Zmeny nemusia viesť k lepšiemu
Nadpis som si zvoli zato, že každá strana hovorila o zmenách, či vlastne o potrebe zmeny. Aké je však kritérium, že zmena je lepšia? Pre občana by príznakom zmeny k lepšiemu mohlo byť, že Švajčiari sa budú snažiť zamestnať na Slovensku. Ba aj keby Česi začali chodiť na Slovensko práve preto, že tu sú lepšie platy. Dnes je to naopak.
Slováci chodia robiť do Švajčiarska, Česka, Anglicka, ba aj na Nový Zéland. Nízke platy, nízke penzie, nízke detské prídavky, najnižšia mesačná mzda 180 euro sú „bohatstvom“ dnešného Slovenska. A to viac ako 30 rokov po nežnej. Pred rokom 1989 Slováci chodili ako experti OSN po celom svete. Dnes máme zlé vysoké školy, ale ich máme v „každej dedine“.
Tento občanom vnímaný pohľad, podložený aj štatistikou, treba zmeniť. Ako? Zmenu k lepšiemu, treba v 21. storočí, storočí digitálnych technológií oprieť o poznatky vedy, ekonomickej vedy. Ekonómia, ktorá už má viac ako 300 rokov, ako veda cez svoje poznatky vie dokonalejšie a hlbšie „nakresliť“ to čo sa má pokladať za lepšiu ekonomickú zmenu. Treba konečne vysvetliť prečo náš ekonomický mechanizmus nepracuje efektívne – korupcia, rozkrádanie, účty na Cypre, viac ako 200 zničených podnikov (čitateľ mohol dostať ich zoznam na internete). Akokoľvek urgentné sú tieto problémy, pokiaľ nepochopíme ich korene, naše úsilie ameliorovať, zdokonaliť ich bude neúčinné, bezvýsledné. Musíme pochopiť systém, z ktorého vznikajú. Nebudem teda uvádzať ďalšie negatívne čísla a fakty o ekonomických javoch, čitateľ ich pozná. Dôležité sú totiž „ozubené kolesá ekonomiky“ a „ekonomický nosníky“, ktoré objavila ekonomická veda, ktoré by mal ovládať každý minister financií či guvernér NBS, teraz hlavne príduvši minister financií. Z nich vyplýva ako funguje ekonomický systém. Ktoré atribúty sú dôležité musí vedieť minister a guvernér NBS. Pochopenie makroekonómie je prvým krokom k tomu, aby sme kontrolovali fungovanie nášho ekonomicko-sociálneho systém. To bude viesť k lepšiemu. Majú takých strany?
Dnes sú na Slovensku veľmi zreteľné dva fakty: a) protirečivá jednota existujúcich ekonomických procesov a b) neexistencia ekonomickej teórie. Ako nám hovorí skúsenosť, určujúcou sa stali nežiadúce reálne ekonomické procesy (korupcia, účty v daňových rajoch, bezdomovectvo, ... ) a tak nevieme, čo je určujúcou silou ekonomického procesu dnešnej našej civilizácie. Neuvedomujeme si čo je prednostné, či primárne. Za primárne pokladám potrebu obsiahnuť vedeckou teóriou, vedecko-teoreticky spracovať celú obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí, javov ekonomického vývoja Slovenska (podiel výdavkov obyvateľstva na HDP, dlh na obyvateľa). Na Slovensku, vzhľadom na jeho vlastnú vnútornú ekonomickú situáciu, ale aj vzhľadom na ekonomickú pozíciu v EÚ, máme celý rad otvorených nevyriešených problémov. Naša vlastná ekonomická pozícia je v neblahom stave, ak si uvedomíme, že od vzniku SR nemáme pozitívne saldo rozpočtu a neustále narastajúci štátny dlh. Vidíme, že ide o akýsi progresívno - regresívny pohyb ekonomiky. Aj zato, že strany majú rôzne priority. Ide však zároveň o vymedzenie postavenia Slovenska v ekonomike krajín EÚ. O tom strany nehovorili. Z tohto hľadiska, vo viacnárodnej a viac národnostnej EÚ ide o ekonomické riešenie národnostných otázok na báze existencie ekonomickej moci EÚ, teda v podmienkach EÚ, v podmienkach kapitalistického spôsobu výroby. Čiže musí isť o kvalitatívne zmeny v ekonomicko-spoločenských vzťahoch nastolených existenciou národnostných vzťahov v mnohonárodnej EÚ. Dnes nemáme vyriešený problém národnostnej problematiky ani z hľadiska riadenia EÚ, napr. neexistuje dávno známa rotácia najvýznamnejších funkcií. Verím, že čitateľ pociťuje, že ide o celý komplex problémov. A z nich vyplýva, že ekonómovia strán nám mali ponúknuť rozpracovanie ekonomickej teórie dnešného kapitalistického spôsobu výroby, ktorá by odpovedala na bázický ekonomický problém: rozpracovanie vývoja podmienok realizácie pracovnej sily národov a národností EÚ. Čo tým rozumiem? Aké sú hlavné súčasti tej ekonomickej teórie? Rozumiem tým a) rozpracovanie (vymedzenie miesta) problematiky ekonomických hľadísk v sústave hľadísk, ktoré determinujú vývoj národných a národnostných vzťahov, b) obsahové a metodické otázky medzinárodného (oblastného) ekonomického a sociálneho vývoja viacerých národných a národnostných oblastí, národov a národností (na Slovensku napr. maďarskej a rusínskej, či v Španielsku problém Kataláncov) c) vymedzenie sústavy spoločenského riadenia EÚ, osobitne vplyv riadenia orgánov EÚ na medzinárodný a medzioblastný vývoj. Lepšie pochopiť, čo sa deje v ekonomickom systéme SR, ale aj EÚ, nám môže zabezpečiť iba ekonomická teória.
Toto sú agregovane 3 hlavné obsahové súčasti, ktoré ekonómov čakajú na riešenie. Strany nám to cez svojich ekonómov, vzdelancov v programoch neponúkli. To ich čaká po voľbách. To si musia uvedomiť. Ale práve v tomto je jadro ekonomickej novej teórie dnešného kapitalizmu, tvoria vnútornú a podmieňujúcu jednotu, ktorú treba naplniť radom ďalších, čiastkovo, či jednotlivo vystupujúcich javov na Slovensku aj v krajinách EÚ, aj v širšom kontexte ekonomických disciplín (regionálna ekonómia). Dnešná západná ekonómia nám neponúka teóriu medzinárodného a medzioblastného vyrovnávania. Dovolím si to formulovať odbornejšie. Súčasná úroveň vývoja svetových výrobných síl na báze IT technológií kladie čoraz nástojčivejšie do popredia v EÚ naliehavosť riešenia objektívne jestvujúceho, doterajším chodom historického vývoja EÚ (spoločnosť ocele, EHS, RVHP) podmieneného protirečenia medzi vysokou industriálnou ekonomickou úrovňou viacerých krajín EÚ na jednej strane, a nízkou úrovňou, vraj až priam ekonomickou zaostalosťou bývalých socialistických krajín na strane druhej. Protirečenie tohto druhu je tak právom musí byť stredobodom pozornosti nielen nášho povolebného vývoja, ale vývoja EÚ ako celku, ale hlavne aj ekonomického myslenia v EÚ, nehladiac na odlišnosť základne, z ktorej budú vychádzať ekonomickí myslitelia EÚ, resp. ekonomické školy. Túto skutočnosť pokladám za jeden z hlavných činiteľov nášho rozvoja.
Superhrubá mzda Sulíkovho „scenára“ a ani sulíkovsko-miklošovská rovná daň (ekonomické nezmysly, písal som o nich viackrát) neriešia ekonomickú teóriu, a teda kde a ako, a ani naše ekonomické problémy, ktoré som naznačil. Inak zmeny nemusia viesť k lepšiemu. Ba iste nebudú. Potrebujeme silnú limitovanú vládu, ale silnú, vedomosťami podkutú vládu. Už sa dlho tackáme. Nejde iba o ministrov. Koalícia si podelí úrady, podniky a tajné služby, o čo ide stranám. Z toho im prídu pôžitky! Nie ľuďom! Blahobyt treba merať tým ako dobre sa ľudia najedia, oblečú, bývajú a trávia voľný čas, nie podľa toho koľko vriec zlata si uložili majitelia tovární v daňových rajoch. Zdroj bohatstva spoločnosti už odhalil A. Smith – optimálne využiť zdroje, pôdu, prácu a kapitál. Tieto zmeny povedú k lepšiemu životu Slovákov. Nebudú chodiť do Švajčiarka, Nemecka či Anglicka. Od vzniku SR a aj od vstupu do EÚ robíme iba politické experimenty, ale bohužiaľ, aj ekonomické experimenty. Strany nezaujíma miera ako merať dobiehanie SR krajín EÚ, či sa likviduje zaostávanie a vyrovnávanie medzioblastných ekonomických rozdielov. Ekonómovia strán nepriblížili ľuďom bohatstvo, rozmanitosť a osoh z ekonómie. Dnešní ekonómovia budú zajtra vedieť, prečo sa dnes nestalo to, čo včera prognózovali. Vzniknuvšia vláda bude musieť konečne vyriešiť splatenie dlhu vlády, vedou definovaný obsah výdavkov vlády, multiplikátor vádnych výdavkov a bilancie sektora vlády, a to v takomto vzťahu: (úspory – investície) + (príjmy vlády – výdavky vlády) = (export – import). Tieto makroekonomické veličiny a ich vzťahy schvaľovať na zasadnutí vlády, ročne publikovať a nie sledovať rast ekonomiky cez bezobsažný pojem HDP. Inak zmeny nebudú (nemusia) viesť k lepšiemu. Nesmie sa stať, čo napísal veľký básnik Válek: nakoniec sa to zvrtne na zákone, že silu umu zdolá sila zrád.
Podľa ústavy nášho súčasného slovenského štátu sme subjektom svojprávnym aj rovnoprávnym, slobodným aj zvrchovaným. A zatiaľ aj subjektom uznaným ba aj rešpektovaným z hľadiska medzinárodného práva. Chceme žiť v tomto postavení aj s prislúchajúcimi výsadami suverénneho štátu naďalej. Nech nás vedú, čo to vedia. Verím, že nebude pravdou, čo napísal J. Jesenský v básni
Noví vladári
Prežíva domáci pán pohromu;zlodeji dostali sa do domu.
a nad ním moc si osvojili,
čo bolo cenné, ulúpili,
chceli by vládnuť,
vladáreniu sa nikdy neučili,
vedia len kradnúť.
Prof. Jaroslav Husár
Bratislava 1/3/2020
