Historik F. Vnuk: Zamyslenie po voľbách do Európskeho parlamentu

Takmer vo všetkých štátoch EÚ voliči jasne dali najavo svoju nespokojnosť so súčasným stavom a so smerom, akým sa ona uberá.

Skončili voľby do Európskej únie. Na Slovensku kandidovalo 31 rozličných „politických subjektov“.

Hoci Slovensko posiela do Štrasburgu iba 14 poslancov, o zvolenie za poslanca sa uchádzalo 336 kandidátov. Teda bilanciou volieb je 322 sklamaných kandidátov a 24 voličmi ohrdnutých politických strán, straničiek a iných občianskych zoskupení, ktorým sa z koláča neušlo.

Ale ani byrokrati Európskej únie nie sú nadšení výsledkami. Nielen na Slovensku, ale takmer vo všetkých štátoch Únie voliči jasne dali najavo svoju nespokojnosť so súčasným stavom a so smerom, akým sa ona uberá. V niektorých štátoch sa to prejavilo priam dramaticky: Vo Veľkej Británii prvé miesto obsadila Strana brexitu, ktorá bola založená pár týždňov pred voľbami, zatiaľ čo vládna Konzervatívna strana sa umiestnila na chvoste, na piatom mieste. Vo Francúzsku zvíťazilo Národné združenie Marine Le Penovej, ktoré získalo viac hlasov ako vládna Macronova koalícia. V Taliansku prvé miesto zaujala Liga Mattea Salviniho. V Maďarsku strana premiéra Viktora Orbána (Fidesz) získala absolútnu väčšinu hlasov.

To sú už symptomy, ktoré nemožno ignorovať a Únia, ak chce úspešne existovať, bude musieť zmeniť svoju doterajšiu administratívnu a politickú prax. Inak jej hrozí rozklad.

Viacerí kritici súčasného stavu navrhujú radikálne riešenie: štáty majú nasledovať príklad Veľkej Británie a z Únie vystúpiť. To by však znamenalo zánik EU a to by bol tragický krok dozadu.

Z Európskej únie netreba vystupovať, Európsku úniu netreba likvidovať, Európsku úniu treba vrátiť k jej pôvodnému poslaniu, aby sledovala tie ciele, ktoré jej vytýčili jej zakladatelia: Robert Schuman, Konrad Adenauer, Alcide de Gasperi. Ich úmyslom pri zrode Európskej únie (v tom čase vo forme Európskeho združenia pre uhlie a oceľ) bolo predovšetkým zabezpečenie trvalého mieru v Európe, ktorá v priebehu troch desaťročí zažila dve krvavé bratovražedné vojny a v tomto mierovom prostredí budovať novú Európu, s vlastnou (t.j. od USA nezávislou) politickou víziou solidarity a subsidiarity.

V priebehu budovania tejto európskej integrácie došlo však odklonu od týchto vznešených cieľov. Tento odklon (človek má pokušenie nazvať ho korupciou originálu) možno vyjadriť jedným slovom: globalizácia. Globalizácia je smrteľným nepriateľom európskej integrácie, pretože sa usiluje pozbaviť členské národy ich národnej identity.

Európska únia nie je iba o ekonomike. Je vrcholne žiaduce, aby národné štáty vstupujúce do Únie si zachovali vlastnú kultúru, mali zabezpečený určitý stupeň samosprávy, ochranu domácej ekonomiky. Odchod Veľkej Británie z Európskej únie (tzv. brexit) začal vtedy, keď si občania uvedomili, že väčšina ich zákonodarstva nevychádza z Londýna, ale z Bruselu, Štrasburgu a Luxemburgu a keď videli ako tradičný domáci priemysel musí ustupovať “celoeurópskym” záujmom.

V Európskej únii patriotizmus sa stáva akoby politickým hriechom, biľaguje sa ako xenofóbia, nahradzuje sa akýmsi hmlistým európanstvom, čo je iba jedným z variantov liberálneho New World Order (nový svetový poriadok). Ale ako poukázal kardinál Raymond Burke v jednej svojej prednáške v rímskej dominikánskej univerzite Angelicum (Pontificia Università San Tommaso D’Aquino), patriotizmus nie je odsúdenie hodným priestupkom, ale našou kresťanskou povinnosťou, ku ktorej nás zaväzuje Štvrté Božie prikázanie dané Mojžišovi na hore Sinaji.

Kardinál varoval, že každá forma nadnárodnej vlády má tendencie a veľmi často sa zvrhne na nedemokratickú a totalitnú diktatúru. Mnohí stredoeurópski politici vidia náznaky takýchto diktátorských praktík v postojoch EU voči štátom ako je Maďarsko, Poľsko, Taliansko a v poslednom čase aj Rakúsko, keď odmietajú podriadiť sa takým želaniam Bruselu, ktoré pokladajú za škodlivé, alebo sú namierené proti životným záujmom členských národov.

S určitým sklamaním treba priznať, že slovenská skúsenosť s doterajším členstvom v EU nie je tá najlepšia. Vedú sa spory, či výhody, ktoré EU poskytuje prevážia nevýhody sú s členstvom spojené. Bilancia na ekonomickom poli je však definitívne pasívna. Naša poľnohospodárska výroba sa scvrkla na tretinu toho, čím bola pred 30 rokmi. Ceny potravín, textilného tovaru, nábytku, pohonných látok sa vyrovnávajú s cenami podobných tovarov v západnej Európe, ale platy, mzdy, dôchodky sú ešte stále iba zlomkom platov a zárobkov napríklad v susednom Rakúsku, v Nemecku, v Taliansku, vo Veľkej Británii, atď. Slovensko je ešte stále iba zdrojom lacných pracovných síl. Tu skutočnosti priam kričia, aby sa viac úsilia venovalo odstráneniu týchto veľkých a pretrvávajúcich rozdielov .

Ale aj potom tu ostáva otázka, či za toto materiálne zlepšenie nebude treba platiť oslabením mravných a duchovných hodnôt národa.

Nemožno zavrieť oči pred tým, čo sa odohráva u nás a okolo nás.
Priam odstrašujúcim príkladom nebezpečenstva, ktoré Slovensku v Európskej únii hrozí, je Írsko. Materiálne krajina sa pozdvihla a životný štandard sa zvýšil. Ale mnohí írski vlastenci s smútkom poukazujú, akú veľkú stratu pri tom utrpel duchovný charakter národa. Po štyridsiatich rokoch členstva v Európskej únii Írska republika sa radikálne odklonila od svojich tradičných katolíckych hodnôt.

V poslednom desaťročí sa uviedlo do života legalizovanie manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia, takmer neobmedzený prístup k aborciám, „liberalizácia“ rozvodov a iné módne prejavy sekularizmu. Dochádza k hromadnej apostázie od katolíckej viery a vrelý patriotizmus, ktorý pomohol národu prežiť stáročia trvajúci útlak, sa odkladá nabok ako nepotrebný prežitok minulosti.

Je záujmom našich politikov a cirkevných predstaviteľov, aby sa Slovensko takejto budúcnosti vyhlo. Našich poslancov v Európskom parlamente očakáva veľmi náročná a zodpovedná práca. Modlime sa, aby ju zvládli!


František Vnuk
(29. mája 2019)

Písané pre časopis Kultúra

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Lož hustne

Februárový úvodník samozrejme nemôže vynechať spomienku na „Vítězný únor 1948“, kedy sa vraj komunisti dostali k moci.

Galko: Najviac je z ĽSNS pokakaný drzý mládežnícky boľševik Blaha

Poslanec za Smer Ľuboš Blaha rozšíril portfólium fašistov v parlamente o ďalšie dve strany.

Slovanstvo a svet budúcnosti

Úvod

Veru na čase je, bratia, aby sme sa porozumeli!

captcha