Začne EÚ riešiť ekonomické problémy?
Máme po prezidentských voľbách a čakajú nás voľby do európskeho parlamentu. Toto bol nadpis internetového SME. Pred nami tak stojí formulácia požiadaviek na zdokonalenie fungovania EÚ; predovšetkým zmenou tvorby ekonomickej politiky, a to na báze vedy.
V našej prezidentskej kampani som nepočul nič od najvážnejších uchádzačov o tento post o tom, že si uvedomujú ekonomické problémy či už SR a či EÚ. Pričom ich máme viacero. Musíme totiž najskôr preskúmať naše vlastné praktické skúsenosti z fungovania ekonomiky EÚ, jej komplexu a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov odporúčať nápravu chýb, zlepšenie fungovania a práce orgánov EÚ, európskeho parlamentu, európskej rady a európskej komisie. Ani vládni, ani opoziční ekonómovia sa o to nezaujímajú; a dav nechce pravdu, dožaduje sa ilúzií, žiaľ, ako sme sa v našich voľbách presvedčili. Máme našu skúsenosť s voľbou predsedu EK, kde kandidoval p. Maroš Šefčovič. Akýmisi divnými krokmi sa nestal. Očakávali sme, že nám dajú funkciu ministra financií EÚ; žiaľ nášho kandidáta škrtli, ale dali mu hodnosť najlepšieho ministra financií EÚ, čo je celkom zbytočné, je to iba pohladenie po líčku, ktorým častujeme malé deti, aby neplakali. Ale po roku 1989 zmizli aj Slovenské lodenice Komárno, VSŽ Košice, Závody ťažkého strojárstva v Komárne, CALEX Zlaté Moravce, Elektrosvit Nové Zámky, Kovosmalt Fiľakovo, Slovenská armatúrka Myjava, Závody 29. augusta (ZDA) v Partizánskom, TATRASKLO - Trust sklárskych podnikov v Trnave, či Tesla Vráble a ďalšie stovky podnikov ekonomiky Slovenska. Ale výroba je predsa hybnou silou rozvoja civilizácie! Zrušené podniky nás pribrzdili a mali sme státisíce nezamestnaných. Rovnako závažné sú však problémy Grécka, ktoré neustále zachraňujeme, či aj problémy Francúzska a ich žltých viet, ktoré v Paríži a iných mestách Francúzska už od 17. novembra 2018 presadzujú svoje ekonomické požiadavky – vláda má prestať zvyšovať dane z paliva a dôchodok nesmie byť nižší ako 1200 eur a maximálny plat nesmie u nikoho presiahnuť 15 000 eur. Vážne požiadavky. Protesty sa rozšírili aj do Valónska, bývalej silno industrializovanej, po francúzsky hovoriacej južnej časti Belgicka. Ale dobre sú známe aj problémy Talianska, Portugalska a už ani nehovorím aké problémy máme s Veľkou Britániou, hoc si pri vstupe vyhradila právo odísť. Podstatou všetkých sú ekonomické problémy, mnohé vzťahy a súvislosti. Hospodárske zbližovanie východnej a západnej Európy sa prakticky zastavilo, čo môže byť potenciálnou hrozbou pre Európsku úniu. Povedal to člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Benoit Coeuré, ba dodal, že krajiny bývalého komunistického bloku na východnom okraji sa tri desaťročia po páde železnej opony stále iba snažia dohnať bohatšie krajiny (nemali všetky zničené podniky?) Treba pripomenúť a túto jeho úvahu: „Pokiaľ tu nebude dôveryhodný výhľad toho, že krajiny s nižšími príjmami to čoskoro doženú, je tu riziko, že ľudia žijúci v týchto krajinách sa začnú pýtať na pravé výhody členstva v EÚ alebo v menovej únii“. Takéto pochybnosti by boli obzvlášť znepokojujúce v nestabilnom svete, v ktorom v súčasnosti žijeme.“ Dôvera v EÚ klesá v niektorých krajinách východnej Európy, ako je Maďarsko a Bulharsko. Všade sa stretáme s korupciou, zvlášť pri rozdeľovaní eurofondov. Slovensku nepridelili ani liekovú agentúru (prečo?).
Z povedaného vyplýva, aké problémy musí promptne začať riešiť EÚ po voľbách do europarlamentu, a čo budú musieť europoslanci vedieť a riešiť. Vzhľadom na súčasné vedecké ekonomické poznatky sa v prvom riade žiada aplikovať ekonomickú teóriu, teoretické rozpracovania a zdôvodnenie podmienok realizácie pracovnej sily národov a národností krajín EÚ. Ekonomické vedy (ktoré EÚ skoro nevyužíva) čaká rozpracovanie: a) problémov ekonomických hľadísk v sústave hľadísk determinujúcich národné a národnostné vzťahy v EÚ (naši vodiči boli potrestaní preto, že majú nízku mzdu), b) metodické a obsahové otázky medzinárodného a medzioblastného ekonomického vývoja viacerých národnopolitických oblastí EÚ – HDP nie je dobrou mierou, c) rozpracovanie sústavy ekonomického riadenia, osobitne vplyv riadenia národných hospodárstiev (ich orgánov) na medzinárodný a medzioblastný vývoj v EÚ.
EÚ, ako sa ukazuje, nedokáže totiž preklenúť hlavné zápory, spočívajúce v potrebe rozpracovať ucelenú teóriu ekonomického riešenia národných a národnostných otázok súčasných kapitalistických podmienok členských krajín, ktorej obsahom sú vyššie uvedené tri hlavné, navzájom nadväzujúce a podmieňujúce sa súčasti. V EÚ je taká situácia, že pri ekonomickom rozvoji teba mať na zreteli nielen rýdzo ekonomické hľadiská, ale rad ďalších, vyúsťujúcich predovšetkým do komplexu národnostno a národohospodárskych problémov ekonomického rozvoja EÚ. Negovanie tejto pravdy – nech už je dôvod akýkoľvek – od nedocenenia, bagatelizovania problému až po jednostranné preexponovávanie, môže mať vážne dôsledky pre celú sféru spoločenských vzťahov EÚ, ekonomické vzťahy nevynímajúc.
Dnešná ekonomická politika EÚ sa opiera o Maastrichtské kritériá, ktoré sa opierajú iba o HDP, čo je takmer zbytočný miera. EÚ nedokáže totiž preklenúť hlavné zápory, spočívajúce v potrebe rozpracovať ucelenú teóriu ekonomického riešenia národných a národnostných otázok v podmienkach EÚ, ktorej obsahom by boli vyššie uvedené tri hlavné, navzájom nadväzujúce a podmieňujúce sa súčasti. Chýbajú hlavné podstatné, základné, charakteristiky medzinárodného a medzioblastného ekonomického vyrovnávania. HDP je totiž peňažné vyjadrenie stavu ekonomiky a tým bezobsažné vyjadrenie výkonnosti ekonomiky (ekonomík). Na základe neho EÚ hovorí o bohatých a chudobných ekonomikách. Komplexnosť riešenia viacnárodných a medzioblastných ekonomických problémov kladie zvýšené požiadavky, nároky predovšetkým na ekonomickú teóriu, vyžaduje od nej odpoveď na viaceré otázky, ktoré dnes zostávajú mimo zorného poľa skúmania ekonómov EÚ, teda v prvom rade definovanie objektívnej miery stupňa ekonomického rozvoja. Nemáme riešenie pre zabezpečenie adekvátnych podmienok realizácie pracovnej sily spoločnosti EÚ. Ak chce EÚ reálne vyrovnávať ekonomický rozvoj krajín EÚ, rozhodujúce sú tri základné znaky: a) či je medzinárodný (medzioblastný) vývoj spojený s likvidáciou zaostalosti príslušných krajín (oblastí), b) do akej miery medzinárodný a medzioblastný ekonomický vývoj súvisí so zmenšovaním rozdielov vyjadrených jednoznačnou mierou, nie HDP, a do akej miery sa vytvárajú podmienky pre zmenšovanie rozdielov, c) do akej miery sa viacnárodný (medzioblastný) ekonomický vývoj spája so zmenšovaním rozdielov z pohľadu národohospodárskej efektívnosti! Ona je kritériom.
Spomenutými faktami chcem zvýrazniť aj to, že do akej miery je pre rozvoj národného hospodárstva na Slovensku charakteristické formovanie jeho miesta v novej koncepcii rastu ekonomík EÚ, v súčasnej sústave riadenia pod vedením EK. Podľa môjho názoru musíme dôslednejšie a dokonalejšie chápať medzinárodné, viacnárodné a medzioblastné ekonomické procesy vôbec, a proces ekonomického vyrovnávania postaviť na základňu komplexného, koncepčne prepracovaného využívania zdrojov oblastí , ich potenciálu – pracovnej sily, pôdy a kapitálu – v záujme urýchleného prechodu na dynamický rozvoj EÚ, nie iba akceptovanie migrácie. Takýto prístup vylučuje akékoľvek idealizovanie, zľahčovanie situácie ako aj nadsadzovanie, či dramatizovanie. Súčasné poznatky ekonomických vied sa od vstupu SR do EÚ neprejavili v racionálnom usmerňovaní a fungovaní našej ekonomiky. Doterajšie skúsenosti skôr ukazujú, že riešenie problémov EU sa realizuje prostredníctvom asymetrického usporiadania a riadenia či už výroby a či distribúcii outputu ekonomík EÚ. Zásadná by teda mala byť likvidácia zaostávania. V tomto duchu má však veľký význam aj vymedzenie sústavy riadenia ekonomík krajín EÚ, vyššie spomenutých jej orgánov. Myslím hlavne na zmenu doterajšieho modelu riadenia, ktorý sa mi javí ako administratívno-prikazovací (monopol reťazcov; zákon o osobitnom odvode schválený vládou SR Brusel pozastavil), aspoň z hľadiska SR. Z tohto pohľadu je dôležitý aj vývoj a usporiadanie orgánov riadenia v EÚ a to vzhľadom na existenciu vlády SR, ale samozrejme aj vlád jednotlivých krajín EÚ. Pred voľbami do parlamentu EÚ vidím možnosť európsky celospoločensky , na úrovni centra, racionálne, na báze vedy ovplyvňovať vývoj viacnárodných a medzioblastných proporcií ekonomických javov a aj distribúcie outputu ekonomiky EÚ. Tým sa otvorí priestor pre efektívne vynakladanie živej a zhmotnenej práce, čo je zásadný problém ekonomiky EÚ, či jej jednotlivých členov. Môže to zabezpečiť iba príslušné usporiadanie riadiacich orgánov EÚ (EK, europarlament, ...). Spolu je to komplex súčasných problémov EÚ, ktoré čakajú budúci europarlament.
Akútnosť uvedených problémov je dnes o to väčšia, že sme práve na prahu nového volebného obdobia europarlamentu. Zmeny nemožno urobiť bez zásadného riešenia ekonomického problémov a aj riešenia otázky postavenia národných (slovenských, českých, maďarských, nemeckých,...) orgánov a aj orgánov EÚ; nesmú sa obísť obsahové požiadavky, diktované potrebou premeny nového riadenia EÚ vo väzbe na ekonomickú sústavu riadenia EÚ, rešpektujúcu viacnárodné zloženie EÚ, a rešpektujúc vlády a zákonodarné zbory členských štátov.
Prof. J. Husár
