Hlboká znalosť problematiky chýba
Otvorený list pánovi Petrovi Schutzovi, ktorý píše o výmennom kurze a nevie vysvetliť, čo je Ricardov paradox a už slovo paradox indikuje , že ide o vážnu vec.
Pán Peter Schutz,
buďte taký dobrý a starostlivo si prečítajte tieto moje riadky. Stanovovanie výmenných kurzov je jedna z najnáročnejších oblastí ekonomických vied, makroekonómie zvlášť. Budem rád, ak sa zahĺbite do diela D. Ricardo The Principles of Political Economy and Taxation (1817) a hlavne Ricardovho paradoxu. Je to teda veľmi starý problém. V prílohe Vám posielam aj stav v zahraničnom obchode v našom poľnohospodárstve. Dobre si všimnite aj import aj export. Čo by ste odporučili? Ale nie bolo by by bolo. Sám ste sa niekedy zamysleli ako by sa mal určiť výmenný kurz? Odporučil by som Vám, aby ste si pozreli moje knihy z makroekonómie, prípadne aj matematické modely o zahraničnom obchode. Totiž v roku 1968 EHK v Ženeve išiel projekt Komparácia krajín regiónu EHK plus USA, ZSSR a Japonska na báze I/O modelu. Iniciátorom bol G. K. Myrdal, švédsky ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Bol riaditeľom EHK. Už v novembri 1968 som prezentoval Inter-office memorandum Note on the analysis of special foreign trade problems in the set of standardized input-output tables for ECE countries, v ktorom som skonštruoval model a obhájil ho na vedeckom fóre pracovníkov divízie. Publikoval som ho aj v Ekonomickom časopise v roku 1970 a aj v mojich skriptách. Teda toto si môžete tiež prečítať. Zistíte, že iba vďaka maticovému počtu vieme problém vedecky riešiť.
Ale vzhľadom na Vaše rôzne príspevky si dovoľujem ešte pár úvah. Po komunistickom februárovom prevrate v roku 1948 bol Husák spočiatku politicky úspešný, ale v roku 1950 bol s Clementisom, Novomeským a mnohými ďalšími obvinený z „buržoázneho nacionalizmu“. Vo februári roku 1951 bol zatknutý a v apríli roku 1954 súdený vo vykonštruovanom procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami. Husáka trikrát donútili podpísať priznanie, ale trikrát ho následne odvolal, a tak mu bola vyšetrovacia väzba predĺžená 13-krát, z toho 4-krát bez povolenia prokuratúry. Husáka nezlomili ani priame konfrontácie so všetkými spoluobvinenými, ktorí sa priznali a podpísali. Bol jedným z mála, ktorí pri procese nepriznali žiadnu vinu. V roku 1960, po rozsiahlej amnestii prezidenta A. Novotného bol Husák prepustený a pracoval najprv v Pozemných stavbách, neskôr ako vedecký pracovník Ústavu štátu a práva SAV.
V priebehu 60-tych rokov 20 storočia bol jednou z hlavných osobností reformného prúdu v KSČ a v období Pražskej jari vystupoval ako verný stúpenec A. Dubčeka V apríli roku 1968 sa stal podpredsedom česko-slovenskej vlády, v ktorej bol jedným z popredných iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní Česko-Slovenska. Kým predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe po vpáde armád v auguste 1968, tento „vstup“ odsúdilo, predsedníctvo ÚV KSS v Bratislave, ktoré za neprítomného V. Biľaka a z jeho poverenia riadil Hruškovič, oznámilo vstup armád a predložilo text pozývacieho listu tvrdiac, že v Prahe bol schválený všetkými vrátane Dubčeka a proti boli iba Smrkovský a Kriegel, Potom sa šesť z desiatich prítomných členov predsedníctva vyslovilo za schválenie pozývacieho listu. Keď diaľkopisom prišlo skutočné stanovisko predsedníctva ÚV KSČ, V. Pavlenda a J. Zrak sa spamätali a zatelefonovali Husákovi, ktorý sa práve vrátil zo Žiaru nad Hronom. Husák na zasadanie prišiel a veľmi ostro odsúdil schválený text slovami: „Čo ste to porobili súdruhovi Dubčekovi, tak ho zradiť a vraziť mu nôž do chrbta. To sa musí okamžite zmeniť, odvolať a prijať nový dokument na podporu stanoviska prijatého pražským predsedníctvom.“
Aj takéto situácie čakajú predstaviteľa štátu. Aj to musia vedieť novinári. Toto spomínam preto, že práve VŠE v Bratislave bola tá, ktorá už od r. 1960 intenzívne pracovala na problémoch vzťahov Čechov a Slovákov (o čom bol informovaný aj A. Dubček, jemu sa poskytovali materiály) o čom svedčí dielo V. Pavlendu Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR, ktorá iba v prílohách obsahuje 43 tabuliek, v ktorých sa komparuje slovenská ekonomika a ekonomika českých zemí. V oficiálne politike sa tvrdilo iba o zaostávaní Slovenska. Keďže som na niekoľkých tabuľkách, teda výpočtoch v tabuľkách, robil budem rád ak sa s nimi zoznámite. V Košiciach, verím, na niektorej VŠ knihu prof. Pavlednu budú mať. Ak sa s ňou dôkladne zoznámite, budete vedieť, čo máme od EÚ požadovať. Nebudem uvádzať ďalšie závažné fakty, ktoré naša SR, od 1/1/1969 mala predsedu vlády nie predsedu Zboru povereníkov, prekonávala a museli to riešiť najvyšší predstavitelia.
Teda aj takéto problémy čakajú nielen na najvyšších predstaviteľov štát, teraz volíme prezidenta a onedlho europoslancov, ale hlavne, aj na novinárov, aby novinári vedeli dôkladne a vedecky argumentovať.
S pozdravom
Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.
Bratislava, 8/3/2019
