Heterogénna spoločnosť a ochrana rodiny
(prepis zvukového záznamu)
Ako muža a ženu nás boh stvoril, a preto muž, opustí svojho otca a matku, prilnie k svojej manželke, a tak už nie sú dvaja, ale iba jedno telo.
Dovoľte mi, aby som začal in medias res: tri veci nás zaujímajú, z toho čo poviem, že rodina je základom absolútnej existencie bytia ľudstva. Niektorí hovoria, že to je klišé, ale nič múdrejšie nenájdeme. Lebo aké budú rodiny, taký bude svet.
Tri veci nás v dnešnej dobe zaujímajú, a to:
- registrované partnerstvo,
- gender-ideológia
- takzvané tretie pohlavie.
Dovoľte mi, aby som sa, tak od srdca, pozrel na tieto tri problémy súčasnosti. Absolútne nemám výhrady voči niekomu, kto má inú orientáciu alebo cíti niečo iné k druhému. Hlboko si ho vážim a budem vážiť tak , ako to povedal svätý otec, ale pýtam sa z akého dôvodu musí byť niečo narušené, čo celé tisícročia sme akceptovali ako samozrejmosť, že existuje muž a žena, ktorí tvoria rodinu a zakladajú rodinu tým, že splodia deti? Neviem pochopiť, prečo musia právne dostať ten placent na papieri, že muž a muž uzavrú platné manželstvo ako právom uznanú skutočnosť? Oni argumentujú tým, že keď žijú spolu, nemôžu poznať svoj zdravotný stav, nemôžu dediť, ale to všetko sa dá zákonom urobiť, aby partneri mohli tieto veci dostať. Povedzme, svet povedal, no aký problém je s tým, keď dáme papier, že sú riadni manželia? On a on. Čo sa stane? V podstate, mohli by sme povedať nič, je to to isté, lebo majú papier, a čo sa stalo? Lebo to sme povedali A, no ide určite naprosto isto aj o B. A oni prišli s papierom na súd, vážený súd, podávame sťažnosť, lebo pozrite, my sme právoplatní manželia so všetkými právami a následkami. A prečo by sme si my ako právoplatní manželia nemohli adoptovať deti? Ale v plnom rozsahu. A vyhrali by takto všetky súdy a svet by musel to B pustiť, lebo umožnil A. A tak môžu právoplatne adoptovať deti a dôsledok, hovoria psychológovia a psychiatri a všetko možné, je katastrofa.
Pani prezidentka dôrazne volá, že ona si myslí, že ďaleko prospešnejšie je, ak nejaké dieťa nežije v detskom domove, ale je vychovávané dvomi mužmi. Súhlasím, pokiaľ to nebudú manželia, lebo aj vdovec má svoje deti, aj strýko môže zobrať dieťa svojho brata a vychovávať ho. V čom je ten rozdiel, čo nevidí pani prezidentka? Že ten strýko, ktorý vychováva svojho synovca nie je v situácii, aby ho ten synovec uvidel v jednej posteli s iným mužom. Ten synovec ho nevidí bozkávať sa, objímať a dotýkať sa s iným mužom. Ten synovec ho nenájde v nejakom pomere aktu, ktorý vnímame medzi mužom a ženou. A toto je to, čo je zvrátené. Áno, je to pravda, že asi je lepšie, keby dieťa nebolo v detskom domove, ale to dieťa, ten chlapec, ktorý nemá inú orientáciu, je normálny a vidí, ak teda jeho dvaja tzv. rodičia spia v posteli, ako sa objímajú a bozkávajú a dotýkajú a nechcem povedať aký akt používajú. Čo si on môže myslieť?
On má pocit v škole, že dievčatá sa mu páčia, ale on vidí čosi iné. A to je to B, čo už sa nám moc nepáči. Ale po B, či chceme, či nechceme, príde C, a to už drvivá väčšina sveta nechce, zaviera oči, kričí, rozmýšľa, lebo tí dvaja prišli s papierom, pozrite, my sme právoplatní manželia, sme právoplatní vychovávatelia adoptívnych detí. Lenže náš syn ide do prvého ročníka a doniesol domov papier, kde sa vypisuje náš status, a tam je, že otec, to je ešte v poriadku, ale matka, čo tam napíšeme na matku? A preto podali na súd žaloby o diskrimináciu a súdy znova rozhodli v mnohých štátoch, to už je bežné, Austrália a ďalšie, kde už nie je otec a matka, ale rodič 1 a rodič 2. A to už je tvrdé. Ja som sa raz v kostole pýtal, reku, počúvaj, ako by sa Ti to páčilo, keby Tvoj vnúčik hovoril, starký 1, starký 2? No tak to je už niečo, čo nechceme. A to je A,B,C. A ja sa pýtam, som sprostý, a pýtam sa, to je všetko? A poviete, ešte môže byť niečo ďalej? Celkom isto áno.
Tretie pohlavie. Tretie pohlavie to znamená, narodí sa Ti chlapec, má pipíka, prepáčte za výraz, a Ty nebudeš môcť napísať, že sa Ti narodil chlapec, musíš počkať, lebo ako sa on rozhodne, keď sa rozhodne, že sa cíti ženou, bude žena, keď sa cíti mužom, tak bude muž. Teraz som to čítal, u nás na Kysuciach, nejaká zvrátená rodina, urobila z toho senzáciu, akí sú oni moderní, to je skutočné to je pred Vianocami, že ona ráno, keď oblieka svojho chlapca, tak sa ho pýta, počúvaj, dnes chceš byť oblečený ako dievča, alebo ako chlapec? A chlapec sa ráno rozhodne a povie, dnes som dievča, tak ho oblečie do dievčenských šiat. Takže netvárme sa, že to nie je, netvárme sa , že keď dáme hlavu do piesku ako pštros, že sa nič nestane, že to nevidíme, ono je to tu. A pravda, sú úsmevné situácie, v Portugalsku nejaký človek sa obrátil na súd, že prosím, on nemá kde ísť na WC, lebo on sa cíti ženou, ale ženy vrieskali, jačali, že čo tu robí chlap, ja sa cítim ženou, ale Ty si chlap, ako chlap čo tu robíš. Takže urobte nám tretie WC ... a tak by sme mohli pokračovať.
Poslanec v Európskom parlamente Milan Uhrík povedal na akúsi „poslankyňu“, že v skutočnosti je to chlap a skoro ho tam skoro zodrali z kože.
Takže tých „úsmevných situácii“ je veľa. A ja teraz poviem rúhavé slová, čo keď si poviem, že ja chcem ešte ďalšie písmená? Mám slobodu? Mám právoplatné manželstvo, muž - muž, žena - žena mám adoptované deti, mám rodiť 1, rodič 2, mám možnosť rozhodnúť sa, že som chvíľu žena, chvíľu muž, prosím pekne, akým právom by som nemohol oficiálne dostať sobášny list, že si zoberiem ja ako chlap za svoju manželku fenu- psicu, teda psa? Akým právom sodomia by nemohla byť po právnej stránke daná do zákona a zrovnoprávnená? To je len pokračovanie. Prečo by som nemohol mať niekoľko týždňov mŕtvolu doma a praktizovať nekrofíliu alebo čokoľvek iné.... Rozumiete, ono sa to zdá smiešne alebo nereálne. Povedzte, keby sme našim babkám, babičkám, ktoré sú väčšinou už na pravde božej, povedali, že raz bude toto... tak by povedali synáčik môj, ale prosím ťa pekne, čo ti...? choď na psychiatriu, choď k lekárovi. No my to zažívame. Viete, ak nepozdvihneme svoj hlas, ak nebudeme kričať, nebudeme prekvapení... a toto je to, čo by sme si mali uvedomiť, na tej tvrdej realite. Viete, jedno z proroctiev Sybily, je takéto: „Príde doba, keď svet nerozozná muža od ženy.“. To som si myslel, to je také proroctvo. Potom keď prišli doby, keď naše ženy, božechráň, chvalabohu, nie je im zima, začali nosiť nohavice, ale viete si predstaviť, naše prababky, ktoré by vedeli, že nenosia sukne? To bolo akože OK, potom sa ženy ostrihali, pravda dnes už aj holohlavé chodia, nie je to výsmech, alebo trest, chlapi si dávajú náušnice, maľujú sa, tak som si myslel, aha, toto je to, čo Sybila predpovedala. Figu borovú, gender ideológia je to, čo Sybila predpovedala, toto je to, čo ona už predpovedala dávno, dávno pred mnohými rokmi pred týmto...“nerozoznáš muža od ženy“.
Milí priatelia dovoľte mi a prepáčte mi, že som hovoril tak neučesane, nemám to napísané, ale hovoril som to od srdca, tak ako to cítim a vnímam. Chcel by som Vám napriek tomu popriať všetkým veľa takej sily a pokojnosti, ktorá nás bude robiť šťastnými. Zistil som, že málo hovoríme o šťastí a šťastím by malo byť čosi, čím by sme mali byť naplnení a tak vám chcem všetkým popriať do tohto roku, aby sme boli šťastní, preto, lebo jeden múdry človek to takto povedal, započúvajte sa do tých nádherných slov:
„Keď je človek šťastný, vtedy sa jeho srdce mení na chlieb na stole a kvety vo váze. Vtedy sa jeho úsmev na perách mení na ligot hviezd a jas slnka. Vtedy sa jeho hlas v hrdle mení na zurkot prameňa a vtáčí spev. Vážení, prajem vám, aby sme ten chlieb s tými kvetmi na tom stole mali všetci. Aby sme v tomto umelom a pretechnizovanom svete ešte videli ten jas slnka a ligot hviezd, ale hlavne aby sme v tomto egoistickom, krutom, sebeckom svete ešte dokázali počuť ten nádherný žblnkot našich riek a prekrásny vtáčí spev".
Ladislav Ostrák
Prednáška z konferencie s názvom Ochráňme slovenskú identitu, ktorú usporiadala Panslovanská únia 8. februára 2020 v Trnave
