Môžeme sa iba kochať plodmi ekonómie

Nadpisom myslím to, že na hlboké poznatky ekonómie sa dnes zabudlo, či urobilo sa všetko, aby ňou odhalené vzťahy a zákonitosti boli pošliapané.

Pozeral som si na internete informácie pre investorov a na stránke som našiel článok: Neinvestujte do podielových fondov. Otvoril som si ho a článok mal nadpis:: „Neinvestujte do podielových fondov. Dôvod? Poplatky“. Vnukol mi myšlienku, že si to žiada aspoň krátku analýzu. Veda všeobecne hľadá cestu pravdy. Robí to aj ekonómia. Aj ekonóma má predovšetkým uspokojiť čisté vedenie, poznanie pravdy. Bolo by to pekné, ale dnes to nie je tak. Stačí, aby som spomenul slovo korupcia. Systém účtovníctva, v pozadí ktorého je matematika, požaduje, aby sa položka zapísala raz na stranu príjmov a raz na stranu výdavkov. Korupcia porušila túto zásadu, princíp. To je ako keby sme povedali, že 2 x 2 = 5. Vieme, že to nie je pravda. Láska ekonóma k pravde je dnes iba túžbou. Čitateľovi by som mohol uviesť desiatky príkladov ako boli účtovníci prinútení zmeniť princípy účtovníctva, o ktorých sa pískalo v tlači. Túha po ekonomickej pravde sa dnes stala neznámou. A veda sa dnes v ekonómii, vede o fungovaní ekonomiky, nedodržuje. V duchu nadpisu čitateľovi spomeniem niekoľko základných právd ekonómie, ktorých tvorcami boli slovenskí ekonómovia.

V prvom rade nemôžem neuviesť významný poznatok prof. Brišku už z roku 1943: „Úver je prevod kapitálu do cudzej hospodárskej dispozície s nárokom na spätné platenie. Je to smena prítomnej veci za vec budúcu. Je tu časový rozdiel, diferencia, medzi plnením a protiplnením. Plnenie a protiplnenie sa časove nekryje. Niekedy sa úver definuje aj ako úplatný prevod kúpnej sily na dlžníka s tým, že dlžník splatí požičanú kúpnu silu“. Akokoľvek sa na citát budeme pozerať, jednoznačne hovorí o tom, čo je mimoriadne dôležité o úveroch aj dnes. Práve dnes sa starostlivo nestrážia a neplnia tieto hlboké a vzácne poznatky. Táto definícia by mala byť už v knihách pre piate a vyššie ročníky základnej školy.

Z pohľadu ako funguje dnes ekonomika krajín EÚ a súčasných jej problémov nefungovania musím odcitovať opäť z diela slovenského ekonóma prof. J. Sojku. V diele Ekonomická dynamika nazval subkapitolu 7.3. Federalizácia ekonomiky a jej vplyv na ekonomickú rovnováhu (ekonomické optimum). A v nej hovorí: ”Systém, ktorý nie je ochotný uskutočniť znovurozdeľovanie, nazývame agresívnym systémom. Systém, ktorý je ochotný pripustiť takúto činnosť, nazývame tolerantným systémom.“ Originalita a veľká odvaha na tú dobu. Záver vyplynul z modelu dekompozície. Čiže ekonómia opretá o svoje nástroje má obrovskú schopnosť „vidieť“ vzájomné väzby medzi faktormi a dokáže odhaliť skryté súvislosti. Neučí zdierať, čo robia investičné fondy, ba finančný systém všeobecne.

Verím, že teraz už čitateľ cíti, prečo som si zvolil nadpis úvahy. Jednoducho preto, že dnes sa môžeme iba kochať plodmi ekonómie, neaplikujeme ich. Totiž finančná matematika jednoznačne vysvetľuje čo je jednoduché úrokovanie, čo je budúca hodnota, čo je efektívna úroková miera, či čo je anuita. A uvádza aj ich predpoklady a vzorce. Úrok definuje každá makroekonómia ako platbu zato, že si jednotlivec (podnik) požičal peniaze. Nemajú sa vymýšľať dodatočné platby, poplatky! Veľká chyba. Investovanie do fondov je síce jednoduché a pohodlné, no je tiež veľmi drahé. Mnoho štúdií, ukazuje, že výška poplatkov, ktorú si fond účtuje, nepriamo úmerne súvisí s výsledkami, ktoré fond dosahuje pre svojich klientov. Investori vo fondoch, ako skupina, však získajú vždy nižší ako trhový výnos. Ako je to možné? Vinníkom sú poplatky, ktoré platia. Ich výnos je teda priemerný trhový výnos mínus poplatky. A tých je požehnane: vstupný, výstupný, správcovskývýkonnostný. Ale prečo? Kto ich vymyslel?

Aby som moju úvahu zjednoznačnil, požičiam si aj príklad, ktorý som našiel v spomínanom článku. Predstavme si investora, ktorý chce zainvestovať 10.000 EUR do akcií na 20 rokov. Má 2 možnosti - buď aktívne spravovaný akciový fond alebo indexový fond, obchodovaný na burze, ktorého výnos bude viac-menej presne kopírovať výnos trhový, vo výške 9,50% p.a. Takýto indexový fond má poplatok (tzv. total expense ratio) 0,20% p.a. Buďme veľkorysí a predpokladajme, že aj manažérovi aktívneho fondu sa podarí dlhodobo dosahovať trhový výnos. Aktívne manažovaný fond (v tomto príklade) si účtuje správcovský poplatok 1,80% p.a. a už žiadny iný. Rozdiel v poplatkoch je teda 1,60% p.a. Pozrime si tabuľku:

 

Ako vidno, pri investícii do aktívne spravovaného fondu, v priebehu 20 rokov náš fiktívny investor vďaka poplatkom príde o viac ako 1,5 násobok svojej pôvodnej investície! A reálne výsledky sú ešte horšie, pretože pri výpočte som nerátal so vstupným, výstupným, ani tzv. výkonnostným poplatkom (resp. poplatkom za zhodnotenie). Občan o tomto nevie.

Ak si však niekedy chcete užívať zaslúžený dôchodok, žiť z výnosov zo svojho majetku, prípadne dosiahnuť finančnú nezávislosť, investovanie do fondov tohto typu jednoducho nie je pre vás. Hovorí o tom saj francúzsky ekonóm (pozvala ho EÚ) Thomas Piketty vo svojom „slávnom“ diele. Ako som už viackrát napísal, a aj z toho čo som napísal vyššie, slovenskí ekonómovia nám dali kľúčové poznatky, ktoré nám dávajú vedomie mravnej povinnosti vnímať chod ekonomiky EÚ v duchu ekonomickej vedy a požadovať, aby sa jej poznatky aj dnes dôsledne aplikovali.

Svoju úvahu zakončím tým, že v encyklopédii som čítal, že pohreb I. Kanta nebol len pohrebom veľkého filozofa, ale tiež pohrebom samotnej filozofie. A tak si dovolím napísať, že pohreb veľkých slovenských ekonómov 20. storočia nebol len ich pohrebom ale aj pohrebom ekonomickej vedy až Európy. Plodmi ekonómie sa môžeme iba kochať. Banky už vedia ako ju nerešpektovať. Dnešná ekonómia, ktorá v základných poznatkoch a princípoch platí už veľmi dávno, zablúdila. Ekonómia však nevylučuje nové aspekty, spresnenia, ďalšie prenikania do skutočnosti, nové syntézy. Pri jej konštrukcii stál A. Smith, K. Marx, J. M. Keynes, S. Kuznets, V. V. Leontiev. Každý z nich po Smithovi ju čistil od omylov a nezdravých nánosov. A kde sme sa dostali? Ako ukázal príklad môžeme sa iba kochať plodmi ekonómie. Dnes je neustále okrikovaná.

Prof. J. Husár

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Reakcia na vystúpenie Andreja Kisku na akademickej pôde

Otvorený list Štefana Harabina dekanovi Právnickej fakulty UK. Bez komentára.

Čo čaká nový parlament EÚ?

Dňa 15/2/2019 nás aj denná tlač aj TV upozornili, že už iba 100 dní nás delí od volieb nového parlamentu EÚ. Pripomenuli nám aj to, že pri minulých voľbách bolo Slovensko posledné, čo sa týka účasti. Bola vraj iba 13,04 %.

Hospodárske postavenie Slovenska v Česko-Slovensku

Poznámka na úvod

V celom texte používame pre pomenovanie spoločného štátu Slovákov a Čechov pomlčku (spojovník): Česko-Slovensko, Česko-Slovenská republika,

Slovensko bez plynu neprežije!

Názor Čaputovej a Hegera, že Slovensko by sa malo okamžite odstrihnúť od ruského plynu je vskutku šialený.