fénix, ktorý vstal z popola - bez ďalšieho komentára

Prudká zmena našej zahraničnej politiky alebo politický vabank

V poslednej dobe sa na verejnosti objavujú informácie, ktoré náš premiér denne svojimi výrokmi potvrdzuje. Informácie sa týkajú prudkej zmeny v orientácii zahraničnej politiky Slovenska, a to najmä voči EÚ.

V Bratislave si pripomenú 84. výročie úmrtia kňaza Andreja Hlinku

Bratislava 15. augusta (TK KBS) Spoločnosť Andreja Hlinku, CYRILOMETODIADA, o. z., Nadácia PRO PATRIA a Občiansky výbor MČ Černová pozývajú  na uctenie si pamiatky otca slovenského národa Mons. Andreja Hlinku pri príležitosti 84. výročia jeho úmrtia.