Vývoj alokácie zdrojov EÚ a ich využívanie v Slovenskej republike

Rozšírenie Európskej únie (EÚ) k 1.5. 2004, členom ktorej sa stala aj Slovenská republika, zväčšilo regionálne disparity medzi jednotlivými regiónmi členských štátov. V porovnaní EÚ-15 a EÚ-27 sa rozdiely v Európe zvýšili na dvojnásobok. Na vyrovnávanie týchto rozdielov investuje Európska únia značné prostriedky.

Uplynulo práve obdobie pätnásť rokov, čo je dostatočný čas na zhodnotenie prínosu pre Slovensku republiku z pohľadu využívania finančných zdrojov EÚ.
Cieľom riešenia disparít zo strany EÚ je zlepšiť stav ekonomickej, sociálnej a územnej "súdržnosti" Únie. Preto hovoríme aj o tzv. "kohéznej - súdržnej politike". Táto politika EÚ bola definovaná v roku 1988 na základe rozhodnutia spojiť regionálnu politiku s časťou sociálnej politiky EÚ a s časťou poľnohospodárskej politiky EÚ do jedinej.

Kohézna politika predstavuje jednu z najvýznamnejších politík Európskej únie. Z veľkej časti sa Spoločenstvo pomocou nej snaží plniť svoje stanovené ciele. Z uvedených skutočnosti jednoznačné vyplýva, že je nevyhnutná existencia finančného nástroja, ktorý by dokázal naplniť stanovené ciele kohéznej politiky. Takýmto výkonným finančným nástrojom sú práve štrukturálne fondy EÚ. Na to, aby sa mohli štrukturálne fondy EÚ efektívne využívať a aby plnili ciele kohéznej politiky je nevyhnutné riadiť ich využívanie spôsobom, ktorý je akceptovaný všetkými členskými štátnym EÚ. K tomuto účelu sú členskými krajinami vypracovane programové dokumenty, ktoré po prerokovaní s EK  a následne ňou schválené sa stávajú pre členské krajiny záväzne.

Slovenská republika hneď po svojom vstupe do EÚ, mohla začať využívať prostriedky z fondov EÚ v tzv. skrátenom programovom období 2004-2006 pre pristupujúce krajiny. Z hľadiska EÚ to bolo v treťom programovom období 2000-2006.
Základnými programovými dokumentmi, využitia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v jednotlivých programových obdobiach obsahujúcimi Operačné programy( OP ), ktoré museli byť navzájom s nimi logicky prepojené v súlade so všeobecnými nariadeniami, podliehajúcimi schváleniu Európskou komisiou, boli pre Slovenskú republiku:
Rámec podpory Spoločenstva 2004 - 2006 pre Slovensko(CSF), Národný strategický referenčný rámec2007 - 2013 a Partnerská dohoda 2014 - 2020.

Ak za všeobecný cieľ kohéznej politiky pokladáme eliminovanie regionálnych disparít treba skonštatovať, že sa tento zámer doposiaľ nepodarilo naplniť, respektíve len čiastočne.
Vlády SR sa vo vládnych opatreniach dôsledne nezamerali na efektívne investičné porastové opatrenia cez projekty štrukturálnych fondov, resp. ich nenapĺňali. Je preto opodstatnená kritika expertov v tejto oblasti ale aj ekonómov, že  žiadne vlády doteraz sa dostatočne nevenovali možnosti využívať eurofondy. Tuto skutočnosť dokumentuje aj vývoj plánovaného čerpania štrukturálnych fondov zahrnutých ako prostriedkov do ročných plánov štátneho rozpočtu oproti skutočnému čerpaniu. Jasne ukazuje výrazné dlhodobé zaostávanie od počiatku programovacích období, až do jeho skončenia s výnimkou posledného roka, kedy bola snaha ich za každú cenu aj neefektívne využiť.

Podrobné kvantifikácie od vstupu SR do EÚ za pätnásť rokov na stiahnutie sú tu:  WORD    |    PDF


Ing. Ondrej Barič, PhD.
Predseda OZ  NCEGŠ.

• Predch.
• Nasl.