Európska únia a jej vplyv na likvidáciu národných štátov

V súčasných podmienkach univerzalizujúceho a globalizujúceho sa sveta je ochrana národných hodnôt mimoriadne náročnou úlohou. Spojenie národnej identity a vlastenectva sa v súvislosti s ich podporou a rozvojom spomína vo viacerých slovenských nariadeniach, vyhláškach, normách, štátnych a strategických dokumentoch jednotlivých rezortov Slovenskej republiky.

Ako jej hierarchicky najvyššie postavený platný právny predpis by podporu národnej identity a vlastenectva však mala, priamo či nepriamo, zaručovať Ústava Slovenskej republiky a z nej vchádzajúce štátne zákonné normy. Po ratifikácii Lisabonskej zmluvy však sama Ústava Slovenskej republiky v čl. 7 ods. 2 hovorí o tom, že „právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“[1] Vďaka tejto nenápadnej, no mimoriadne nebezpečnej, formulácii ťahá v súčasnosti Slovensko za kratší koniec pomyselného povrazu moci. Otázkou teda zostáva či sa podriadime a zmierime s pozíciou vazalov zaviazaných k poslušnosti alebo urobíme všetko pre to, aby  ďalšie generácie Slovákov a Sloveniek poznali národnú hrdosť a hodnoty našich predkov.

Väčšina bežného obyvateľstva si neuvedomuje, akým spôsobom nám Európska únia už teraz podsúva svoje idey v podobe všeobecne záväzných právnych aktov a ovplyvňuje tak náš každodenný život.

Národná identita vo významovom spojení s národom odzrkadľuje špecifickosť a osobitosť tejto kolektívnej formy ľudskej existencie, do ktorej je jednotlivec vťahovaný prostredníctvom rôznorodých mechanizmov identifikácie. Národná identita zahŕňa spoločnú historickú pamäť a skúsenosť, reprezentuje kontinuitu tradície a kultúrne spojenie medzi generáciami, komunitnú integráciu danú spoločným jazykom a sebareflexiu podmienok národného spoločenstva, ktoré sa v súčasnosti rozvíjajú najmä v rámci národných štátov.[2]

O národnej identite môžeme teda hovoriť aj vo význame, ktorý zahŕňa päť kategórií – entít, a to:

• spoločné meno (pomenovanie),
• spoločné územie (územná celistvosť, kultúrny priestor národa),
• spoločný jazyk, spoločná kultúra (zvyklosti, normy, symboly, hodnoty, kultúrne vzorce),
• vedomie o týchto entitách (národné vedomie).[3]

1. ASPEKT NÁRODNEJ KULTÚRY

Podobu národnej identity ako kultivujúcej sily ovplyvňuje aj národná kultúra. S tým súvisí „tvorba kultúrnej pamäti, posilňujúcej svojím charakterom demokratické národné a kultúrne tradície. Ňou sa tvorí národná identita ako skúsenosť a pamäť.[4]

Veľká časť kultúry národov je ovplyvnená náboženstvom, ktoré na danom území prevláda. Slovensko, ako kresťanská krajina, sa tak len ťažko stotožňuje so smerovaním súčasnej Európy. V počiatočnej fáze projektu Európskej únie (ďalej aj ako „EÚ) totiž bolo kresťanstvo osnovou duchovného, hodnotového, etického a mravného priestoru Európy. Súčasný zámer EÚ je však v značnom protiklade. V mnohých dokumentoch, vydaných Európskou úniou po Mastrichtskej zmluve z rokov 1992/93 sa vôbec ani len materiálne nenachádza výraz „náboženstvo“. Náboženstvo sa pokladá za úplne prekonaný a teda zanedbateľný spoločenský fenomén, ktorý už nie je hoden žiadnej pozornosti. Európske národy vznikli súčinnosťou národných štátností a kresťanskej cirkevnej organizácie, ktoré sa zároveň stali hlavnými uholnými kameňmi existencie európskych štátov. Nakoniec aj heslo „Za Boha, za národ“, ktoré oduševňovalo staršiu slovenskú generáciu, spája práve náboženský a národný aspekt ľudskej kultúry. Po predpokladanom odstránení náboženstiev, obzvlášť kresťanstva, nová európska štruktúra evidentne sleduje ďalší cieľ: podobne odstrániť aj druhý pilier základov Európy, ktorým vždy boli jej národy. Toto je podstatným obsahom stáleho zdôrazňovania a vyzdvihovania občianskeho charakteru novej spoločnosti, ako aj systematické podporovanie regionálnych celkov bez ohľadu na ich národnostnú štruktúru a štátne hranice. V tejto zásadnej tendencii nieto podstatného rozdielu medzi ateistickým  marxizmom sovietskeho typu a praktickým ateizmom konzumnej spoločnosti Západu. Jasným odrazom tohto spoločného ideologického zamerania je fakt, že počas druhej polovice uplynulého storočia boli v demokratických štátoch Západu (nevynímajúc komunistické štáty Východu) z identifikačných osobných dokumentov paralelne odstránené rubriky Náboženstvo a Národnosť. Dôsledkom tejto zásadnej tendencie je aj praktické odstraňovanie kresťanských a národných symbolov z verejných priestorov.[5]

Aj za týmto účelom sa nám snaží Európska únia postupne vnútiť svoje liberálne hodnoty, akými sú široko interpretovateľné pojmy sloboda, demokracia alebo voľný pohyb osôb a kapitálu. Ideálnou kultúrnou spoločnosťou podľa EÚ je tá, v ktorej prevláda tolerancia, pluralizmus, nediskriminácia, solidarita, rovnosť medzi mužmi a ženami a neobmedzená sloboda. Bývalý predseda frakcie liberálov európskeho parlamentu G. Verhofstadt nám však svoje ponímanie európskej slobody vysvetlil prostredníctvom prehlásenia v ktorom tvrdí, že Európska únia bola vybudovaná tak, aby zaručila slobodu našich občanov, demokraciu a právny štát. Pokiaľ však krajiny východnej Európy nechcú prijať liberálne hodnoty EÚ, mali by opustiť tento európsky spolok.[6] EÚ svojim deštrukčným pôsobením a preferovaním liberálnych hodnôt, ako sú napr. akceptácia homosexuálnych zväzkov, potraty na požiadanie, prijímanie imigrantov, multikultúrna spoločnosť, ruská hrozba, potláčanie národného cítenia, koniec tradičných kresťanských hodnôt priamo útočí na identitu národov. O povinnej akceptácii týchto hodnôt však pri našom vstupe do EÚ nebolo ani zmienky.

Čoraz častejšie počúvame o xenofóbii a islamofóbii, o boji proti rasizmu alebo skôr nacionalizmu, čo sa s obľubou používa ako pejoratívum národovectva a národného vlastenectva v Európe. Slová xenofóbia a islamofóbia posilnili svoju pozíciu vo verejnom mediálnom priestore a tiež v spoločenskom diskurze hlavne po výzve A. Merkelovej imigrantom: „Príďte, ste vítaní!“.

Európske elity neberú do úvahy, že z pohľadu identity národov je Islam hrozbou už len tým, že pojem sekulárny štát nepozná a neuznáva. Islamské zákony (právo šaría) sú podľa islamského učenia nadradené štátu a svetskej moci.

Európske kresťanstvo sa, obzvlášť v rétorike mimovládnych organizácií, pretavilo do pojmu kresťanský fundamentalizmus. Supresiu kresťanstva v Európe vnímame aj na konkrétnych skutkoch ako napr. vytláčanie kresťanstva z verejných priestorov, odstraňovanie kresťanskej symboliky na verejných priestranstvách (aféra Francúzsko a kríž na pamiatku pápežovi Jánovi Pavlovi II.[7]), na obaloch tovarov (grécky týždeň v obchodnom reťazci Lidl[8]), rastúca nevôľa moslimov, u ktorých kresťanstvo „uráža ich islamskú vieru“ (údajná diskriminácia skrz moslimské burky, nikáby, následné súdy, roztržky a konflikty na úrovni komunálnych municipalít). Výsledkom týchto sporov sú vo väčšine prípadov ústupky  kresťanov a ich kléra moslimom v dobrej viere, že ustúpením a daním priestoru islamu sa proces vytláčania kresťanstva zastaví a ukončí sa vyhrocovanie konfliktnej situácie.

Je alarmujúce, že islamofóbia, xenfóbia či antisemitizmus sú na hrane s trestným zákonom avšak „kresťanofóbia“ je prokuratúrou ignorovaná, tolerovaná v čoho dôsledku silnie. Takzvané „hate speech“ proti kresťanom sú legálne a brané ako súčasť slobodnej demokratickej spoločenskej debaty. Nenávistné „hate speech“ proti židom, Rómom či moslimom už však podlieha prísnej cenzúre a sankciám. Toto všetko sa deje pod zástavou základných ľudských práv a práv na náboženskú slobodu.

Samotné nemecké médiá už priznávajú, že islamizácia Európy nie je mýtus. Naopak tvrdia, že pokiaľ nedôjde k zastaveniu migrácie tak moslimské komunity v Európe do roku 2050 trojnásobne vzrastú.[9]    

2. HISTORICKÉ, SOCIÁLNE A NÁBOŽENSKÉ ASPEKTY NÁRODNEJ IDENTITY

V rámci svojej existencie plní národná identita rôzne funkcie. Jednou z najdôležitejších je jej integrujúca úloha kolektívnej podpory sebaidentifikácie a sebainterpretácie, prostredníctvom ktorej sa medzi členmi spoločenstva formuje solidarita a pocit spolupatričnosti.[10]

Európska únia a jej politická garnitúra, ktorá je v Bruseli momentálne pri moci si dáva jednoznačne za cieľ vykoreniť národné povedomie, historické väzby, náboženské cítenie a pronárodnú orientáciu.  

Začiatkom 21. storočia je zrejmé, že tieto ľavicovo-liberálne smery už víťazia v západných štátoch, ktoré boli v minulosti považované za národne hrdé štáty – Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia či Belgicko. Je určitým paradoxom doby, že týmto protinárodným tendenciám sa ako tak vzpierajú malé krajiny Východnej a Strednej Európy, ako Maďarsko, Slovensko, Rakúsko a predovšetkým Poľsko. V tomto kontexte existuje určitá historická paralela (tatarské a turecké výboje do Európy), keď sa krajiny ako Maďarsko a Poľsko znova vyčlenili za zachovanie hodnotovo prokresťanského a konzervatívneho systému, na ktorých Európa ako taká fungovala v histórii celé stáročia.

Pronárodne orientovaní politici v krajinách Európskej únie sú v dnešnej dobe permanentne Bruselom označovaní za xenofóbov, rasistov, fašistov či extrémistov.        Pod vplyvom liberálnej ideológie sa v podmienkach SR dehonestujú aj významné historické slovenské osobnosti ako Ľ. Štúr, S. H. Vajanský, M. R. Hodža, J. M. Hurban. Tak ako v minulosti štúrovci inklinovali k cárskemu Rusku, v ktorom videli záchranu našej národnej identity, tak dnes predstavitelia pronárodne orientovaných politických síl upierajú svoje pohľady k Ruskej federácii, ktorá je v tejto dobe mnohými vnímaná ako jediná relevantná opora národného patriotizmu.

Za cieľom rozloženia národnej identity jednotlivých krajín EÚ neváhali liberálne sily využiť aj ľudské tragédie migrantov pochádzajúcich z krajín zasiahnutých vojnami ako sú Afganistan, Sýria, Líbya, či Irak. Okrem nich využili aj špekulatívnych ekonomických migrantov. Výstrahou zostáva krajina ako Švédsko, ktorá ešte pred pár rokmi bola vzorom sociálnej demokracie, z ktorej dnes zostali len trosky. Švédsko stratilo svoju národnú identitu a hrdosť. Je na mieste položiť si otázku, kde týmto smerujú liberálne sily v Európe či je to len snaha o rozloženie národnej identity alebo je za tým niečo viac. Je totiž evidentné, že tieto snahy vo viacerých krajinách Európy smerujú k občianskom nepokojom a v horšom prípade aj k občianskym vojnám.

Dobre fungujúce národne orientované politické systémy sú najväčším nepriateľom nadnárodných korporácii a oligarchov, ktorí sa v mene tvorby zisku neštítia zneužívať politicko-ekonomické páky na rozvrátenie systému. Práve na tom je postavená ústredná myšlienka kapitalizmu, ktorého základom „je existencia súkromného vlastníctva výrobných zdrojov, pričom väčšina je zvyčajne v rukách vlastníkov kapitálu (odtiaľ odvodený termín kapitalizmus), t. j. kapitalistov. Tí, čo kapitál nevlastnia, musia vstupovať do nájomného pracovného pomeru s ekonomickými subjektmi a individuálnymi podnikateľmi a za predaj svojej pracovnej sily získavajú mzdu. Výroba statkov a poskytovanie služieb sa realizujú s cieľom dosiahnuť zisk (príjem z predaja produktov musí presiahnuť vložené náklady). Hlavným predpokladom dosiahnutia zisku je existencia slobodného trhu, prostredníctvom ktorého sa riešia základné otázky organizácie výroby.“[11] 

Primárnym cieľom rozvratu národných hodnôt je teda ovládnutie ekonomického priestoru v Európe. Príkladom je americký finančník maďarského pôvodu G. Soros. Ten sa prostredníctvom mimovládnych organizácií snaží rozkladať nepohodlné politické systémy, predovšetkým v krajinách Východnej a Strednej Európy či v Rusku.

Vplyv G. Sorosa je evidentný aj v podmienkach Slovenskej republiky (viď slovenská mimovládna organizácia – Nadácia otvorenej spoločnosti založená G. Sorosom). G. Soros v rozhovore pre The Guardian sám priznal, že v Prezidentských voľbách SR 2019 sponzoroval Z. Čaputovú. Ako  ďalej pripomína The Guardian, nacionalistami a populistami býva v posledných rokoch bežne prezentovaný ako „nemilosrdný zloduch z bondovky“, ktorého cieľom je rozvracať národy alebo posilňovať nelegálnu migráciu.[12] 

3. DEMOGRAFICKÝ ASPEKT NÁRODNEJ IDENTITY

Nové trendy v prežívaní spoločnosti poznačili aj demografický vývoj v Európe, ktorý je neúprosný. Populácia starne, pôrodnosť klesá. Prirodzenou otázkou teda je, kto bude žiť a pracovať v nadchádzajúcich desaťročiach? Koľko a akých ľudí a s akými zručnosťami? Ak chceme nájsť odpoveď na tieto otázky, treba si najmä uvedomiť, ktorá populácia starne a pôrodnosť akých etník klesá. Ako bude teda vyzerať nová Európa?

„Prieskumy hovoria, že na to, aby sa spoločnosť udržala pri živote viac ako 25 rokov, musí mať pôrodnosť 2,11 dieťaťa v rodine. Menší prírastok znamená postupné vymieranie spoločnosti, pričom historicky sa nijakej kultúre s priemernou pôrodnosťou 1,9 nepodarilo znovu obnoviť. Demografi bijú na poplach najmä vo Francúzsku, ktoré sa podľa nich najneskôr o 39 rokov stane islamskou republikou. Kým u Francúzov je priemerná pôrodnosť 1,8, u francúzskych moslimov je to 8,1, pričom 30 percent z celkového počtu detí pod 20 rokov sú moslimovia. Za všetko hovorí aj fakt, že medzi najpopulárnejšie mená novorodencov v Európe patria už teraz Mohamed, Radžán, Mahdí, Amín či Hamza. Moslimská populácia v posledných rokoch radikálne vzrástla aj v Anglicku - z 80-tisíc na 2,5 milióna. Nemecku hrozí, že sa z ich krajiny stane moslimský štát do roku 2050.“[13]

Šialená migračná politika EÚ dosiahla neskutočné rozmery a výsledkom bude postupná a nezvrátiteľná islamizácia Západnej Európy. Ako je však na tom Slovensko? Ako je známe, Slovensko zatiaľ nie je cieľovou krajinou ekonomických migrantov z moslimských krajín. Jedným z rozhodujúcich faktorov je nepochybne nie príliš lákavý systém sociálnych výhod v porovnaní napríklad s Nemeckom či Francúzskom. Z dlhodobého hľadiska je ale viac než zrejmé, že štáty Západnej Európy nezvládnu ďalšiu masovú ekonomickú migráciu a zo strany Európskej únie bude potrebné nájsť nové motivačné prvky. Návrh takzvaných povinných kvót bol veľkou časťou štátov zmietnutý zo stola, a preto je treba hľadať vhodnejšie a jemnejšie nástroje na prerozdelenie migrantov medzi ostatné, aj menej ekonomicky príťažlivé štáty.

Preskúmaním nielen úlohy migrácie, plodnosti a úmrtnosti, ale aj úrovne vzdelania a miery účasti na trhu práce, je možné načrtnúť komplexnejší pohľad na možné budúce tendencie. Reprodukčná schopnosť moslimského obyvateľstva niekoľko násobne prevyšuje pôrodnosť pôvodného európskeho obyvateľstva, čo jednoznačne povedie k postupnému zániku tradičnej európskej kultúry. Aj teórie liberálov o potrebe kvalifikovanej pracovnej sily v štatistickej rovine Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie EUMC, pokrivkávajú.

 „V niektorých členských štátoch, kde značná časť populácie prisťahovalcov pozostáva z moslimov (napr. Dánsko, Nemecko a Francúzsko), sa prisťahovalci a ich potomkovia z tretích krajín vyznačujú nižšou úrovňou ukončeného vzdelania a majú v priemere nižšiu kvalifikáciu ako väčšina obyvateľstva.“[14]

Raketových inžinierov, lekárov a vývojárov bude teda musieť Európa hľadať vo svojich vlastných radoch. Samozrejme v Európe je dopyt aj po pracovnej sile s nižšou kvalifikáciou, a preto nájsť si zamestnanie v ekonomicky silných štátoch by nemal byť problém. Štatistiky Spolkovej pracovnej agentúry tvrdia ale úplne niečo iné. Podľa najnovších údajov je každý druhý nezamestnaný imigrant.[15]

V Rakúsku je situácia podobná: Okolo 41 % percent nezamestnaných bolo najmä Afgáncov a Sýrčanov. Turci boli so 16,8 % taktiež významnou skupinou nezamestnaných a ich podiel na nezamestnanosti je dvakrát tak vysoký, ako podiel nezamestnaných Rakúšanov.[16]

Z kontextu teda vyplýva, že Európa bude čoskoro čeliť výmene obyvateľstva za moslimské, ktoré však do Európy neprišlo tvoriť hodnoty a prispôsobiť sa, ale parazitovať na sociálnej štedrosti bohatých štátov. Ich tradičná vysoká pôrodnosť a neochota začleniť sa na pracovnom trhu bude mať za následok to, že pôvodné európske obyvateľstvo bude musieť pracovať viac a dlhšie, aby uspokojilo nároky menšín. Starnutie obyvateľstva na jednej strane a veľká skupina migrantov nepodieľajúcich sa na ekonomickom raste na strane druhej, bude mať obrovský vplyv na sociálny systém, ktorý sa zákonite stane neudržateľným. Európa sa preto v budúcnosti zrejme nevyhne konfliktu a občianskym nepokojom. Ak zhodnotíme mentálne nastavenie moslimov v kontraste s liberálnou indoktrináciou a zženštilosťou Európanov, je viac ako zrejmé, kto v tomto konflikte bude ťahať za kratší povraz.

 Ľudia, ktorí sa domnievajú, že ide len o fiktívne katastrofické scenáre a konšpiračné teórie odporcov imigrácie, s najväčšou pravdepodobnosťou už čoskoro trpko doplatia na svoju nedôverčivosť. Európska únia totiž už dnes podniká kroky na to, aby umožnila plynulú a ničím nerušenú infiltráciu neeurópskych rás na územie starého kontinentu s cieľom vyplnenia rozmáhajúceho sa prázdneho miesta po vymierajúcej európskej rase. V tejto súvislosti môžeme spomenúť napríklad prijatie Uznesenia Európskeho parlamentu o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe, ktoré má zabezpečiť zníženie údajnej diskriminácie a rasizmu. Dokument samozrejme pojednáva len o rasizme a diskriminácii namierenej proti ľuďom čiernej pleti. V rámci neho de facto zástupcovia EÚ konštatujú, že pôvodní Európania sú rasisti a xsenofóbovia, ktorí diskriminujú obyvateľov čiernej pleti. Vyzývajú členské štáty, aby s cieľom riešenia nedostatočného zastúpenia ľudí afrického pôvodu vo verejnom živote, podporili ich účasť v televíznych programoch, ďalších médiách a pod. Explicitne konštatujú, že Európa má v politike málo ľudí afrického pôvodu a tiež odporúčajú napr. zavedenie Mesiaca černošskej histórie na vnútroštátnej úrovni.[17]

Nie je pochýb, že EÚ sa prostredníctvom svojej súčasnej multikultúrnej propagandy vytrvalo snaží o manipuláciu myslenia pôvodného európskeho obyvateľstva s cieľom dosiahnuť jeho úplnú submisívnosť pri uplatňovaní nadpráv ľudí iného rasového pôvodu.   Suverénne štáty majú teda iba jednu možnosť. Buď podporia demografický vývoj vlastného pôvodného obyvateľstva, ktoré bude zabezpečovať kontinuálny blahobyt a zdravé fungovanie spoločnosti, alebo sa nechá zmiesť vlnou EÚ propagandy a zanikne v mori multikultúrnej skazy.

Európska únia na čele s A. Merkelovou a E. Macronom odsúdila značnú časť Európy k neodvrátiteľnej skaze. Islamizácia, multikultúrna propaganda a snaha o démonizovanie národného cítenia, všemožné podporovanie menšín pod rúškom boja za demokraciu, na úkor Európanov musí skončiť. Pôvodné obyvateľstvo suverénnych štátov musí byť na prvom mieste záujmu vlád od narodenia až po smrť! Až vtedy, keď zabezpečíme potreby vlastných občanov, môžeme rozprávať o pomoci iným. 


EKONOMICKÝ ASPEKT NÁRODNEJ IDENTITY

Ďalšou oblasťou zásahu Európskej únie do suverenity národných štátov je oblasť ekonomická. Práve táto oblasť je významne ovplyvnená najmä rozmáhajúcou sa globalizáciou ukrývajúcou sa pod ligotavou pozlátkou masívnej európskej propagandy. Skutočný význam globalizácie pritom v tomto prípade predstavuje najmä nejasný, neuchopiteľný, samohybný charakter udalostí vo svete s absenciou centra. Stavia sa do protikladu k štátu predstavujúcemu zriadenie uplatňujúce si legislatívne právo, oplývajúcemu dostatočnými zdrojmi na založenie a presadenie pravidiel a noriem ovplyvňujúcich priebeh udalostí v rámci konkrétneho teritória, noriem a zákonov, ktoré premieňajú náhodné na plánované, rozpoltené na jednoznačné, zriedkavé na pravidelné - skrátka chaos na poriadok.[18]

Z nášho pohľadu je však dôležitá najmä politická globalizácia. Tá je chápaná ako demokratizácia v zmysle rozširovania noriem liberalizmu Západom, ktorá pri svojom rozmáhaní borí tradičné hranice národných štátov.[19]

Jedným z najdôležitejších produktov Európskej únie ovplyvňujúci existenciu národných štátov je voľný trh. Pri nezastaviteľnom a živelnom šírení pravidiel voľného obchodu  a najmä pri voľnom pohybe kapitálu a financií sa hospodárstvo vymyká spod politickej kontroly. S anulovanou suverenitou, nezávislosťou, zničenou materiálnou základňou a umlčanými politickými triedami sa národné štáty stávajú len akousi bezpečnostnou službou pre nadnárodné spoločnosti bažiace výhradne len po profite. Ich túžba dosiahnuť cieľ, sloboda pohybu, globálne financie, obchod a informačný priemysel závisia od politickej fragmentácie svetovej scény. Nadnárodné spoločnosti si postupne vyvinuli skrytý záujem o ekonomicky slabšie štáty. Vznikli a majú povolenie konať so súhlasom globálneho kapitálu, vyvíjajú koordinovaný tlak na všetky členské štáty, aby systematicky zničili všetko, čo by mohlo mať za následok spomalenie voľného kapitálu a obmedzenie slobody trhu.[20] Odvrátenou stranou mince je aj fakt, že tieto firmy si na území národných štátov môžu diktovať rôzne podmienky, ktoré sú síce väčšinou ekonomického rázu, ale mnohokrát ohrozujú ekonomiku a politickú suverenitu daných štátov. Malé alebo chudobné štáty ľahko podľahnú vidine veľkých ziskov, ktoré im poplynú napríklad z daní obyvateľov zamestnaných v takýchto obrovských koncernoch, avšak prehliadajú straty, ktoré im vznikli odpustením iných daní, aby spoločnostiam výrobu čo najviac zlacnili.[21] „Jediná ekonomická úloha, ktorou je poverený štát, je postarať sa o vyvážený rozpočet, riadiť a kontrolovať lokálne pokusy o výraznejšie zasahovanie štátu do sféry podnikania a o ochranu obyvateľstva pred zhubnými dôsledkami trhovej anarchie.“ Aby boli investori spokojní je potrebné zaviesť prísnejšiu kontrolu verejných výdavkov, zníženie úrovne daní, reformovať systém sociálnej ochrany, a tým zbaviť trh práce „nepružnosti“.[22]

Otvorenie brán dokorán a upustenie od akýchkoľvek myšlienok na autonómnu ekonomickú politiku je predprípravou na neskoršiu odkázanosť predtým suverénnych národných štátov na poskytnutie finančnej pomoci z peňažných fondov a svetových bánk. Slabé štáty sú teda presne to, čo nový svetový poriadok (či skôr nový svetový neporiadok) potrebuje na vlastnú podporu a reprodukciu. [23]

Vďaka stratégii, ktorú Európska únia zaujala voči ekonomicky slabším členským štátom - nechať si čo najviac slobody v konaní a zároveň čo najvýraznejšie obmedziť ich vlastnú slobodu v rozhodovaniach, sa nadnárodným spoločnostiam darí dosahovať svoj cieľ - z predtým suverénnych štátov Strednej a Východnej Európy vytvárajú len akési ekonomické kolónie slúžiace na uspokojenie nenásytného západu.

Na koloniálne pomery vo východoeurópskych krajinách poukazuje aj významný francúzsky ekonóm T. Piketty, ktorý hovorí, že Európa si kvôli masívnemu odlivu prostriedkov z východu na západ prostredníctvom odvádzania ziskov dcérskych spoločností na východe do západných centrál, koleduje o poriadne problémy medzi západom a východom. Upozorňuje, že napriek tomu, že európska integrácia východným krajinám priniesla vyššiu produktivitu ich ekonomík a pracovné miesta, zisky sú z veľkej časti transformované práve na západ.[24]

Jedným z hlavných cieľov makroekonomických opatrení je pre bohaté krajiny nepochybne aj rozšírenie trhov pre ich (často nekvalitný a nevyhovujúci) spotrebný tovar, vytvorenie ekonomiky s lacnou pracovnou silou či vytvorenie ešte väčšej priepasti medzi chudobnými a bohatými krajinami. Bohaté krajiny len využívajú nevýhodné postavenie chudobných krajín. Tie sú následne vystavované tlaku, kedy sa čím ďalej tým viac štátnych zariadení a podnikov dostáva do súkromných rúk a majetok štátu sa tak postupne vymyká štátnej kontrole a je využívaný stále užšou skupinou ľudí. Chudobné krajiny tak chudobnejú ešte viac bez šance sa z tohto zamotaného kruhu vymaniť.[25]

Inak tomu nie je ani na Slovensku. To bolo v minulosti sebestačné aj vďaka prekvitajúcemu poľnohospodárstvu patriacemu do primárneho sektora v rámci klasifikácie národného hospodárstva. Okrem množstva pracovných miest poskytovalo obyvateľom pestrú a vyváženú stravu. Poľnohospodárstvo sa tak bezprostredne dotýkalo každého občana, či už ako producenta alebo rádového spotrebiteľa. S prihliadnutím na súčasnú situáciu treba však nahlas povedať, že slovenské  poľnohospodárstvo už dávno neplní svoju funkciu.

Poľnohospodárstvo sa stalo jednou z najviac postihnutých oblastí zhubného vplyvu Európskej únie. Prostredníctvom množstva nezmyselných nariadení (ako napr. obmedzenie pestovania maku siateho[26], určenie kvót na pestovanie cukrovej repy[27] a pod.), ktoré boli poľnohospodári naprieč celou Európou nútení akceptovať, sa neustále objavujú ďalšie tendencie na likvidáciu poľnohospodárstva v menších štátoch, a tým vytvorenie väčšieho trhu pre vyspelé západoeurópske krajiny.

Len nedávno sa v rámci Návrhu Všeobecného rozpočtu Európskej únie na rok 2020 plánovalo vyčleniť viac ako 43 mld. eur[28] na dotácie pre oblasť poľnohospodárstva. Problémom však je, že väčšina z týchto prostriedkov by bola opätovne nasmerovaná do veľkých západných krajín. Poľnohospodári z malých stredoeurópskych a východoeurópskych krajín nemajú v takomto nevyváženom konkurenčnom prostredí šancu na úspech.             Z uvedeného vyplýva, že boj o likvidáciu národných štátov pokračuje aj v tejto oblasti. Európske štrukturálne fondy a iné dotácie sa stali len nástrojom korupcie a ešte väčšieho ochudobňovania už tak chudobných ľudí.  

 
ASPEKT VNÚTROŠTÁTNICH POLITÍK PRI FORMOVANÍ NÁRODNEJ IDENTITY

„Spoločná ústava a veľmi úzka spolupráca. Do roku 2025 by namiesto Európskej únie mali fungovať spojené štáty európske. Ak sa to niektorým súčasným členom Únie nepáči, môžu z nej rovno vystúpiť. Takúto víziu predniesol na zjazde nemeckých sociálnych demokratov v Berlíne ich predseda Martin Schulz.“[29]

Z pôvodnej myšlienky hospodárskej spolupráce sa EÚ mení na spojené štáty európske, ktoré by mali byť centralisticky riadené z Bruselu. Suverénne štáty sa dostávajú na križovatku. Buď sa podriadia prianiam a želaniam euroúradníkov, alebo dopadnú tak, ako Maďarsko alebo Poľsko, ktoré si dovolili riešiť svoje vnútorné záležitosti na národnej a nie európskej úrovni. Dôkazom je nedávno prijaté Uznesenie Európskeho parlamentu č. (2020/2513(RSP)),[30] ktoré opätovne vyzýva na tvrdší postoj liberálnej Európskej komisie voči konzervatívnemu Poľsku a Maďarsku. Politický nátlak prostredníctvom ekonomických sankcií sa stal novou politikou Bruselu, a to všetko za potlesku liberálnych médií, ktoré ľudí masírujú tým jediným a správnym názorom-európskym názorom.

Zvrchovanosť štátu vo svojej podstate znamená, že štátna moc je nezávislá od akejkoľvek inej moci, tak vo vnútri štátu, ako aj za jeho hranicami. Slovenská prax je však úplne iná. Štátna moc je závislá od hodnotenia euroúradníkov a mimovládnych organizácií. Zatiaľ, čo euroúradníci sú nepriamo korumpovaní výhodami a vysokými platmi, mimovládne organizácie sú odkázané na finančné injekcie. Tieto finančné injekcie dostávajú často od vlád (domácich či zahraničných), hoci by zo svojej podstaty, aj zo svojho názvu mali stáť mimo vlád, t.j. aj mimo vládnych peňazí. Inokedy ide zase o peniaze od samozvaných filantropov, ktoré im umožňujú získať zásadný vplyv na formovaní štátu. Už to nie je to polícia, ktorá nestranne vyšetruje, ale zahraničné mimovládne organizácie, ktoré prácu policajtov monitorujú, znevažujú a neraz maria celé vyšetrovania. Nie sú to slovenské súdy, ktoré odsudzujú vinníkov, ale  mimovládne organizácie a zahraničím vlastnené a ovládané média, ktoré vytvárajú mediálny tlak na sudcov, prokurátorov, policajtov.

Nátlak, represie a sankcie nemôžu byť nástrojom demokratickej spoločnosti, za ktorú sa EÚ vydáva. V prípadoch Maďarska alebo Poľska o sporných zákonoch rozhodovali poslanci národných parlamentov, ktorí boli občanmi týchto štátov právoplatne zvolení. Preto je ich právom robiť to, čo občanom pred voľbami sľubovali a to bez ohľadu na to či sa to EÚ a mimovládnym organizáciám páči alebo nie. Spomeňme si aj na kvóty na prerozdeľovanie migrantov. EÚ sa už v roku 2015 začala vyhrážať členským štátom sankciami, ak nezačnú prijímať utečencov.

Predstavitelia EÚ by si už konečne mali uvedomiť, že EÚ nie sú iba výhody. Musia si konečne uvedomiť, že nás členstvo v tejto organizácii stojí naozaj veľa. Odovzdávame im pracovnú silu, obrovskú časť suverenity, otvorenie trhu pre zahraničné reťazce, ktoré zruinovali naše poľnohospodárstvo či finančné príspevky vo výške zhruba 1 mld. eur ročne. Nikto nás nemôže nútiť podriaďovať sa želaniam eurokratov a liberálov z EÚ. 


ASPEKT MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV V OCHRANE NÁRODNEJ IDENTITY

Okrem vnútorných záležitostí suverénnych štátov sa politika EÚ premieta aj do medzinárodných vzťahov.

Rímska zmluva alebo Zmluva o založení európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) bola podpísaná  pred viac ako šesťdesiatimi rokmi  25. marca 1957 v Ríme a v súčasnosti sa nazýva Zmluva o fungovaní Európskej únie. Okrem obchodných politík zaviedla Rímska zmluva aj spoločné politiky a inštitúcie. No ani politickí predstavitelia  
v 20. storočí, ako napr. prvý povojnový nemecký kancelár K. Adenauer, francúzsky politik
R. Schuman a taliansky premiér A. De Gasperi (aspoň oficiálne) nedefinovali projekt európskej integrácie ako náhradu za historické identity. Únia predstavovala platformu na zdieľanie spoločných hodnôt v záujme odstránenia európskych vojen medzi národnými štátmi. Na programe nebola likvidácia, ale naopak uchovanie a rozvoj národných identít. Práve rozmanitosť európskych národov predstavuje európske historické dedičstvo, ktoré nemôže nahradiť vnucovaná európska identita ako umelý konštrukt presadzovaný najmä v ostatnom období euroelitami a ich stúpencami v jednotlivých národných štátoch.     

Rakúsky ekonóm, historik a sociológ L. von Mises varoval pred jednoliatou Európou a za predstavami o európskej jednote a večnom mieri na európskom kontinente videl nebezpečenstvo štátneho paternalizmu a rozsiahlej moci, ktoré bude oveľa väčšia ako v prípade existencie národných štátov: „Priekopníci Paneurópy a Spojených štátov európskych sledujú iné ciele. Neplánujú novú formu štátnosti, ktorá by sa podstatou svojej politiky odlišovala od doterajších, imperialisticky a militaristicky orientovaných štátov, ale novú podobu imperiálnej a militantnej štátnej idey.“ [31]

V jednotlivých národných štátoch, či už je to v Českej republike, Poľsku alebo Maďarsku stále viac rezonujú hlasy, ktoré odmietajú vnucovanie náhradných identít na úkor pôvodných, autentických a spätých s daným národom v jeho teritóriu.    

Podľa T. Břicháčka, právnika so špecializáciou na právo Európskej únie, obyvatelia únie tvoria svojbytné politické národy, ktoré si naďalej želajú rozhodovať o svojej vlastnej vláde, prijímať vlastné zákony, mať v rukách správu svojich vecí. Chcú byť dobrými susedmi, a nie spolubývajúcimi. Existujú medzi nimi kultúrne, sociálne a ekonomické rozdiely. Nezdieľajú spoločný jazyk, spoločné vnímanie histórie, líšia sa v natureli. Chýba im pocit kolektívnej identity a lojality; ten sa vytvára zdieľaním dejinných skúseností, mýtov, pamätí, ktoré sú často v kontradikcii s tými, ktoré sú vlastné iným kolektívnym identitám. Nezdieľajú rovnaký hodnotový rebríček. Naďalej majú značne odlišné postoje k základným spoločenským, hospodárskym a kultúrnym otázkam. Politické strany, média, občianske iniciatívy, vnímanie autorít – to všetko v zásade funguje iba na národnej, eventuálne nižšej úrovni. Neexistencia európskeho politického národa a nemožnosť efektívnej vlády nad obyvateľstvom mnohonárodného a nesúrodého celku vedú  k záveru, že skutočná demokracia na úrovni únie nemôže za daných podmienok existovať. Všetky snahy o dodanie demokratickej legitimity integračnému celku na základe prispôsobovania úniových štruktúr a mechanizmov vzorom známych z demokratických národných štátov, nie sú  ničím iným ako umelým, laboratórnym experimentom.[32]

V súvislosti s odbúravaním národnej identity dochádza v rámci sociálneho inžinierstva k realizácii laboratórnych experimentov prostredníctvom financovania pochybných mimovládnych organizácií, nátlaku cez uznesenia a rezolúcie Európskeho parlamentu, výzvy Európskej komisie a niektorých členských štátov EÚ. Pokračuje to   uplatňovaním článkov Lisabonskej zmluvy, presadzovaním agendy LGBTI a propagandy o multikultúrnom obohacovaní či vnucovaním prijímania imigrantov. Netreba opomínať ani ochotných spolupracovníkov na báze euroexperimentovania na mediálnej, občianskej i politickej scéne, ako napr. mimovládna organizácia Európske hodnoty pôsobiaca v Českej republike. Podobné štruktúry operandi uplatňujú aj v iných krajinách. Deje sa tak pod hlavičkou oficiálneho cieľa chrániť liberálnu demokraciu, právny štát a transatlantické väzby. Vydávajú odborné publikácie a organizujú konferencie, semináre a školenia pre médiá a odbornú verejnosť. Pôsobia vďaka finančným prostriedkom poskytovaným veľvyslanectvami členských štátov EÚ, zastúpením Európskej komisie, západoeurópskym nadáciám a fondom, ale i grantom domácich ministerstiev.[33]

Mimovládna organizácia Európske hodnoty dokonca v spolupráci s Úradom vlády Českej republiky, organizovala svojho času letnú školu „Od identity k európskej integrácii“, ktorá nadväzovala na medzinárodnú politologickú konferenciu „Európske hodnoty a identita pre 21.storočie“. Cieľovou skupinou boli vybraní vysokoškolskí študenti a lektori ich informovali o európskej histórii, identite, európskom občianstve a integrácii. Medzi prednášajúcimi bol aj R. Marada, vedúci Katedry sociológie  Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity. Vysvetlil ako funguje infiltrovanie myslí, aby mladí ľudia, a nielen oni, vnímali po novom identitu a uviedol, že v rámci EÚ nájdeme nasledujúcu štruktúru: centrum EÚ ako zdroj financií, ktorý zároveň určuje rámcové rozsahy, národnú reprezentáciu, ktorá prerozdeľuje zdroje a na konci reťazca nájdeme jednotlivé projekty mimovládnych organizácií. Dôležité je, že financovanie vychádza zo vzdialených zdrojov. Mimovládne organizácie sú monofunkčné, s presne vymedzenou agendou. Majú  stále nejakú agendu a sú teda permanentné. Ide o formálne subjekty, ktoré majú právny status a disponujú expertnými znalosťami. Mimovládne organizácie sú schopné pracovať  efektívne a originálne. Občiansky sektor založený na mimovládnych organizáciách sa vyznačuje stále aktívnejšími mimovládnymi organizáciami a zaobíde sa aj bez masívnej participácie občanov. Toto platí pokiaľ existujú občianske elity, ktoré stanovia priority. Existujú vzdialené zdroje, ktoré sú vďaka konkurenčnému prostrediu motorom profesionalizácie. Sektor je stratifikujúci. To si treba uvedomiť. R. Marada predstavil svoje chápanie  európskej a národnej identity. Uviedol, že ide o dvojakú identitu. Jedna je viac kultúrna a druhá viac občianska. Svoju ideu znázornil na príklade Spojených štátov amerických, kde politická a občianska identita je viazaná na USA, kultúrna identita je však viazaná etnicky, napr. afroamerická: Podľa jeho slov je v súčasnosti  možné v Európe sledovať iba symbolizujúce prejavy európskej identity (spoločná mena euro, značky na autách). To je podľa neho len prvým krokom.[34]

Jeden z príkladov nátlaku z Bruselu a členských štátov Únie pokiaľ ide o novú identitu je v prípade Slovenska pamätná eurominca k výročiu príchodu solúnskych bratov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, ktorá prešla v Bruseli "cenzúrou".  Vierozvestci „provokovali“  svätožiarou nad hlavami  a Európska komisia a Rada EÚ zakázali aj kríže na ich odeve. Pamätnú euromincu v nominálnej 2-eurovej hodnote naplánovala Národná banka Slovenska vydať k 1150. výročiu príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Európska únia sa ohradila ku grafickému spracovaniu, ktoré pre obeh v celej eurozóne musí podliehať všeobecným záujmom. Odstránenie glorioly a krížov požadovala  Európska komisia i členské štáty EÚ, aby bola zachovaná náboženská neutralita vyplývajúca z článku 22 Charty základných práv Európskej únie. Charta základných práv neobsahuje žiaden princíp náboženskej neutrality. Naopak, citovaný článok 22 znie: „Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť“[35]. Pokiaľ by Slovensko s pripomienkami nesúhlasilo, musela by rozhodovať Rada EÚ kvalifikovanou väčšinou.

2005. Payne, bývalý poslanec Európskeho parlamentu a člen frakcie Európa slobody a priamej demokracie, upozornil na to, o čom je vlastne Lisabonská zmluva, a prečo je národný názor prekážkou v realizácii tzv. európskej identity. Podľa jeho slov Lisabonskú zmluvu v roku 2007 podpísali vedúci predstavitelia 27 členských štátov Európskej únie ako navrhnutú náhradu Zmluvy o Ústave pre Európu z roku 2005. To, čo Lisabonská zmluva skutočne vytvorila je  autoritársky politický systém, ktorý porušuje ľudské a politické práva. Upozorňuje napríklad na mandát Európskej komisie. Podľa článku 17 tejto zmluvy, Komisia podporuje všeobecný záujem Únie a vykonáva svoje funkcie úplne a nezávisle. Jej členovia nevyžadujú ani neprijímajú pokyny od žiadnej vlády, orgánu, inštitúcie ani iného subjektu. Článok 4 z časti uvádza, že členské štáty majú uľahčovať únii plnenie jej úloh a majú sa zdržať všetkých opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov únie. Inými slovami, záujmy únie stoja  nad záujmami  jednotlivých štátov a občanov.[36]

NA ZÁVER 

Európska únia nás v posledných rokoch postavila pred neľahkú skúšku zachovania našej národnej identity a autentickosti nášho spôsobu života. Tendencie na vykorenenie slovenskej národnej identity stále silnejú. Namiesto „národného“ sa z najvyšších úrovní pretláča „európske“ a namiesto „kresťanského“ sa pretláča „liberálne“, a to takmer vo všetkých oblastiach ľudského života. Tento trend nie je len vedľajším efektom spontánnej globalizácie, ale vedome riadeným procesom.

Je len na nás, či v budúcnosti úplne podľahneme integračným a globalizačným procesom a či spolu s tým stratíme aj našu národnú identitu alebo práve naopak – či slovenskú národnú identitu ochránime a posilníme a využijeme ju ako zdroj našej sily a jedinečnosti v prirodzene odvekom a nekonečnom civilizačnom zápase s ostatnými identitami.

Zoznam bibliografických odkazov:

• BAUMAN, Z. 2000. Globalizácia. Dôsledky pre ľudstvo. Bratislava : KALLIGRAM, 2000. 123 s. ISBN 80-7149-335-x.
• M. 2011. Vymrieme?. In EXTRAPLUS. [online]. 2011. [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <http://archiv.extraplus.sk/content/view/1901>.
• DEACON, L. 2018. EU Boss: ‘Illiberal’ Poland and Hungary Must Accept ‘EU Values’ or Leave, ‘Nationalist’ Values ‘Racist’. In Breitbart. [online]. [cit. 2019-12-28]. Dostupné na internete: <https://www.breitbart.com/europe/2018/01/10/eu-boss-poland-hungary-accept-eu-values-leave-nationalist-values-racist/>.
• ĎURICA, M. S. 2014. Slovensko v Európskej únii. In Kultúra. ročník XVII., č. 17, 12 s., ISSN 1336-2992.
• EHL, M. Globalizace pro a proti. Praha : SERIFA, s.r.o., 185 s. ISBN 80-200-0897-7.
• : Moslimovia v Európskej únii: diskriminácia a islamofóbia. [online]. 2006.
• [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/1936-EUMC-highlights-SK.pdf>.
• COM/AFP. 2018. Francúzske rozhodnutie o soche pápeža spôsobilo medzinárodný rozruch. 2018. [online].2018. [cit. 2019-12-28]. Dostupné na internete: <https://euractiv.sk/section/all/news/francuzske-rozhodnutie-o-soche-papeza-sposobilo-medzinarodny-rozruch/>.
• EURÓPSKE HODNOTY – oficiálna web stránka organizácie. [online].
  [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <https://www.evropskehodnoty.cz/.>
• GRAW, A. 2017. In einem Szenario verdoppelt sich die Zahl der Muslime bis 2050. In Welt. [online]. [cit. 2019-12-28]. Dostupné na internete: <https://www.welt.de/politik/deutschland/article171103437/In-einem-Szenario-verdoppelt-sich-die-Zahl-der-Muslime-bis-2050.html?wtmc=socialmedia.facebook.shared.web>.
• Charta základných práv Európskej únie (2016/C 202/02)
• CHOSSUDOVSKY, M. 1999. Globalisation of poverty: impacts of IMF and World Bank reforms. In Humanist in Canada. [online].1999. [cit. 2019-12-28].
  Dostupné na internete:
• <https://go.galegroup.com/ps/anonymous?id=GALE%7CA30294633&sid=googleScholar&v=2.1&it=r&linkaccess=abs&issn=00187402&p=AONE&sw=w>.
• KRČMÁRIK, M. 2017. Schulz: Chceme spojené štáty európske. Ak sa vám nepáči, odíďte. In SME. [online]. [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <https://svet.sme.sk/c/20713560/schulz-chceme-spojene-staty-europske-ak-sa-vam-nepaci-odidte.html>.
• LEUBECHER, M. 2019. Fast jeder zweite Arbeitslose hat einen Migrationshintergrund. In WELT. [online]. [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <https://www.welt.de/politik/deutschland/article191082027/BA-Statistik-46-Prozent-der-Arbeitslosen-haben-Migrationshintergrund.html>.
• MATICA SLOVENSKÁ. 2018. Stav podpory národnej identity a vlastenectva a účasti Slovákov na riadení a správe verejných záležitostí. Jazykovo zmiešané územia Slovenskej republiky na juhu. Správaza obdobie rokov 2016 – 2017. [online]. [cit. 2019-12-28]. Dostupné na internete:
• <http://matica.sk/wp-content/uploads/2018/05/SPRAVA_SLOVACI_zverejnene.doc>.
• MISES, L.v. 2019. Liberalizmus. Bratislava : GRADA, str. 240. ISBN 978-80-86389-62-2.
• BŘICHÁČEK, T.: 2018. Demokratický deficit EU neodstraníme posilováním Evropského parlamentu. In.cz. [online]. 2018. [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete:
• <https://beliana.sav.sk/heslo/kapitalizmus>.
• NARIADENIE RADY (ES) č. 318/2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru
• Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rok 2020. [online]. [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: < https://eur-lex.europa.eu/budget/www/index-sk.htm>.
• ODPORÚČANIE EURÓPSKEJ KOMISIE č. (2014/662/EÚ) o osvedčených postupoch na prevenciu a zníženie prítomnosti alkaloidov ópia v makových seme­nách a výrobkoch z makových semien.
• ÖSTERRECHISCHER INTEGRATIONSFOND. ÖIF zu Integrationsbericht 2019: Arbeitslosigkeit bei Ausländer/innen mit 11,3% deutlich höher als bei Inländer/innen mit 6,7%. [online]. [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20190904_OTS0134/oeif-zu-integrationsbericht-2019-arbeitslosigkeit-bei-auslaenderinnen-mit-113-deutlich-hoeher-als-bei-inlaenderinnen-mit-67>.
• PAYNE, J. 2018. Diktatura s jakoby lidskou tváří. [online].
  [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <http://www.payne.cz/WP15/diktatura-s-jakoby-lidskou-tvari/>.
• PIKETTY, T. 2013. Kapitál v 21. storočí. Bratislava : IKAR, 2015. 752.s. ISBN 978-80-551-4248-7.
• SEDOVÁ, T. 1997. Národná identita medzi echom minulosti a víziou budúcnosti. Aspekty národnej identity a národná identita v Strednej Európe. In Sociologický ústav SAV, Bratislava. Záverečná správa projektu štátnej objednávky 95/5305/065. Upravená verzia. [online]. [cit. 2019-12-28]. Dostupné na internete:
  <http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/1190_attach_narodna_identita_aspekty.pdf>.
• SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED: Encyklopédia Beliana. [online].
  [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: < https://beliana.sav.sk/heslo/kapitalizmus>.
• Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
• UZNESEMIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU č. (2020/2513(RSP)) o prebiehajúcich vypočutiach podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, ktoré sa týkajú Poľska a Maďarska.
• UZNESENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU č. (2018/2899(RSP)) o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe
• VALČEK, 2017. Lidl vymazal kríže z kostolov, vysvetľuje to snahou o neutralitu. In SME. [online]. 2017. [cit. 2019-12-28]. Dostupné na internete: <https://ekonomika.sme.sk/c/20639499/lidl-vymazal-krize-z-kostolov-vysvetluje-to-snahou-o-neutralitu.html>.
• WALKER, S. 2019. George Soros: ‘Brexit hurts both sides – my money was used to educate the British public’. In The Gardin. [online]. [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <https://www.theguardian.com/business/2019/nov/02/george-soros-brexit-hurts-both-sides-money-educate-british-public>.
• ZAJAC, P. 2002 Národná kultúra, národná identita, národné záujmy (rukopis). In Národná identita a kultúra, národné a štátne záujmy. [online].
• [cit. 2019-12-28]. Dostupné na internete:
• <http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/1219.doc>.

Poznámky:

[1] Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky

[2] SEDOVÁ, T.: Národná identita medzi echom minulosti a víziou budúcnosti. Aspekty národnej identity a národná identita v Strednej Európe. In Sociologický ústav SAV, Bratislava. Záverečná správa projektu štátnej objednávky 95/5305/065. Upravená verzia. 1997. Dostupné na:

http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/1190_attach_narodna_identita_aspekty.pdf, 28.12.2019, 09:05 hod.

[3] MATICA SLOVENSKÁ.: Stav podpory národnej identity a vlastenectva a účasti Slovákov na riadení a správe verejných záležitostí. Jazykovo zmiešané územia Slovenskej republiky na juhu. Správa za obdobie rokov 2016 – 2017. 2018. Dostupné na:

http://matica.sk/wp-content/uploads/2018/05/SPRAVA_SLOVACI_zverejnene.doc, 28.12.2019, 9:25 hod.

[4] ZAJAC, P.: Národná kultúra, národná identita, národné záujmy (rukopis). In Národná identita a kultúra, národné a štátne záujmy. 2002. Dostupné na:

http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/1219.doc, 28.12.2019, 09:40 hod.

[5] ĎURICA, M. S.: Slovensko v Európskej únii. In Kultúra. Ročník XVII. Č. 17, s. 3 – 7.

[6] DEACON, L.: EU Boss: ‘Illiberal’ Poland and Hungary Must Accept ‘EU Values’ or Leave, ‘Nationalist’ Values ‘Racist’. In Breitbart. 2018. Dosupné na: https://www.breitbart.com/europe/2018/01/10/eu-boss-poland-hungary-accept-eu-values-leave-nationalist-values-racist/, 28.12.2019, 14:30 hod.

[7] EurActiv.com/AFP.: Francúzske rozhodnutie o soche pápeža spôsobilo medzinárodný rozruch. 2018. Dostupné na: https://euractiv.sk/section/all/news/francuzske-rozhodnutie-o-soche-papeza-sposobilo-medzinarodny-rozruch/, 28.12.2019, 15:00 hod.

[8] VALČEK, A.: Lidl vymazal kríže z kostolov, vysvetľuje to snahou o neutralitu. In SME. 2017. Dostupné na:
https://ekonomika.sme.sk/c/20639499/lidl-vymazal-krize-z-kostolov-vysvetluje-to-snahou-o-neutralitu.html, 28.12.2019, 16:00 hod

[9] GRAW, A.: In einem Szenario verdoppelt sich die Zahl der Muslime bis 2050. In Welt. 2017. Dostupné na:

https://www.welt.de/politik/deutschland/article171103437/In-einem-Szenario-verdoppelt-sich-die-Zahl-der-Muslime-bis-2050.html?wtmc=socialmedia.facebook.shared.web, 28.12.2019, 16:45 hod.

[10] SEDOVÁ, T.: Národná identita medzi echom minulosti a víziou budúcnosti. Aspekty národnej identity a národná identita v Strednej Európe. In Sociologický ústav SAV, Bratislava. Záverečná správa projektu štátnej objednávky 95/5305/065. Upravená verzia. 1997. Dostupné na:

http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/1190_attach_narodna_identita_aspekty.pdf, 28.12.2019, 10:05 hod.

[11] SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED: Encyklopédia Beliana. 2017. Dostupné na: https://beliana.sav.sk/heslo/kapitalizmus, 30.12.2019, 13:00 hod.

[12] WALKER, S.: George Soros: ‘Brexit hurts both sides – my money was used to educate the British public’. In The Gardin. 2019. Dostupné na: https://www.theguardian.com/business/2019/nov/02/george-soros-brexit-hurts-both-sides-money-educate-british-public, 30.12.2019, 12:30 hod.

[13] DAVID. M.: Vymrieme?. In EXTRAPLUS. 2011. Dostupné na: http://archiv.extraplus.sk/content/view/1901, 30.12.2019, 16:30 hod.

[14] EUMC.: Moslimovia v Európskej únii: diskriminácia a islamofóbia. 2006. Dostupné na: https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/1936-EUMC-highlights-SK.pdf, 30.12.2019, 17:00 hod.

[15] LEUBECHER, M.: Fast jeder zweite Arbeitslose hat einen Migrationshintergrund. In WELT. 2019. Dostupné na: https://www.welt.de/politik/deutschland/article191082027/BA-Statistik-46-Prozent-der-Arbeitslosen-haben-Migrationshintergrund.html, 30.12.2019, 17:15 hod.

[16] ÖSTERRECHISCHER INTEGRATIONSFOND.: ÖIF zu Integrationsbericht 2019: Arbeitslosigkeit bei Ausländer/innen mit 11,3% deutlich höher als bei Inländer/innen mit 6,7%. 2019. Dostupné na:
https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20190904_OTS0134/oeif-zu-integrationsbericht-2019-arbeitslosigkeit-bei-auslaenderinnen-mit-113-deutlich-hoeher-als-bei-inlaenderinnen-mit-67, 30.12.2019, 17:25 hod.

[17] UZNESENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU č. (2018/2899(RSP)) o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe

[18] BAUMAN, Z.: Globalizácia. Dôsledky pre ľudstvo. Bratislava : 2000, s. 58-60.

[19] EHL, M.:  Globalizace pro a proti. Praha : 2001, s. 60.

[20] BAUMAN, Z.: Globalizácia. Dôsledky pre ľudstvo. Bratislava : 2000, s. 65.

[21] EHL, M.:  Globalizace pro a proti. Praha : 2001, s. 47.

[22] BAUMAN, Z.: Globalizácia. Dôsledky pre ľudstvo. Bratislava : 2000, s. 65-98.

[23] BAUMAN, Z.: Globalizácia. Dôsledky pre ľudstvo. Bratislava : 2000, s. 66.

[24] PIKETTY, T.: Kapitál v 21. storočí. Bratislava : 2015.

[25]CHOSSUDOVSKY, M.: Globalisation of poverty: impacts of IMF and World Bank reforms. In Humanist in Canada. Kanada : 1999. Dostupné na:

https://go.galegroup.com/ps/anonymous?id=GALE%7CA30294633&sid=googleScholar&v=2.1&it=r&linkaccess=abs&issn=00187402&p=AONE&sw=w, 29.12.2019, 16:45 hod.

[26] ODPORÚČANIE EURÓPSKEJ KOMISIE č. (2014/662/EÚ) o osvedčených postupoch na prevenciu a zníženie prítomnosti alkaloidov ópia v makových seme­nách a výrobkoch z makových semien

[27] NARIADENIE RADY (ES) č. 318/2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru

[28] Návrh Všeobecného rozpočtu Európskej únie na rok 2020. 20019. Dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/budget/www/index-sk.htm, 30.12.2019, 09:00 hod.

[29] KRČMÁRIK, M.: Schulz: Chceme spojené štáty európske. Ak sa vám nepáči, odíďte. In SME. 2017. Dostupné na: https://svet.sme.sk/c/20713560/schulz-chceme-spojene-staty-europske-ak-sa-vam-nepaci-odidte.html, 30.12.2019, 18:00 hod.

[30] Uznesenie Európskeho parlamentu o prebiehajúcich vypočutiach podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, ktoré sa týkajú Poľska a Maďarska (2020/2513(RSP))

[31] MISES, L. v.: Liberalizmus. Bratislava : 2019, s. 112.

[32] BŘICHÁČEK, T.: Demokratický deficit EU neodstraníme posilováním Evropského parlamentu. In. IDNES.cz. 2018. Dostupné na: https://brichacek.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=648227, 30.12.2019, 14:30 hod.

[33] EURÓPSKE HODNOTY – oficiálna web stránka organizácie. 2019. Dostupné na: https://www.evropskehodnoty.cz/o-nas/vyrocni_zpravy/, 30.12.2019, 15:15 hod.

[34] EURÓPSKE HODNOTY – oficiálna web stránka organizácie. 2019. Dostupné na: https://www.europeanvalues.net/akce/workshop-od-identity-k-evropske-integraci/, 30.12.2019, 15:25 hod.

[35] Charta základných práv Európskej únie (2016/C 202/02)

[36] PAYNE, J.: Diktatura s jakoby lidskou tváří. 2018. Dostupné na: http://www.payne.cz/WP15/diktatura-s-jakoby-lidskou-tvari/, 30.12.2019, 16:00 hod.

Zoznam bibliografických odkazov:

• BAUMAN, Z. 2000. Globalizácia. Dôsledky pre ľudstvo. Bratislava : KALLIGRAM, 2000. 123 s. ISBN 80-7149-335-x.
• M. 2011. Vymrieme?. In EXTRAPLUS. [online]. 2011. [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <http://archiv.extraplus.sk/content/view/1901>.
• DEACON, L. 2018. EU Boss: ‘Illiberal’ Poland and Hungary Must Accept ‘EU Values’ or Leave, ‘Nationalist’ Values ‘Racist’. In Breitbart. [online]. [cit. 2019-12-28]. Dostupné na internete: <https://www.breitbart.com/europe/2018/01/10/eu-boss-poland-hungary-accept-eu-values-leave-nationalist-values-racist/>.
• ĎURICA, M. S. 2014. Slovensko v Európskej únii. In Kultúra. ročník XVII., č. 17, 12 s., ISSN 1336-2992.
• EHL, M. Globalizace pro a proti. Praha : SERIFA, s.r.o., 185 s. ISBN 80-200-0897-7.
• : Moslimovia v Európskej únii: diskriminácia a islamofóbia. [online]. 2006.
• [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/1936-EUMC-highlights-SK.pdf>.
• COM/AFP. 2018. Francúzske rozhodnutie o soche pápeža spôsobilo medzinárodný rozruch. 2018. [online].2018. [cit. 2019-12-28]. Dostupné na internete: <https://euractiv.sk/section/all/news/francuzske-rozhodnutie-o-soche-papeza-sposobilo-medzinarodny-rozruch/>.
• EURÓPSKE HODNOTY – oficiálna web stránka organizácie. [online].
  [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <https://www.evropskehodnoty.cz/.>
• GRAW, A. 2017. In einem Szenario verdoppelt sich die Zahl der Muslime bis 2050. In Welt. [online]. [cit. 2019-12-28]. Dostupné na internete: <https://www.welt.de/politik/deutschland/article171103437/In-einem-Szenario-verdoppelt-sich-die-Zahl-der-Muslime-bis-2050.html?wtmc=socialmedia.facebook.shared.web>.
• Charta základných práv Európskej únie (2016/C 202/02)
• CHOSSUDOVSKY, M. 1999. Globalisation of poverty: impacts of IMF and World Bank reforms. In Humanist in Canada. [online].1999. [cit. 2019-12-28].
  Dostupné na internete:
• <https://go.galegroup.com/ps/anonymous?id=GALE%7CA30294633&sid=googleScholar&v=2.1&it=r&linkaccess=abs&issn=00187402&p=AONE&sw=w>.
• KRČMÁRIK, M. 2017. Schulz: Chceme spojené štáty európske. Ak sa vám nepáči, odíďte. In SME. [online]. [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <https://svet.sme.sk/c/20713560/schulz-chceme-spojene-staty-europske-ak-sa-vam-nepaci-odidte.html>.
• LEUBECHER, M. 2019. Fast jeder zweite Arbeitslose hat einen Migrationshintergrund. In WELT. [online]. [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <https://www.welt.de/politik/deutschland/article191082027/BA-Statistik-46-Prozent-der-Arbeitslosen-haben-Migrationshintergrund.html>.
• MATICA SLOVENSKÁ. 2018. Stav podpory národnej identity a vlastenectva a účasti Slovákov na riadení a správe verejných záležitostí. Jazykovo zmiešané územia Slovenskej republiky na juhu. Správaza obdobie rokov 2016 – 2017. [online]. [cit. 2019-12-28]. Dostupné na internete:
• <http://matica.sk/wp-content/uploads/2018/05/SPRAVA_SLOVACI_zverejnene.doc>.
• MISES, L.v. 2019. Liberalizmus. Bratislava : GRADA, str. 240. ISBN 978-80-86389-62-2.
• BŘICHÁČEK, T.: 2018. Demokratický deficit EU neodstraníme posilováním Evropského parlamentu. In.cz. [online]. 2018. [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete:
• <https://beliana.sav.sk/heslo/kapitalizmus>.
• NARIADENIE RADY (ES) č. 318/2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru
• Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rok 2020. [online]. [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: < https://eur-lex.europa.eu/budget/www/index-sk.htm>.
• ODPORÚČANIE EURÓPSKEJ KOMISIE č. (2014/662/EÚ) o osvedčených postupoch na prevenciu a zníženie prítomnosti alkaloidov ópia v makových seme­nách a výrobkoch z makových semien.
• ÖSTERRECHISCHER INTEGRATIONSFOND. ÖIF zu Integrationsbericht 2019: Arbeitslosigkeit bei Ausländer/innen mit 11,3% deutlich höher als bei Inländer/innen mit 6,7%. [online]. [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20190904_OTS0134/oeif-zu-integrationsbericht-2019-arbeitslosigkeit-bei-auslaenderinnen-mit-113-deutlich-hoeher-als-bei-inlaenderinnen-mit-67>.
• PAYNE, J. 2018. Diktatura s jakoby lidskou tváří. [online].
  [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <http://www.payne.cz/WP15/diktatura-s-jakoby-lidskou-tvari/>.
• PIKETTY, T. 2013. Kapitál v 21. storočí. Bratislava : IKAR, 2015. 752.s. ISBN 978-80-551-4248-7.
• SEDOVÁ, T. 1997. Národná identita medzi echom minulosti a víziou budúcnosti. Aspekty národnej identity a národná identita v Strednej Európe. In Sociologický ústav SAV, Bratislava. Záverečná správa projektu štátnej objednávky 95/5305/065. Upravená verzia. [online]. [cit. 2019-12-28]. Dostupné na internete:
  <http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/1190_attach_narodna_identita_aspekty.pdf>.
• SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED: Encyklopédia Beliana. [online].
  [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: < https://beliana.sav.sk/heslo/kapitalizmus>.
• Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
• UZNESEMIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU č. (2020/2513(RSP)) o prebiehajúcich vypočutiach podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, ktoré sa týkajú Poľska a Maďarska.
• UZNESENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU č. (2018/2899(RSP)) o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe
• VALČEK, 2017. Lidl vymazal kríže z kostolov, vysvetľuje to snahou o neutralitu. In SME. [online]. 2017. [cit. 2019-12-28]. Dostupné na internete: <https://ekonomika.sme.sk/c/20639499/lidl-vymazal-krize-z-kostolov-vysvetluje-to-snahou-o-neutralitu.html>.
• WALKER, S. 2019. George Soros: ‘Brexit hurts both sides – my money was used to educate the British public’. In The Gardin. [online]. [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: <https://www.theguardian.com/business/2019/nov/02/george-soros-brexit-hurts-both-sides-money-educate-british-public>.
• ZAJAC, P. 2002 Národná kultúra, národná identita, národné záujmy (rukopis). In Národná identita a kultúra, národné a štátne záujmy. [online].
• [cit. 2019-12-28]. Dostupné na internete:
• <http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/1219.doc>.

Prednáška z konferencie s názvom Ochráňme slovenskú identitu, ktorú usporiadala Panslovanská únia 8. februára 2020 v Trnave

• Predch.
• Nasl.